Frozen heart

36. Part

Na začiatok len taká mini poznámka: len ma neznenáviďte :D to bude dobré!!! Tak hor sa do čítania!! :)

***o štyri roky neskôr ***

„Neverím, že moje malé dievčatko už skončilo vysokú školu.“ Usmejem sa na mamu a objímem ju. Potom objímem aj Chipa a dovolím mame odfotiť si ma. Pohľadom začnem hľadať Sama. „Nevideli ste Sama?“ Opýtam sa mami. „Ale áno. Určite sa len niekde zatúlal.“ Povie s úsmevom mama, no mňa to neupokojí. „Aká som bola? Nič som nepoplietla však nie?“ Opýtam sa a pozriem sa na Chipa. „Nie. Bola si dokonalá.“ Objíme ma jednou rukou a dá mi pusu na spánok. „Ďakujem.“ Čítala som totiž príhovor na koncoročnom odovzdávaní diplomov. Mala som takú trému, že si ani nepamätám, či som to poplietla alebo nie. Odtiahnem sa od Chipa a zadívam sa na mamu. „Som na teba tak veľmi hrdá.“ Povie a vyskočia jej slzy. „Ale mami.“ Zasmejem sa. „Hádaj kto som.“ Spoznám Samov hlas. Prikryje mi oči rukami a čaká. „Hm, Leonardo Dicaprio?“ Opýtam sa a on sa zasmeje. „Nie. Hádaj znovu.“ Porozmýšľam akú blbosť ešte môžem trepnúť. „Už viem, už viem. Johnny Deep.“ Poviem nadšene a on sa len znovu zasmeje. „Posledný pokus.“ Povie varovne. „Teraz to mám. Sam Reed.“ Poviem a on zloží ruky. „Bigno.“ Povie nadšene. Otočím sa a rýchlo ho objímem. „Gratulujem.“ Povie a ja za pousmejem. „Ďakujem.“ Usmejem sa. Nahne sa ku mne a sladko ma pobozká. Motýliky začnú tancovať ako vždy, keď tak urobí. Započujem zvuk foťáku a tak sa od neho odtiahnem. Pozriem sa na mamu a tá sa nadšene díva do toho svojho foťáku. „A teraz jednu normálnu.“ Navrhne Chip a ja sa pousmejem. Sam ma chytí okolo pásu a mama nás cvakne. „Tak poďme domov.“ Povie mama a ja prikývnem. „Ešte sa utekám rozlúčiť z Lauren.“ Poviem a rýchlo odbehnem preč. Netrvá dlho a nájdem ju obklopenú hromadou mojich už bývalích spolužiakov. „Lau!“ Zvolám na ňu a ona sa uvoľní. „Michelle! Gratulujem.“ Usmeje sa na mňa. „Och, tak mi budeš chýbať.“ Objímeme sa a tak stojíme asi päť minút. „Budeš mi volať a písať a všetko, je ti to jasné?“ Pozrie sa na mňa. „To máš jasné. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš.“ Usmejem sa na ňu. „A zbav sa konečne toho tvojho Sama.“ Uškrnie sa. „A uvoľni miesto pre svoju životnú lásku.“ Jemne ju udriem. „On je moja životná láska.“ Pokrútim nad ňou hlavou. „O tom pochybujem. A ak náhodou stretneš v Londýne tvoju životnú lásku menom Lucas, tak jej povedz, nech mi okamžite zavolá.“ Znovu ma objíme. Už mi s tým lezie na nervy. Stále chcela aby som mu zavolala. Alebo volala Lucasovi, nech zavolá on mne. Až príliš nás chcela dohromady. Dokonca nám vymyslela spoločné meno, že Lichelle. Znie to hrozne. Ja som na Lucasa zabudla a teraz milujem niekoho iného. „Mám ťa rada. Tak už bež, lebo sa rozplačem.“ Usmejem sa na ňu. „Aj ja ťa mám rada. A pozdrav všetkých ešte raz a že aj ich mám rada.“ Usmeje sa a prikývne. „Bež už. Utekaj!“ Popoženie ma a vytiahne si servítku. Takže sa predsa rozplakala. Slza vyhŕkne aj mne, ale hneď si ju zotriem. Teraz trochu o mne a Samovi. Spoznala som ho na škole. On už bol tretiak, keď som nastúpila a hneď sme sa skamarátili. Na konci môjho druhého a jeho štvrtého sme sa konečne dali dokopy, lenže on je tiež z Londýna a tak nastal menší problém. Vzťah na ďiaľku nechcel a tak tu zostal. Počkal si na mňa ešte dva roky. Našiel si prácu a malý, lacný bytík. Tomu hovorím láska. A ja som v nej až po uši. A to je asi všetko. Sme spolu doteraz a ja ho veľmi ľúbim. Konečne zahliadnem moju rodinku a vydám sa k nim. A spoločne sa vydáme rovno na letisko.

