Frozen heart

20. Part

„Toto ti dal na Vianoce?!“ Zvýskne Alex. Prikývnem a hneď si šatkou zakryjem retiazku. „To je magor.“ Pokrúti hlavou Alex. „Ale Joshovi ani slovo.“ Pošepnem jej a ona prikývne. V tom uvidím Eda. Rozbitá pera, monokel pod okom a náplasť na nose. Chytím sa za ústa a vyjavene na neho hľadím. Tak toto si Lucas zlízne. Pokrútim hlavou a idem na hodinu.

Zazvoním na zvonček a nervózne čakám kým mi otvorí. Keď sa nič nedeje zaklopem. Znovu neotvára. Nerobte si zo mňa srandu, že šiel niekam pešo. Vonku som videla jeho auto. V tom sa otvoria dvere a v nich stojí polonahý Lucas. Okamžite mu vrazím facku. Hlava sa mu prudko otočí doprava. Viditeľne sa napne a udivene sa na mňa pozrie. „To bolo akože začo?“ Opýta sa pobavene. „Za Eda. Prečo si ho tak zmlátil?!“ Opýtam sa a on sa uškrnie. „Pekne čo?“ Povie hrdo a ja mu strelím druhú. „Nie! Zbláznil si sa?“ Vyšteknem na neho. „No tak. Včera si mi povedala, že ma máš rada a dnes ma tu biješ?“ Odstúpi od dverí a kývne hlavou, že mám vojsť. Nahnevane vkráčam do jeho bytu a ovalí ma smrad niečoho spáleného. „To bol pokus o varenie.“ Uškrnie sa. „Takže si ma sem prišla zbiť alebo ako?“ Opýta sa pobavene a vojde do obývačky. Zhodí sa na gauč a pozrie sa na mňa. Zamračím sa na neho a pokrútim nad ním hlavou. „Fajn a teraz mi vysvetli včerajšok.“ Povie pokojne a mne sa rozbúcha srdce. „Nie je na tom čo vysvetľovať.“ Myknem plecom. „Ale je.“ Povie a zadíva sa na mňa. „Ako ma máš rada?“ Opýta sa. „Ako kamaráta.“ Odpoviem. „Len? Nič viac?“ Opýta sa. „Neboj. Nezamilovala som sa do teba.“ Prekrútim očami. „Tak prečo sa so mnou nechceš baviť?“ Opýta sa. Myknem plecom. „Neviem.“ Prikývne. „Dobre teda. Tak začíname odteraz. Úplná ignorácia.“ Povie a mne sa jeho slová zabodnú do srdca. Sama som to chcela. Prikývnem a zvrtnem sa na päte. Vybehnem z jeho bytu a začnú ma štípať oči. Och, aká som ja hlúpa. Ako ku nemu môžem cítiť viac ako len priateľstvo? Veď on ma nikdy nebude chcieť. Vytiahnem si mobil a zavolám Alex. „Áno?“ Ozve sa na druhej strane. „Bože ja som taká sprostá.“ Vzlyknem. „Oh moja. No tak. Nie si sprostá. Srdce si nevyberá do koho za zaľúbi. Nie je to tvoja chyba.“ Nešťastne sa obzriem a vykročím smerom domov. „Ach Alex. Prečo máš vždy pravdu?“ Opýtam sa jej. „Som proste dokonalá.“ Zasmeje sa a ja spolu s ňou. „Vidíme sa zajtra?“ Opýta sa ma. „Jasnačka.“ Potvrdím. „Tak ahoj.“ Poviem. „Ahoj. A netráp sa tým.“ Povie a zloží.

Už dva týždne som nepočula nič o Lucasovi. Zvnútra ma to zožiera no navonok vyzerám nezmenene. Ešte stále neviem s kým idem do Paríža a či vôbec idem. A to o týždeň už mám ísť. Josh sa ešte stále nevyjadril. No a ak on nepôjde všetko hasne. Lístky môžem zaniesť Grace a stráviť Valentín pekne krásne doma. „Michelle! Mám pre teba zlú správu.“ Povie nešťastne Josh. „Už som ti išiel volať, že ideme do toho tvojho Paríža, keď mi to mama zatrhla. Strašne som sa s ňou pohádal. Prepáč.“ Povie rýchlo a objíme ma. Smutne sa usmejem. „To nevadí.“ Poviem a usmeje sa na neho. Alex sa na mňa nadšene zadíva. Poobede si ma odchytí. „Tak a teraz pôjdeš s Lucasom.“ Povie. „Cítim to v kostiach.“ Zasmeje sa. „Len to nie. Presvedč svoje kosti o opaku.“ Nadšene pokrúti hlavou. „Držím palce.“ Povie a odpojí sa odo mňa.

