Frozen heart

54. Part

Len také upozornenie, že je tu trochu skok v čase, aby ste si nemysleli, že som sa úplne zbláznila od minulej časti :D

„Už je to mesiac, čo sme sa nehádali.“ Vyhlási Lucas hrdo pri raňajkách. Ja sa len zasmejem a zahryznem sa do chlebíku. Lucas sa stále usmieva a potom začne hovoriť o nejakom včerajšom zápase, na ktorom bol s Mattom. Odrazu ma napne. Vyletím zo stoličky a vbehnem na záchod. Silou vôle sa v sebe snažím udržať raňajky, no v tejto misii neuspejem. Rozmýšľam čo som včera jedla. Na večeru sme mali hamburger, to bude zrejme tým. Strasie ma a postavím sa. Umyjem si celú tvár a vyčistím si zuby. „Si v poriadku?“ Započujem Lucasov hlas. Pousmejem sa a vyjdem von. „Áno, len mi prišlo zle.“ Poviem a on sa na mňa ustarostene zadíva. „Som v pohode, naozaj.“ Usmejem sa na neho a on napokon prikývne. „Myslím, že dnes ostaneme doma.“ Povie a ja sa zasmejem. „No keď myslíš.“ Myknem plecami vojdem do obývačky. „Asi už jesť nebudeš.“ Povie a ja pokrútim hlavou. Odíde do kuchyne a o chvíľu sa vráti. Posadíme sa na gauč a pustíme si telku.

„Ako dlho to trvá?“ Opýta sa ma ustarostene Alex. „Už týždeň.“ Odpoviem. „Ale nič to nie je. Zrejme mám len podráždený žalúdok.“ Slabo sa usmeje a prikývne. „Čo je?“ Opýtam sa. „Ja len...Mám o teba strach.“ Povie. „Naozaj? Nič iné nemáš na srdci?“ Opýtam sa znovu a sama sa čudujem, ako to, že ju tak dobre poznám. „Nemôžeš byť tehotná?“ Opýta sa napokon a mne sa z tej otázky zatočí hlava. „Nie.“ Poviem okamžite, no nie som si tým istá. „Michelle?“ Opýta sa ma Alex až desivo potichu. „Nechceš ísť radšej ku doktorovi?“ Opýta sa a chytí ma za ruku. „Ja-ja neviem.“ Poviem vydesene. „Jedine ak pôjdeš so mnou.“ Dodám napokon. „A čo Lucas?“ Položí mi otázku, ktorej sa desím asi najviac. „On sa nič nedozvie. Aspoň pokiaľ to nebude isté.“ Poviem a cítim sa vydesene. Viac ako vydesene. Doslova panikárim. „Mám jedného známeho, ktorý ti všetko vybaví, dobre?“ Povie a stlačí moju ruku. „Dobre.“ Vydýchnem a želám si, aby som nebola tehotná. Som na to vôbec pripravená? Byť mamou? Rozhodne nie. Snažím sa upokojiť svoj dych, no nedarí sa mi to. Alex odišla telefonovať a ja panikárim. A čo na to povie Lucas? Preboha, čo ak-čo ak ma opustí? Dobre. Ukľudni sa Michelle. Všetko bude fajn. Nie si tehotná. Predsa by som vedela, že sa vo mne vytvára nový život, alebo nie? Bezmyšlienkovite sa chytím za brucho a uvažujem, či tam je moje bábo. „Okej.“ Vráti sa Alex. „Pozajtra tam môžeme zájsť. Skôr sa to nedalo, prepáč.“ Slabo sa usmeje. „Ďakujem.“ Poviem napokon.

Dva dni ubehnú ako voda, a ja stojím pred ambulanciou nejakého gynekológa. Alex ma pevne drží za ruku. „Michelle Snowová.“ Zvolajú moje meno a ja sa zhlboka nadýchnem „Bude to fajn.“ Šepne mi Alex a spoločne vstaneme. „Môžete vstúpiť dnu.“ Usmeje sa na mňa sestrička, keď vojdeme do ambulancie. „Ja ťa počkám tu, dobre?“ Prikývnem a vojdem dnu. „Pani Snowová, ja som doktorka Carpemová.“ Usmeje sa na mňa mladá doktorka. „Slečna.“ Opravím ju okamžite. Len sa usmeje a ukáže na lehátko. Ja si tam opatrne ľahnem. „Vyhrňte si tričko, prosím.“ Povie vľúdnym hlasom a ja si ho vyhrniem. Na brucho mi natrie nejaký gél. „Kedy ste naposledy mala menštruáciu?“ Opýta sa. „Pred mesiacom.“ Poviem a začína mi vysychať v krku. „Dobre. Tak sa na to pozrime.“ Zatvorím očami a pocítim, že mi na bruchu prechádza s niečom studeným. „Oh, gratulujem, slečna Snowová. Čakáte bábo.“ Povie a ja sa snažím spomenúť, ako sa dýcha. Konečne chytím nejaký vzduch a otvorím oči. Pocítim triašku na celom tele. „Vďaka.“ Poviem chrapľavo. „Nevyzeráte nadšene.“ Pousmeje sa a podá mi nejakú servírku. „Nebolo to plánované.“ Vysvetlím. „Utrite sa.“ Povie len a ja si zotriem ten gél. „Urobila som vám snímku, ak chcete.“ Podá mi fotografiu a ja medzi čierňavou uvidím drobnulinkú fazuľku. Slabo sa usmejem a poďakujem jej. „Takže, objednám vás presne o mesiac na kontrolu.“ Podá mi nejaký lístok a začne mi rozprávať o tom, čo mám a čo nemám robiť počas tehotenstva. A všetky štádia tehotenstva a všetky riziká. Napokon vyjdem von a nemyslím na nič iné, ako sa poriadne nadýchnuť čerstvého vzduchu. Vyletím z kliniky a doprajem si dúšok vzduchu. „Michelle! Tak čo?“ Dobehne za mnou Alex. „Si-si tehotná?“ Opýta sa a ja sa na ňu vydesene zadívam. Napokon prikývnem a ona sa doširoka usmeje. „To je...úžasné.“ Povie a objíme ma. „Hej, asi hej.“ Poviem a stále sa neviem spamätať z toho šoku. Rozlúčim sa s Alex a vyberiem sa domov. Keď tam prídem, Lucas práve telefonuje. Usmeje sa na mňa a pobozká ma na čelo. Potom sa znovu zažerie do rozhovoru a ja sa usadím na gauč. Ako mu to mám povedať? A hlavne čo mu mám povedať? Podobné otázky mi letia hlavou a príde mi z toho celého zle. Lucas dotelefonuje a sadne si ku mne. „Tak čo? Ako bolo s Alex?“ Opýta sa s úsmevom. „Fajn.“ Poviem a tiež sa pokúsim o úsmev. „Stalo sa niečo?“ Opýta sa a trochu zvážnie. Toto je tvoja chvíľa Michelle. Teraz mu to povieš. „Nie.“ Poviem a v duchu si dám facku. „No dobre.“ Objíme ma jednou rukou a zapne telku.