Frozen heart

6. Part

„Ja mám taký dojem, že sa so mnou rozíde.“ Vzlykne mi na ramene Marcy. Pretočím očami a jemne ju pohladím po vlasoch. „Ale no tak. Je piatok, vezme ťa niekam von a budete spolu. Všetko bude fajn.“ Naozaj netuším ako dlho plánuje byť Lucas s Marcy. „Nebude. Nič nebude fajn. Dnes si zas niečo ide vybaviť či čo.“ Vzlykne znovu. „No tak má zrejme niečo dôležité, keď nemôže byť s tebou.“ Poviem milo. „Včera ma zas odmietol. Chápeš to? Ja už celá vlhká polonahá na neho čakám v posteli a on mi veselo oznámi, že musí odísť, nech sa rýchlo oblečiem.“ Strasie ma pri predstave polonahej Marcy. Strelím si facku. No veď včera išiel po Tobyho. To bolo čisto nevinné. A dnes netuším. Možno pôjde znovu ale nejak o tom pochybujem. „Zistíš mi to?“ Vyjavene na ňu pozriem. „Ale ja neviem kedy sa s ním uvidím.“ Poviem. „Prosííím.“ Zaprosíka a ja prikývnem. „Ďakujem Michelle. Si skvelá.“ Povie mi milo a konečne mi dá pokoj. Vydýchnem od úľavy a odchádzam do triedy na ďalšiu hodinu.

„Konečne piatok.“ Vydýchne vedľa mňa Alex. Spoločne vyjdeme zo školy. „Hodím ťa domov?“ Spýta sa milo. „Jasné. Len potrebujem hodiť reč s Lucasom.“ Pretočím oči už len nad tým, že sa s ním idem dobrovoľne rozprávať. „Mongomery! Potrebujem sa s tebou porozprávať.“ Poviem a významne sa pozriem na Marcy. Tá nadšene prikývne a ešte ho aj postrčí smerom preč od nej. „Čo sa ti kurva stalo?“ Spýta sa zo smiechom. Neviem čo mu mám povedať tak len mlčím. „Spadla, keď šla domov zo škôlky.“ Povie pobavene Alex a ja na ňu vrhnem vražedný pohľad. „Počkám ťa pri aute.“ Povie a upaľuje preč. „Tak a teraz pravdu.“ Spýtavo sa na mňa zahľadí. „To je jedno. Teraz neriešime mňa. Ako dlho chceš byť s Marcy?“ Opýtam sa ignorujúc jeho otázku. „Teba niekto zbil?“ Opýta sa šokovane. „Kto?“ Zarazene sa na neho pozriem. „Nikto ma nezbil. Si normálny?!“ Vyšteknem po ňom a zložím si ruky na hrudi. Zamračí sa na mňa no nič nevraví. „Takže ako dlho s ňou plánuješ byť?“ Mykne plecom a zadíva sa na Marcy. „Neviem. Mám s ňou kvalitný sex a takmer každý deň, niekedy aj dvakrát do dňa.“ „Takže sa s ňou v najbližších dňoch neplánuješ rozísť?“ Pokrúti hlavou. „A teraz ty. Kto ťa zbil?“ Pokrútim hlavou ja. „Nikto. Už som ti to povedala. Čau.“ Obídem ho a kráčam ku Alex no zastaví ma jeho ruka na mojom zápästí. „Zabudla si na niečo.“ Povie a stále je zamračený. „Už som ti to vravel a nerád sa opakujem. Dá sa v tebe čítať ako v otvorenej knihe. Josh musí byť riadny debil, keď ti toto zožral. Ale ja ti neverím.“ Pokrúti hlavou a hneď nato ma pustí. Čo sa on do mňa stará. Nemá ho to čo zaujímať. Je to moja vec a ja ho neznášam. On mňa tiež. Ta nechápem čo rieši. Nahnevaná kráčam ku Alex. „Ideme?“ Len prikývnem a nasadnem do jej malého autíčka. Pozriem sa smerom ku škole a vidím, že Lucas sa ani nepohol z miesta, na ktorom sme sa rozprávali. Dokonca ani nezmenil výraz tváre. Bude ťažké presvedčiť ho o tom, že som len nešikovná.

