Frozen heart

13. Part

„Všetko najlepšie k výročiu.“ Zašepká mi Ed do ucha. „Neverím, že ste spolu už dva mesiace.“ Povie Josh a pokrúti hlavou. Veru tak. Už som s Edom dva mesiace. A som nekonečne šťastná. Prikývnem a priviniem sa ku nemu. „Platí ta vianočná párty?“ Opýta sa Alex a Ed nadšene prikývne. „Jasné, že áno.“ O štyri dni sú Vianoce. Neverím, že to tak rýchlo zbehlo. Nakúpila som nejaké lacné darčeky. Kúpila som jeden aj Lucasovi, ktorý sa so mnou mimochodom nebaví. Stretávala som ho v škôlke no odmietal sa na mňa čo i len pozrieť. Nechápala som to, no ani som to neriešila. Kúpila som mu malý prívesok s motívom Nirvany, keďže som si všimla, že ich celkom obľubuje. Alex som tiež kúpila prívesok s nápisom BFF. Stali sa z nás naozaj najlepšie kamarátky. Joshovi som kúpila hračkársku basketbalová loptičku no a Edovi takú mini knižočku s nápisom Najlepšiemu priateľovi pod Slnkom. Ja viem nič moc ale na viac nemám. Musím si nájsť nejakú prácu. „Nad čím premýšľaš?“ Opýta sa ma Ed a pobozká ma na spánok. „Mala by som si nájsť prácu.“ Odpoviem mu a usmejem sa. On pokrúti hlavou a zasmeje sa. „Potom na mňa nebudeš mať čas.“ Pousmejem sa. „Ale budem.“ Obzriem sa po kaviarni. A v kúte ho zahliadnem. Sedí tam a pozerá sa do menu. Na tvári ma úsmev a niečo hovorí. Potom si všimnem, že pri ňom sedí nejaké dievča. A sedí pri ňom až príliš blízko. Prejde mnou vlna žiarlivosti. Ani si to neuvedomím a vstanem. „Kam ideš?“ Opýta sa ma Ed. „Hneď som späť.“ Poviem a vydám sa smerom ku nemu. Srdce mi splašene bije a netuším čo to sakra robím. Zastavím sa pred ich stolom a zadívam sa na jeho úsmev. Neviem prečo ale príde mi neúprimný. Vzhliadne ku mne a vytreští oči. Usmejem sa a pozrie sa na mňa aj tá baba. „Michelle?“ Nahlas preglgne. „Roxy, ospravedlníš ma na sekndu?“ Opýta sa a ona mu s úsmevom prikývne. Potom ma prevŕta pohľadom. „Kľud. Mám priateľa. Nemusíš ma zabíjať pohľadom.“ Falošne sa na ňu usmejem a ona sčervenie. Lucas si kusne do pery aby sa nerozosmial a rýchlo vstane. Schytí ma za ruku a ťahá ma von. „Čo tu robíš?“ Opýta sa ma. Strasie ma od zimy, keďže som vyšla von iba vo svetríku. „Čo tu robím? Skôr čo tu robíš ty? A prečo ma odrazu neignoruješ?“ Čudne sa na mňa zadíva. „Som tu na...no na rande ak sa to tak dá nazvať.“ Povie. Odpovie len na jednu z otázok. Prekrútim očami a objímem sa rukami aby som sa zahriala. „Ak sa to tak dá nazvať?“ Opýtam sa. „Hej no...“ Povzdychne si. „...no od kedy som bol s Marcy nemal som žiadne dievča. V podstate už dva mesiace pôstujem.“ Povie a ja sa začnem nekontrolovateľne smiať. „Tak táto ti dá aj tuto na záchodoch.“ Poviem cez smiech. „To mi tiež došlo.“ Uškrnie sa. Zdesene sa na neho pozriem. „Nespravil som to.“ Začne sa smiať. „Čo si o mne myslíš?“ Opýta sa pobavene. „Len to najhoršie.“ Odpoviem s úsmevom. „A ty tu robíš čo?“ Opýta sa. „S priateľmi na káve.“ Prikývne a zadíva sa dnu. „No a si v pohode?“ Opýtam sa opatrne a on s úsmevom prikývne. „Mama sa na teba stále pýta.“ Prekrúti očami. „A čo si jej povedal?“ Zaškerí sa ako malý chlapec, ktorý niečo vyvedie. „No, že sme sa škaredo pohádali a že som sa s tebou rozišiel.“ Odpovie a ja sa na neho škaredo zadívam. „Ty so mnou hej?“ Prikývne. „No aj tak mi to neverila.“ Mykne plecom. „Dnes ma takmer uvidela s Roxy. To by bol pre ňu šok. Veď vieš. Po tebe.“ Nadvihnem obočie. Naoko namyslene pohodím vlasmi. „Som proste nenahraditeľná.“ Zasmejem sa a on spolu so mnou. „Asi by sme sa mali vrátiť.“ Navrhne a ja prikývnem. „Aj tak už budem chorá.“ Pozriem sa na neho a on sa zasmeje. „Ozaj. Ehm...“ Sčerveniem. „Čo je?“ Pobavene sa na mňa zahľadí. „Ja len, že či sme v pohode.“ Zamyslene sa na mňa pozrie. „Nemám ťa rád.“ Povie chladne no trhne mu kútikmi úst. „O to nejde.“ Poviem a neviem sa vykoktať. „Nechaj to tak.“ Mávnem rukou a vydám sa naspäť ku kaviarni. Zastaví ma tým, že jeho ruku priloží na tú moju. „Chceš moje číslo, však?“ Uškrnie sa a ja očerveniem. „Nie.“ Poviem aj keď viem, že je to márne zatĺkať. „Ja ti napíšem.“ Žmurkne na mňa a vchádza dnu. Premrznutá na kosť zostávam stáť ako obarená. „Ako to myslel?“ Poviem omylom nahlas. Radšej sa pracem tiež do kaviarne. Usadím sa vedľa Eda a vypýtam si jednu horúcu čokoládu. „To čo bolo?“ Opýta sa ma Alex. „Hm?“ Odpijem si z čokolády a pozriem na ňu. „No to s Lucasom.“ Kývne hlavou na neho. „Nič. Len sme sa rozprávali.“ Poviem jednoducho. „Prečo?“ Opýta sa ma podráždene. „Prečo? Pretože mu nedávno zomrel otec a chcela som vedieť či je v poriadku.“ Odvrknem. Nechápem čo mu je. „Očividne je, keď sa tam olizuje s tou babou.“ Odvrkne mi naspäť. „No tak. Nehádajte sa kvôli tomu debilovi na vaše výročie.“ Zasmeje sa Josh. Urazene sa natočím od Eda a zapozerám sa na Lucasa. Tá Roxy na neho žiadostivo hľadí a on sa usmieva. Je na ňom nalepená a on ju jemne odsúva lakťom. Vzhliadne ku mne a ja sčerveniem. Som prichytená pri čine. Pousmeje sa a žmurkne na mňa. Pozriem sa na Roxy, ktorá mu niečo šepká. Lucas zrazu vytreští oči a rozkašle sa. Ja sa uškrniem a on svoje ruky zloží zo stola. Preboha. Dúfam, že nespravila to čo si myslím. Odvrátim zrak a pozriem sa na Alex. Ona sa díva na Josha a ten sa díva do telefónu. Ed sa tvári, že vonku je niečo veľmi zaujímavé.