Hlboký nádych a výdych. Stlačím zvonček a čakám. „Dobrý deň, slečna Snowová, želáte si?“ Prikvýnem. „Je pani Montgomeryová doma? A volaj ma Michelle prosím.“ „Hneď ti ju zavolám.“ Usmeje sa na mňa Kate a odbehne preč. O chvíľu sa predo mnou zjaví Grace s úsmevom na perách. „Ahoj. Čo ty tu?“ Usmeje sa na mňa. „Poď ďalej.“ Vojdem dnu a zhlboka sa nadýchnem. „Chcem vám vrátiť tie lístky do Paríža.“ Poviem a pozriem sa na ňu. „Ale prečo?“ Opýta sa prekvapene. „Kto prišiel?“ Započujem Lucasov hlas a zamrazí ma na krku. Sklopím pohľad a premáham sa, aby som sa na neho nepozrela. „Ou.“ Započujem ho znovu. „Tak prečo?“ Opýta sa ma Grace a ja sa na ňu zadívam. „Pretože nemám s kým ísť a sama tam nepôjdem.“ Poviem a pousmejem sa. „No tak choď s Lucasom. Aj jemu to bude vyhovovať. Veď zabudne francúzsky.“ Zasmeje sa. „Čo?!“ Obaja vyhŕkneme naraz. „Mami ja tam nemôžem ísť. Ja mám už plány.“ Povie rýchlo a ja prikývnem. „A ku tomu sme sa odcudzili a len by sme sa tam hádali.“ Poviem rýchlo ja a mávnem rukou. „Ale no tak. Užijete si spolu krásny výlet.“ Pokrútim hlavou. „Nie. Naozaj. Aspoň sa môžem učiť na maturitu a...“ „Nie, nie, nie. Pôjdete spolu. Nechcem počuť žiadne výhovorky.“ Nadšene zatlieska a môj vydesený pohľad sa stretne s jeho pobaveným. Keď uvidí ako sa tvárim zvážnie no aj tak má iskričky v očiach. „Mami ja...“ „Pšt!“ Skočí mu do toho a jemne ma drgne smerom u Lucasovi. On prekrúti očami a ide smerom hore schodmi. Vydám sa za ním do jeho izby. Zavriem za mnou dvere a sťažka si povzdychnem. „No super.“ Poviem a zveziem sa na zem. „To ma až tak nenávidíš?“ Opýta sa pobavene. Strelím po ňom pohľadom. Bože ako mi chýbali jeho oči. Pokrútim hlavou a sklopím pohľad. „Veď je to len jeden blbý týždeň. Potom môžeme zas pokračovať v ignorácii.“ Zasmeje sa. „No tak.“ Kľakne si predo mňa. „Čo sa deje?“ Opýta sa ma. Zacítim tlak na brade. Pozdvihne mi hlavu a tým ma donúti pozrieť sa mu do očí. Čo sa deje? To že ku tebe cítim viac ako len kamarátstvo sa deje. Keby si to vedel nikam so mnou nejdeš. „Nič sa nedeje.“ Odpoviem napokon a on prekrúti očami. „Myslíš, že som blbý? Vidím, že sa niečo deje tak to vyklop.“ Pokrútim hlavou a sklopím zrak. „Fajn.“ Odsekne a postaví sa. „Napíšem ti kedy ťa vyzdvihnem.“ Povie a hodí sa na posteľ. „Nemôže nás prinútiť ísť spolu.“ Poviem a tiež sa postavím. Pobavene sa na mňa pozrie. „Moja mama má veľmi dobré presviedčacie prostriedky.“ Povie a uškrnie sa. „Takže byť tebou, ani sa nenamáham. Pri najhoršom to zahrá na city a ako poznám teba, podľahneš. Takže čakaj na moju SMS.“ Prekrútim očami a odídem z jeho izby. Odídem z ich vily, áno dá sa to tak nazvať, a upaľujem domov. Som nahnevaná. Alex mala znovu pravdu. Preboha nemôžem tam s ním ísť. To proste nejde.