Dvere na izbe sa mi doširoka otvoria a v nich sa zjaví blonďavý chlapec s piercingom v ústach. „Prúser.“ Povie a vojde dnu. Zavrie dvere a rozvalí sa mi na posteli. „Aký?“ Opýtam sa a dúfam, že zas nevytiahne mňa a to, že ma niekto bije. „Rodičia zistili, že mám priateľku, s ktorou mimochodom chodím len kvôli tebe takže si povinná mi pomôcť. A nie netuším ako to zistili.“ Zúfalo sa na mňa pozrie. „A ako ti ja môžem pomôcť?“ Zasmejem sa. „Mám ti hrať priateľku alebo čo?“ Rozosmejem sa ešte viac a on na mňa zodvihne pohľad. Doširoka sa usmeje a nakloní hlavu. „Nie. Nie, nie nie a nie. Zabudni.“ Začnem krútiť hlavou no on začne prikyvovať. „Skvelý nápad, slečna...“ Zamyslene sa na mňa pozrie. „...neviem tvoje priezvisko.“ Povie napokon a ja sa zaškerím. „A odo mňa sa ho ani nedozvieš.“ Zasmejem sa. „Si si istá?“ Uškrnie sa aj on a oblizne si pery. Postaví sa z postele a pomaly sa ku mne začne približovať. Ja sa rukami pevne chytím mojej stoličky, na ktorej sedím a zdesene sa na neho pozriem. Nahne sa ku tesne blízko ku mne. „Znova si nervózna.“ Šepne mi do ucha a chytí ma za boky. Odtiahne sa a na tvári má široký úsmev. Nedokážem ani dýchať. Čo spraví??? „Myslím, že si príliš blízko.“ Zašepkám aj ja. „Myslíš?“ Zdvihne obočie. „Takže pôjde to po dobrom alebo po zlom?“ Milo sa usmeje. Ja mlčím a on chápavo prikývne hlavou. V tom ma začne štekliť. Ja začnem kričať a smiať sa a udieram do neho päsťami. „Dobre! Poviem ti ho!“ Vykríknem a on ihneď prestane. „Snowová. Volám sa Snowová.“ Poviem zadýchane. Usmeje sa a konečne odo mňa odstúpi. „Takže skvelý nápad slečna Snowová. Pôjdeš so mnou v nedeľu na rodinnú večeru.“ Pokrútim hlavou. „Ako ma chceš donútiť?“ Opýtam sa. On zodvihne ruky a začne sa ku mne približovať. Nie. Ďalšie šteklenie nezvládnem. „Ale ja tam nemôžem ísť! Pozri sa na moju tvár. Čo si o mne pomyslia?“ Zamyslene sa na mňa zahľadel. „Povieme im tvoje klamstvo. Ako si spadla, keď si šla zo škôlky.“ Zavrtím hlavou. „Bude tam Tobias.“ Prikývne a znovu sa zamyslí. „Tak si spadla dnes cestou domov.“ Mykne plecom. „Klamstvo ako klamstvo.“ Ironicky sa na mňa usmeje. „Takže sme dohodnutý?“ Pokrútim hlavou. „A prečo tam nevezmeš Marcy?“ On sa len zasmeje. „Nikdy.“ Zasmeje sa. „Hmm. Takže ja som lepšia priateľka?“ Zdesene sa na mňa pozrie. „Nevŕtaj sa v tom.“ Pokrúti hlavou a ja si povzdychnem. „Tak čau.“ Otočí sa no v tom sa otvoria dvere. „Deti. Spravil som vám čaj.“ Milo sa usmeje môj otec. „To nebude potrebné. Lucas už odchádza.“ Poviem milo. „Vlastne sa môžem chvíľu zdržať. Však princezná?“ Otočí sa na mňa takže nemá šancu vidieť otcov nahnevaný výraz tváre a navretú žilu na krku. „Si naozaj vtipný Lucas. My dvaja spolu nechodíme a ani nikdy nebudeme.“ Poviem tvrdo. „Ty ma zapieraš?“ Povie ublížene a ja prekrútim očami. „Zmizni.“ Odvrknem. „Michelle! Správaj sa ku návšteve slušne.“ Okríkne ma otec. Šokovane sa na neho pozriem. Potom svoj pohľad stočím na Lucasa, ktorý sa usmieva od ucha k uchu. Ani netuší aký prúser mi práve vyrobil. Naznačí ústami „V nedeľu.“, nahodí smutný výraz a otočí sa naspäť k môjmu otcovi. „Tak dovidenia.“ Povie nešťastne a kráča preč. O chvíľu je počuť buchnutie dverí. „Nepovedala si mi, že máš priateľa.“ Povie otec. „Oci ja s ním nechodím. On to celé hral.“ Odpoviem pravdivo. Otec sa na mňa zadíva a študuje mi tvár. Napokon sa len otočí a vychádza von z dverí. Wow. Ani jedna facka? Čo sa s ním stalo?