Frozen heart

14. Part

„Tak dobrú chuť.“ Povie Grace. Sedíme za stolom rovnako, ako keď som tu bola naposledy. S tým rozdielom, že stolička za vrchom stola je prázdna. Všetci okrem Tobyho v sebe máme nejaké to víno. V celom dome sme už sami, keďže služobníctvo odišlo sláviť tento sviatok so svojimi rodinami. Jedlo je naozaj vynikajúce. Nemyslela som si, že Grace vie tak dobre variť. Trochu som jej pomáhala ale veľmi ma ku tomu nepúšťala. Keď dojeme pomáham jej umyť riad a potom sa presunieme do obývačky. Toby sa nadšene rozbehne ku obrovskému vianočnému stromčeku, na ktorom svieti milión svetielok. „Aj to som robil ja.“ Šepne mi do ucha Lucas no ihneď odstúpi, keďže sa na nás jeho mama pozrie. Doširoka sa usmeje Lucas sa presunie tiež ku stromčeku a niečo vezme do rúk. Podá to svojej mame a usmeje sa na ňu. Jej sa rozžiaria oči a opatrne rozbalí zabalený darček. Tam je zabalená krabica. Jemne ju otvorí a doširoka otvorí ústa. Usmeje sa a vypadne jej slza. „Lucas ty si blázon.“ Zašepká a následne ho objíme. Pristúpim ku nim a uvidím prekrásny náhrdelník. Ten musel stáť neuveriteľne veľa. „Oh. Aj ja niečo mám. Len takú drobnosť.“ Poviem a zahrabem sa v kabelke. Podám jej zabalený darček a ona sa na mňa šokovane pozrie. „To si nemusela.“ Zasmeje sa. „Lucasa neprekonám ale aspoň niečo.“ Myknem plecom. Potom svoj pohľad prenesiem na Lucasa a znovu sa zahrabem v kabelke. Podám mu jeho darček a jemu sa rozšíria zreničky. Napokon vytiahnem aj darček pre Tobyho a podám mu to. Rýchlo roztrhá obal a macka si ihneď privinie ku sebe. „Oh Michelle.“ Zasmeje sa Grace. „Si zlatá. Ďakujem.“ Povie napokon. Pozrie sa na kopu darčekov pod stromčekom. „Nájdi sa tam.“ Povie mi a ja sa pousmejem. Prejdem okolo Lucasa a do nosa mi udrie jeho omamná vôňa. Pokrútim hlavou a prisadnem si ku Tobymu, ktorý sa už hrá s nejakým autíčkom. Chvíľu sa rozhliadam a potom si všimnem krabičku s mojím menom. Pozriem sa na Grace a ona len prikývne. Premýšľam čo mi asi tak mohla kúpiť. Jemne roztrhnem papier a dúfam, že nič drahé. „Jej.“ Ozve sa Lucasov hlas. „To je milé.“ Zasmeje sa a zamáva príveskom s Nirvanou. Pousmejem sa a ďalej sa venujem darčeku od Grace. V krabičke objavím hodinky a šokovane sa na ňu pozriem neschopná slova. „Nemáš zač.“ Zasmeje sa. „A to nie je všetko.“ V tom spadne na zem nejaká obálka. Otvorím ju a v nej objavím dve letenky. Do Paríža. „To nemôžem prijať.“ Pokrútim hlavou. „No tak. Niekoho vezmeš zo sebou a spravíš si krásny výlet.“ Pousmeje sa a pozrie sa na Lucasa. On prekrúti oči a mne je jasné, že ten niekto by mal byť Lucas. „Ďakujem.“ Vydýchnem a postavím sa. Silno ju objímem. „Nemáš vôbec začo zlatíčko.“ Odtiahnem sa od nej a ona si zotrie slzu. „Tak Lucas teraz ty.“ Povie a pokynie hlavou smerom ku stromčeku. On sa usmeje a podíde ku nemu. Vo svojej krabičke objaví tiež pekné hodinky a nový telefón. Presnejšie IPhone. „Mami.“ Povie vyčítavo no ona sa len usmeje. „Nie je začo.“ Šepne a on sa na ňu vďačne usmeje. „Ospravedlňte ma na chvíľu poviem a odkráčam preč. Vojdem do kúpeľne a pozriem sa do zrkadla. V tom započujem hlasy. „Ja som netušil, že mi niečo kúpi.“ Ozve sa podráždene Lucas. Grace mu niečo odpovedá no to už nepočujem, pretože stíši hlas na minimum. Po chvíli vyjdem a usmejem sa.

