Frozen heart

23. Part

„On ti povedal, že ťa potrebuje?“ Opýta sa ma neveriacky Alex. Prikývnem a usmejem sa. „Ten je do teba zabuchnutý až po uši.“ Zahlási a zahryzne sa do sendviču. „Nie je.“ Pokrútim hlavou. Tentoraz pravdu nemá. Ona len prikývne. „Ahojte.“ Uvidím pred sebou Eda. „Môžem?“ Opýta sa a Alex prikývne. „Tak ja idem. Čakám ťa po škole?“ Opýta sa ma Alex a vstáva. „Nie. Idem s...“ Zaseknem sa a pozriem na Eda. „Oh, jasné. Zabudla som. Majte sa.“ Povie a upaľuje preč. Hľadím na Eda a čakám kedy začne rozprávať. On ku mne napokon zodvihne zrak. „Kľudne môžeš povedať, že s Lucasom. Len slepý nevidí ako ho miluješ.“ Povie pobavene a zadíva sa niekam za mňa. „Čiže samotný Lucas a Josh.“ Povie a vráti svoj pohľad na mňa. „Nebudem ti klamať. Nenávidím ho. A stále mi to láme srdce.“ Sklopím pohľad a zavŕtam sa vidličkou v mojom šaláte. „Ale to je jedno. Chcel som sa ti ospravedlniť Michelle.“ Povie a ja sa na neho zahľadím. „V pohode.“ Poviem napokon. „A chcel som sa opýtať, či by sme nemohli byť kamaráti.“ Povie a ja vytreštím oči. „Eh. A myslíš, že je to dobrý nápad?“ Opýtam sa a on ihneď prikývne. „Fajn. Tak teda to môžeme skúsiť.“ Poviem a on sa doširoka usmeje. Presne si pamätám, ako ma po prvýkrát očaril. „Super.“ Povie s úsmevom a začne jesť svoj obed. Ja spravím to isté. Napokon sa s ním rozlúčim a odchádzam.

Na školskom parkovisku už vidím Lucasove auto. Vydám sa smerom ku nemu no zastaví ma čísi krik. Prudko sa otočím a uvidím Marcy s rukou na perách ako vyjavene hľadí mojím smerom. Obzriem sa za mňa. Je tam kopa študentov. No ja mám taký tušák, že hľadí priamo na mňa. Vykročí smerom ku mne a je preglgnem. Dôjde ku mne a strelí mi facku. Vybije mi to dych a zadívam sa na ňu. „Ty malá štetka!“ Zvrieskne na mňa. „Čo prosím?“ Opýtam sa nechápavo. „Ešte sa pýtaš? Už presne viem o čo ti išlo. Chcela si mať Lucasa len pre seba!“ Stále na mňa kričí a všetci sa dívajú len na nás. „To nie je pravda. Lucas je len môj kamarát. To je všetko.“ Pokrútim hlavou. „Klameš!!“ Zvrieskne a strelí mi ďalšiu facku. Čo je veľa to je veľa. Strelím jej jednu aj ja a ona sa na vysokých opätkoch zapotáca. Chytí sa za líce a vyjavene sa na mňa pozrie. „Ja nie som žiadna fackovacia bábika! To si sakra zapamätaj!“ Skríknem na ňu ja. „A ešte raz na mňa zvýšiš hlas tak si ma nepraj! Lucas je môj kamarát nič viac! Nikdy to nič viac nebolo a ani nebude! Tak sa spamätaj a daj mi svätý pokoj!“ Všetci sa na mňa šokovane pozerajú. Zachytím aj Joshovu vysmiatu tvár. Otočím sa na päte a kráčam ku Lucasovmu autu. „Wow.“ Povie pobavene a ja na neho vrhnem vražedný pohľad. „Môžeme odtiaľto vypadnúť? Ďakujem.“ Zavrčím a pozriem sa von oknom. On sa len zasmeje a naštartuje.

