Frozen heart

56. Part

„Si naozaj dobrá kuchárka.“ Povie mi Toby milo. „Ďakujem.“ Usmejem sa na neho. Vezmem taniere a hneď ich aj umyjem. „Eh, Lucas?“ Ozve sa Toby. „Hm?“ Otočím sa a zadívam sa na Lucasa, ktorý pozerá do svojho mobilu. „Na zajtra som bol dohodnutý s mojím kamarátom. Môžem ísť však?“ Opýta sa a ja z neho vycítim nervozitu. Lucas ku nemu zdvihne pohľad a zamračí sa. „A ja ťa tam mám aj doviezť a potom priviezť naspäť, však? Nemám tam s tebou aj zostať?“ Opýta sa nevrlo. „Samozrejme, že môžeš.“ Prehovorím ja a obaja sa na mňa pozrú. „Poď, pozrieme si nejaký film.“ Podám Tobymu ruku a on sa doširoka usmeje. Vstane zo stoličky a chytí ma za ňu. Hodím na Lucasa jeden škaredý pohľad, a on na mňa tiež. Vojdem do obývačky a vyberiem nejaký nie príliš detský a nie príliš strašidelný film. Niečo medzi. „Pohádali ste sa s Lucasom?“ Opýta sa ma o chvíľu Toby. „Nie.“ Pokrútim hlavou a pozriem sa na neho. „Len má dnes zlú náladu.“ Zaklamem a on chápavo prikývne. „On ju má skoro stále.“ Posťažuje si a ja sa zasmejem. „Väčšinou.“ Prikývnem a pohodlne sa usalaším na gauči.

Ako inak, pri filme zaspím a Toby ma zobudí až na konci. „Idem si už ľahnúť.“ Povie mi a ja len prikývnem. Postavím sa a ponaťahujem si svaly. Potom vojdem do kuchyne, kde Lucas sedí v nezmenenej polohe. „Už išiel spať.“ Oznámim mu. „Okej.“ Ozve sa. Nalejem si pohár vody a hneď ho aj vypijem. „Čo ti je?“ Opýtam sa a on sa na mňa konečne pozrie. „Prečo si mu to dovolila?“ Opýta sa napokon. „A prečo by som nemala?“ Opýtam sa ja a on si odfrkne. „Takto to bude aj s našimi deťmi? Všetko im dovolíš?“ Položí mi ďalšiu otázku a ja sa zamračím. „Nie. Ale Grace mu to zrejme dovolila, tak prečo by nemohol ísť von so svojím kamarátom?“ Opýtam sa kľudným hlasom. „Michelle, tu nejde o to, či mu to moja matka dovolila, alebo nie.“ Odvrkne. „Tak o čo tu ide? Oh, už viem. Hľadáš niekoho, na kom by si si mohol vybiť zlú náladu. Ale mám pre teba novinku, miláčik. Ja nemôžem za to, že tvoja mama musela odísť a že Tobias prišiel ku nám. Áno, som rada, že je tu. Ale nemôžem za to. Nevolala som ho. Tak si láskavo nevybíjaj zlosť na mne. Nemôžem za to a nemôžem ani za to, že si ty nebudeš môcť týždeň zasunúť.“ Položím pohár a vypochodujem z kuchyne. Usmejem sa, keď si vybavím jeho šokovanú tvár. Skontrolujem Tobyho a potom zavriem dvere na jeho izbe. Teda na hosťovskej. Potom sa prezlečiem do pyžama a zaľahnem do postele aj ja. O chvíľu sa pripojí aj Lucas a objíme ma. „Viem, že po tomto už naisto prehrám tú hlúpu stávku, ale-uh-prepáč. Máš pravdu. Ako vždy.“ Usmejem sa a jemne ho pohladím po ruke. „Vyhrala som.“ Poviem len a on sa zasmeje. „Ľúbim ťa.“ Povie a zanechá jemný bozk na mojom krku. „Naozaj celý týždeň?“ Opýta sa. „Veď zajtra chvíľu nebude doma.“ Chvíľu mi potrvá, kým mi dôjde o čom hovorí. „Nenažranec.“ Zasmejem sa. Otočím sa ku nemu a v slabom mesačnom svetle uvidím iskričky v jeho očiach. Otočí sa na chrbát a zahľadí sa na strop. „Aspoň nemusíš pochybovať o mojej orientácii.“ Povie pobavene a ja sa zasmejem. „O tvojej orientácii som nikdy nepochybovala.“ Poviem a hlavu si položím na jeho hruď. „Dobrú.“ Zašepkám. On ma pobozká do vlasov a jednou rukou ma objíme. „Dobrú.“ Povie napokon a ja zaspávam s pocitom bezpečia.