„Konečne zaspal. Povie Grace a posadí sa na kreslo oproti mne a Lucasovi. Obaja sedíme na opačných koncoch a ani sa nerozprávame. „Čo plánuješ po strednej škole Michelle?“ Opýta sa ma. „Oh, vlastne som premýšľala nad Yalom v New Yorku.“ Odpoviem a zacítim na sebe pohľad Lucasa. „Naozaj?“ Opýta sa ma prekvapene Grace. S úsmevom prikývnem. „Lenže to by som musela dostať plné štipendium. A o tom pochybujem, keďže takmer prepadám z fyziky.“ Poviem sklamane. „Kto vie či ma vôbec príjmu.“ Zasmejem sa a pozriem sa na Lucasa. On ihneď odvráti zrak. „Ale určite ťa príjmu. Si veľmi múdre dievča.“ Povie s úsmevom Grace. „Máš aspoň nejaké ambície na rozdiel od Lucasa.“ Povie a svoj pohľad presmeruje na neho. „Ja mám ambície.“ Povie podráždene. Jeho mama len pokrúti hlavou. „A čo tvoji rodičia?“ Opýta sa ma a ja zosmutniem. „No, o mame som nepočula už asi dva mesiace a otec...“ Odmlčím sa. „...no je veľmi zničený od kedy sa rozviedli.“ Odpoviem a Grace sa na mňa šokovane zadíva. „Prepáč. Nevedela som.“ S úsmevom pokrútim hlavou. „To nevadí.“ Prikývne. „No deti, idem si aj ja ľahnúť. Kľudne tu zostaň na noc Michelle.“ Usmeje sa na mňa a postaví sa. „Dobrú noc.“ Pobozká Lucasa na čelo a mňa pohladí po vlasoch. Odíde a nastane trápne ticho. Pozriem sa na Lucasa a zistím, že on sa na mňa intenzívne díva. „Konečne je to naopak.“ Poviem a on sa zasmeje. Postaví sa a natiahne ku mne ruku. „Poď.“ Povie. Chytím sa ho a postavím sa na boľavé nohy. Spravím pár krokov no zastanem. Vyzujem si lodičky a pocítim miernu úľavu. Lucas sa zasmeje a zdvihne ma do náručia. Prekvapene vypísknem. „Tichšie.“ Pošepká. Vynesie ma hore schodmi a prejde až ku jeho bývalej izbe. Pred dverami ma zloží na zem a otvorí dvere. Ovanie nás chlad, keďže dom sa vyhrieva len krbom v obývačke a jeho izba bola zavretá. Objímem sa rukami a poobhliadnem sa. Lucas rýchlo prejde ku stolíku. Otvorí zásuvku a niečo s nej vyberie. Otočí sa ku mne a dá si tú vec za chrbát. „Poď sem.“ Povie a ja ku nemu vykročím. Zastavím asi meter pred ním a on sa pousmeje. Vytiahne tú vec spoza chrbta. Je to krabička zabalená v papieri. Skáčem pohľadom z neho na krabičku. „Tak si to vezmi.“ Zasmeje sa. Položím lodičky na zem a vezmem si do neho. Roztrhnem baliaci papier a uvidím presne takú istú krabičku akú dal jeho mame. Zdesene sa na neho pozriem a on sa usmeje ešte viac. Pomaly ju otvorím a uvidím zlatú retiazku s menom Lucas. Prekvapene nadvihnem obočie a zasmejem sa. „Lucas?“ Opýtam sa a on prikývne. „Pôvodne som ti chcel kúpiť s tvojím menom ale potom mi napadlo, že ti dám toto.“ Povie a kusne si do pery. „Ako znak priateľstva?“ Opýta sa a jemne sa začervená. Usmejem sa a hodím sa mu okolo krku. Zasmeje sa a objatie mi vráti. „Ale stále ťa neznášam. Aby si si nemyslela.“ Povie pobavene a potom sa odtiahne. „Dám ti ho?“ Opýta sa a ukáže na náhrdelník. S úsmevom prikývnem a otočím sa mu chrbtom. Jeho prsty sa ma sem tam jemne dotknú, keď mi ho zapína. Nabehnú mi zimomriavky a ja verím, že to je tým chladom v izbe. Položí mi ruky na ramená no potom mu skĺznu dolu. V tom pocítim na ramene niečo teplé. Keď si uvedomím, že sú to jeho pery, v bruchu sa mi rozletí roj motýľov. Konečne sa odtiahne, no to ja už zrýchlene dýcham. „Si nervózna?“ Šepne mi do ucha a ja sa zasmejem. „Trochu.