 „Takže čo sa stalo?“ Opýta sa. „Nechcem to riešiť.“ Odvrknem a zhodím sa na gauč v jeho byte. „Prosím.“ Hodí na mňa šteňací pohľad. Prekrútim očami. „Nič. Vynadala mi, že som štetka a že ťa chcem mať len pre seba.“ On si ku mne prisadne. „No tak štetka byť veľmi nemôžeš, keďže si panna.“ Povie pobavene. „A to že ma chceš len pre seba...“ „Radšej nič nehovor lebo jednu schytáš aj ty.“ Zavrčím na neho a on zdvihne ruky nad hlavu. „Som ticho.“ Povie. „Dobre. Prejdime k veci.“ Poviem. „Zasa si schudla.“ Skonštatuje. „Ja si ťa pekne vykŕmim a ty sa na tú moju tvrdú prácu len tak vybodneš.“ Povie priam nahnevane. „Neprišli sme sem riešiť moju váhu ty pako.“ Prekrútim očami. „To na mňa budeš teraz celý čas štekať?“ Opýta sa a mňa prebodne pocit viny. „Prepáč. Ale tak najprv mi napochoduješ do školy ty a zavoláš si ma do riaditeľne. Potom mi Ed navrhne či nebudeme zas kamaráti a potom mi tá primitívka strelí a nakričí na mňa. Tak naozaj toto nepovažujem za dobrý deň.“ Poviem a zavriem oči. „Počkaj, počkaj, počkaj. Čože ti Ed navrhol?“ Opýta sa a zacítim jeho pohľad. Otvorím oči a pozriem sa na neho. „Chce byť znovu kamarát. A áno prijala som to.“ On pokrúti hlavou. „Princezná, to že chce byť kamarát znamená, že sa ťa pokúsi získať späť. Takže ak ho nechceš, robíš veľkú chybu a len ho tým trápiš.“ Udivene sa na neho pozriem. „Ako mne osobne by to nevadilo, keďže toho chalana neznášam, ale myslím, že ty s tým nebudeš veľmi v pohode, keď sa zrúti.“ Povie pobavene. Zadívam sa do jeho tváre a prikývnem. Momentálne mám neuveriteľnú chuť pobozkať ho. Radšej odvrátim zrak a zadívam sa na moje prsty. „Dobre. K veci. Budúcu sobotu ťa vyzdvihnem o pol štvrtej. Obleč si niečo slušné, keďže to bude rodinná oslava a bude tam takmer celá moja rodina. A matka ťa chce všetkým predstaviť. No a spoznáš aj mnoho mojich ďalších kamarátov. Musím ťa upozorniť, že ťa veľká väčšina chalanov bude baliť. No a hlavne môj skvelý bratranec Gale. Tým skvelý myslím iróniu. Neznášam ho.“ Povie pobavene a ja prekrútim očami. „A nemôžeš si len prísť po darček?“ Opýtam sa ho a on sa usmeje. „Nie pretože som matke oznámil, že prídeš.“ Zúfalo si povzdychnem. „Oh, a aby som nezabudol. Mama by chcela aby si si vzala nejaké fialové šaty, ktoré si raz u nás mala. Ja si ich nepamätám ale to je asi len plus.“ Povie. Až teraz si uvedomím ako blízko vedľa mňa sedí. Jeho vôňa mi opantáva zmysli. Zatrasiem hlavou a snažím sa spracovať všetko čo mi povedal. „Super.“ Povzdychnem si. „Zostaneš na noc?“ Opýta sa a ja začnem krútiť  hlavou. „Tak za prvé musím sa učiť a za druhé nevidím dôvod.“ On sa usmeje. „Prosím. Za ten týždeň som si na teba navykol a už dva týždne som sa poriadne nevyspal.“ Povie smutne. No to nie si sám. „Lucas musím sa učiť.“ Poviem a on sa na mňa smutne pozrie. Upriami na mňa jeho modrý pohľad. „No dobre.“ Podvolím napokon a on sa doširoka usmeje. Pohľad na usmievajúceho sa Lucasas ma donúti sa tiež usmiať. On sa postaví a niekam odíde. O chvíľu vojde do izby s whisky a dvoma pohármi. Nadvihnem obočie. „To čo má byť?“ Opýtam sa. „Ja si chcem dať pohárik a ty ma v tom nenecháš samého.“ Vysvetlí, sadne si a do oboch pohárov naleje kúsok zlatistej tekutiny. Podá mi pohár a potom si so mnou štrngne. Svoj pohár vypije na ex a zatrasie hlavou. Ja sa na pohár podozrievavo pozriem a trochu si odpijem. Tvár sa mi skriví od tej chute a zatrasiem hlavou aj ja. On sa zasmeje a sebe naleje ďalší pohár.