„Pripravená?“ Opýta sa ma Chip a ja pokrútim hlavou. „Bol si ty pripravený?“ Opýtam sa ho a on sa zasmeje. „Nie, nebol. Ale tvoju mamu milujem, a ak by mi niekto povedal, že sa môžem vrátiť v čase a zmeniť moje rozhodnutie, tak by som odmietol. Pretože mám všetko čo len chcem. Milujúcu manželku a tú najkrajšiu, hoci nevlastnú, dcéru.“ Začervenám sa a objímem ho. „Vieš, že ja ťa ocko volať nebudem, však áno?“ Opýtam sa a on sa zasmeje. „Áno, viem.“ Povie a pobozká ma na čelo. „Tak poďme na to. Nech Lucasovi vyschne v ústach z tých tvojich šiat.“ Povie s úsmevom a ja prikývnem. Chytím ho za lakeť a spoločne vkročíme do kostola. Naozaj zvláštny pocit kráčať stredom uličky, cítiť na sebe pohľad všetkých ľudí, ktorých nadovšetko milujete. No najhoršie na tom je, keď si uvedomíte, že tu niekto chýba. A že ten niekto chýba aj vám. Že ten niekto by mal stáť vedľa vás, držať vás za ruku a viesť vás v ústrety novej časti života. Zahryznem si do spodnej pery, zaženiem slzy a vzhliadnem ku Lucasovi. Zasmejem sa na jeho výraze. Rozžiarené oči a pootvorené ústa. Podídeme ku nemu a ja objímem Chipa. „Ďakujem.“ Zašepkám mu a on sa na mňa usmeje. „Verím ti, Lucas.“ Povie Chip a jemne ho potľapká po pleci. Potom si ide sadnúť na svoje miesto a ja s Lucasom pristúpim ku farárovi. Ten začne rozprávať svoj príhovor a ja sa pozriem na Lucasa. Tiež sa na mňa díva a usmieva sa. Stratím sa v jeho očiach a až po chvíli si uvedomím, že farár vyzval Lucasa, aby povedal svoj sľub. Pustí sa mojej ruky a zo saka si vyberie kus papiera. Nie, toto rozhodne nie je papier. Je to nejaká servítka. „Eh, bolo málo času, takže...“ Zamáva servítkou a kostolom sa rozľahne smiech. Tiež sa zasmejem a slabo pokrútim hlavou. Chvíľu sa díva na tú servítku a potom sa mi pozrie do oči. „Pamätám sa na deň, kedy som ťa po prvýkrát stretol.“ Začne a ja sa pousmejem. „Oliala si ma kávou.“ Znovu pokrútim hlavou a on presne vie, čo by som mu na to najradšej povedala. „Áno, viem. Tvrdíš, že som sa olial sám. Toto bude naša večná hádka. Jedna z mnohých. Ale tiež viem, že nech sa stane čokoľvek, akokoľvek vážna hádka to bude, neprestanem ťa milovať. Viem, že všetko spoločne vyriešime. Všetkým si spoločne preskáčeme a všetko prekonáme. A nikdy sa ma už nezbavíš.“ Povie so smiechom. „Milujem ťa.“. Povie a ja si až teraz uvedomím, že sa na tú servítku nepozrel ani raz. Zloží ju a strčí naspäť do saka. „Michelle.“ Vyzve ma farár a ja prikývnem. Vytiahnem svoj pokrčený papier a zadívam sa na neho. Zadívam sa na všetky písmená na papieri, na všetky ťahy perom. Usmejem sa a pozriem sa na Lucasa. „Olial si sa sám.“ Začnem a on sa uškrnie. Slabo pokrúti hlavou a jemne ju nakloní do strany. „Hovor si čo chceš. Sám vieš, že to je pravda.“ Matne započujem smiech, a znovu sa stratím v jeho očiach. „V prvých týždňoch, čo sme sa poznali som ťa nenávidela. Och, a ako.“ Zasmejem sa. „Bol si naozaj veľmi otravný a miestami som ťa mala chuť zabiť. No čím viac si bol otravný, čím viac som ťa spoznávala, tým viac som ťa milovala. Stále viac a viac. Nedokázala som tomu zabrániť. Hoci som vedela aký si sukničkár.“ Znovu započujem smiech a on pobavene nadvihne obočie. „Milujem ťa Lucas. A nikto a nič to nikdy nezmení.“ Zložím v rukách svoj papier s vedomím, že som povedala niečo úplne iné, ako je na ňom napísané. Usmejem sa a potom vzhliadnem na farára. „Lucas Montgomery, berieš si tu prítomnu Michelle Snowovú za manželku, budeš ju ctiť, chrániť a milovať, v dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe, v bohatstve i chudobe, v šťastí aj nešťastí?“ Pozriem sa na Lucasa a ten sa usmeje. „Áno.“ Povie bez váhania. „Michelle Snowová, berieš si tu prítomného Lucasa Montgomeryho za manžela, budeš ho ctiť, chrániť a milovať, v dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe, v bohatstve i chudobe, v šťastí aj nešťastí?“ Usmejem sa. „Áno.“ Poviem tiež bez váhania. „Z moci mi zverenej vás vyhlasujem za manželku a manžela. Môžete si navliecť obrúčky.“ Pristúpi ku nám Toby a na tácke nám podá prstene. Obaja jeden vezmeme. Lucas vezme moju ruku do tej jeho a zadíva sa mi do očí. Navlečie mi obrúčku a usmeje sa. Sklopím pohľad na naše ruky a potom mu obrúčku navlečiem ja. „Môžete pobozkať nevestu.“ Lucas si oblizne spodnú peru, nahne sa ku mne a sladko ma pobozká. Ovijem ruky okolo jeho krku a on svoje okolo môjho pásu. Započujem potlesk a odtiahnem sa od neho. Obaja sa usmievame ako idioti a Lucas ma ešte raz pobozká. „A teraz si moja. Navždy.“ Zašepká a chytí ma za ruku.