“ Odpoviem a on spokojne zahmká. „Zatancujeme si?“ Opýta sa a ja sa na neho otočím. „Čo?“ Usmeje sa. „Smiem prosiť?“ Nastaví ruku a jemne sa ukloní. „Ale nie je tu hudba. A ja tancovať neviem.“ On sa len zasmeje. „Ak máš hudbu v srdci...“ Povie a koniec vety odíde do stratena. Vložím moju ruku do tej jeho a ona tam presne zapadne. Pritiahne si ma bližšie u sebe a chytí ma za boky. Ja neviem čo s rukami a tak ich nechávam zvesené. Uškrnie sa a chytí mi obe ruky. Položí ich na svoje ramená a svoje dá znovu na moje boky. Pritisne si ma tesne ku telu a urobí krok. Začneme sa ladne pohybovať po izbe. Teda on sa pohybuje ladne. „Netušila som, že vieš tancovať.“ On sa len usmeje. „Nie je to niečo s čím sa chválim.“ Zasmeje sa. „Mama ma donútila ísť na kurz tanca, keď som bol mladší.“ Povie napokon. „Naozaj tancujeme bez hudby?“ Začnem sa smiať. Položí svoje čelo na moje a zavrie oči. „Nemyslím, že by sa takýto pohľad páčil Edovi.“ Povie a zasmeje sa. „Nekaz to.“ Šepnem a až teraz si uvedomím, že sa nehýbeme. V podstate sa objímame. „Prečo si mi ho dal až teraz?“ Opýtam sa. „Aby si mama niečo nenamýšľala.“ Povie zachrípnuto a mne z toho zvuku nabehnú zimomriavky. „Je ti zima?“ Opýta sa a ja len prikývnem. Odstúpi odo mňa a chytí ma za ruku. Potiahne ma smerom ku posteli. „Posaď sa.“ Povie a podíde ku skrini. Vytiahne nejaké tričko a hodí mi ho. Oprie sa o stôl a zahľadí sa na mňa. Pobavene nadvihnem obočie. „A čo tak sa aspoň otočiť? Ty si hovoríš gentleman?“ Zasmejem sa a on pokrúti hlavou. „To som nikdy nepovedal.“ Postavím sa a otočím sa mu chrbtom. Snažím sa nahmatať zips na šatách no nedarí sa mi to. „Môžeš?“ Opýtam sa a v tej sekunde pocítim jeho ruky. Pomaličky mi stiahne zips a nosom odhrnie vlasy z krku. Potom tam priloží svoje pery a rukami mi stiahne ramienka od šiat. Tie ihneď dopadnú dole a on odstúpi. Vykročím zo šiat a zohnem sa po ne. Neviem kde beriem toľko odvahy asi to bude tým vínom. Pekne ich uhladím a položím na posteľ. Uvažujem či si hneď oblečiem tričko alebo ho budem provokovať. No ucítim jeho ruky na mojich bokoch. „Čo si myslíš, že robíš?“ Zachraptí mi do ucha a priloží jeho už nahú hruď na môj chrbát. Ja sa len natiahnem po jeho tričko a navlečiem ho na seba. Vonia presne ako on. Otočím sa a uvidím, že na sebe má už len nohavice. „Kde budeš spať?“ Opýtam sa. „Tu.“ Kývne hlavou na posteľ. „A ja?“ Pobavene sa na mňa pozrie. „Vieš v tejto izbe je ešte teplo. V ostatných je možno trochu teplejšie ako vonku. Takže ak nechceš byť chorá...“ Znovu nedokončí vetu. „Tak mi aspoň dones matrac.“ Poviem a on sa pousmeje. „V tomto dome nič také nenájdeš.“ Hlasno si povzdychnem. Nakoniec zaleziem do postele a skryjem sa pod paplón. Lucas si stiahne nohavice a ľahne si vedľa mňa. Chvíľu sa nehýbe no potom sa pocítim jeho teplý dych na mojom krku. Potom sa okolo mňa ovinie jeho ruka. „Ak nás nájde tvoja mama neuverí ti, že nie sme spolu.“ Zasmejem sa. „Ak by nás našiel tvoj priateľ tak...“ Nedokončí to lebo do neho udriem rukou. Započujem jeho smiech. Potom ma pobozká na krk a mne nabehnú zimomriavky aj napriek teplu z jeho tela a spod poplónu. „Vedel som, že ti nie je zima.“ Zašepká a jeho teplý dych sa odráža do môjho krku. „Dobrú noc Lucas.“ Poviem len. „Dobrú princezná.“ Prekrútim očami a potom ich zavriem.