„Takže ešte raz ti gratulujem Michelle.“ Povie Chip a zodvihne pohár so šampanským do vzduchu. Všetci si odpijeme a usadíme sa. „Eh, Michelle?“ Sam sa postaví a nastaví ruku. Tiež sa postavím. Vyvedie ma od stola, ale hneď vedľa neho zastane. Zadíva sa mi do očí a potom sa usmeje. Kľakne si predo mňa a vytiahne malú krabičku. Prudko sa nadýchnem a ruky mi vystrelia k ústam. „Drahá Michelle. Poznáme sa už štyri roky a ja ťa ľúbim od prvého momentu ako som ťa uvidel. Si to najdokonalejšie dievča na celom svete. Si nie len múdra a vtipná. Si aj krásna a nie len zvonku ale aj zvnútra. Milujem ťa celým mojím srdcom a navždy to tak aj ostane.“ Na chvíľu sa odmlčí a otvorí krabičku. „Vezmeš si ma?“ Šokovane sa na neho zadívam a tuším nedýcham. Pozriem sa na mamu a tá sa tvári rovnako ako ja. Potom je tu Chip, ktorý sa spokojne usmieva. Pozriem sa znovu na Sama. Tohto chlapa milujem. A kto iný by mohol byť mojou láskou ako on? Lucas. Započujem v hlave hlas Lauren. Kašlem na toho debila. Zložím si ruky s úst a usmejem sa. Jemne prikývnem. „Áno.“ Vydýchnem. „Áno, áno, áno.“ Postaví sa a navlečie mi prstienok na ruku. Potom ma silno objíme. „Milujem ťa.“ Šepne mi do ucha. „Aj ja teba.“ Poviem a odtiahnem sa od neho. Pobozkám ho. No zrazu mi to príde divné. Nezacítim motýliky v brušku. Čo sa so mnou deje? Odtiahnem sa od neho a s úsmevom si obzriem prsteň. Potom sa pozriem na mamu a tá si ho tiež pozrie.

„Michelle, môžeš na slovíčko?“ Opýta sa ma mama, keď Sam odíde a Chip sa zapozerá na futbal. Vojdeme do kuchyne a ja si nadšene znovu obzriem prsteň. Pozriem sa ňu a prepadne ma zlý pocit, keď uvidím jej vážnu tvár. „Zlatko moje, nesmieš ma chápať zle. Vedz, že pre teba chcem len to najlepšie.“ Začne a ja prikývnem. „No nemyslím si, že Sam je pre teba ten pravý.“ Povie a ja sa na ňu šokovane pozriem. „Nerada to vyťahujem, viem, že nemáš rada túto tému, ale musím. Stále si pamätám ako si sa dívala na Lucasa. A tento pohľad by si mala mať aj pre Sama, ak ho tak veľmi miluješ. Ale on ani zďaleka nie je taký. Nemiluješ Sama tak veľmi ako si kedysi milovala Lucasa.“ Porúti hlavou. V hĺbke duše viem, že to je pravda, no ja si to odmietam priznať. „Si úplne mimo mami. Sama milujem viac ako som kedy milovala Lucasa.“ Mama si povzdychne. „Michelle, neklameš len mňa. Klameš hlavne samú seba a to je na tom to najhoršie. Priznaj si to pred tým, ako bude neskoro.“ Povie smutne. „Chceš mi zakázať svadbu zo Samom?“ Opýtam sa. S úsmevom pokrúti hlavou. „To by som si nedovolila. Len nechcem aby si spravila chybu.“ Usmeje sa na mňa a odíde von z kuchyne. Rozhodnem sa, že sa prejdem. Vezmem si mikinu a vyjdem von. Rozhodnem sa ísť tam, kam ma nohy zavedú. Naozaj Sama nemilujem tak ako si myslím? Spravím chybu? Mama je už druhý človek, ktorý mi to povedal. Najskôr Lau, teraz ona. Čo robím zle? „Michelle? Si to naozaj ty?“ Započuje za sebou hlas a otočím sa. „Matt?“ Usmeje sa. „Kde si sa tu vzala?“ Opýta sa a objíme ma. „Už prešli štyri roky, pamätáš?“ Usmejem sa a on prikývne. „Zbehlo to nejak rýchlo. Hovor, čo máš nové?“ Opýta sa s úsmevom. Vytiahne ľavú ruku z vrecka a strčím mu ju pred nos. „Ty-ty si sa vydala?“ Opýta sa šokovane. „Nie, len zasnúbila.“ Usmejem sa. „Gratulujem.“ Povie neisto. „A čo ty?“ Opýtam sa. „Tiež niekoho mám.“ Usmeje sa. Stavím sa, že si ju predstavil. „Na Lucasa sa neopýtaš?“ Pousmeje sa a ja pokrútim hlavou. „Nie. Už dávno sa spolu nebavíme.“ Poviem a on prikývne. „Ak by ťa to náhodou zaujímalo, tak je to zas ten starý Lucas. Teda ten úplne starý. Ešte ten pred tebou.“ Povie. Prekvapene sa na neho pozriem. „Len chľastá, fajčí a šuká.“ Mykne plecami. „A nechce si dať poradiť.“ Pokrúti  hlavou. „Ako dlho to trvá?“ Opýtam sa. „Eh, štyri roky.“ Povie. „Naozaj rád som ťa videl ale musím sa ponáhľať. Niekedy mi zavolaj a pokecáme.“ Usmeje sa a znovu ma objíme. „Maj sa Matt.“ Usmejem sa a rozhodnem sa ísť domov.

„Včera som stretla Matta.“ Poviem mame a ona sa usmeje. „A ako sa má?“ Opýta sa. „Fajn. Má priateľku.“ Pousmejem sa. „A čo Lucas?“ Opýta sa. „Len aby si vedela, povedal to sám od seba. Na nič som sa nepýtala.“ Poviem a ona sa zasmeje. „Vraj zase začal piť a fajčiť.“ Mama sa na mňa smutne pozrie. „To mi je ľúto. Chúďa jeho mamka.“ Povzdychne si mama a začne čistiť zemiaky.

Dnes som mala pohovor do práce a práve odchádzam. Myslím, že by to mohlo vyjsť mám z toho celkom dobrý pocit. Vyjdem von z budovy a obídem nejaké mladého chalana, ktorý je opretý o stenu budovy. „Takže sa budeš vydávať, ha?“ Započujem a zamrazí ma na celom tele, keď spoznám ten hlas. Nie, to nie je on. Zhlboka sa nadýchnem a pozriem sa na toho chalana pri budove. Zloží si kapucňu a milo sa usmeje. Vôbec sa nezmenil. Stále je rovnako krásny... Počkať, čo?! Odrazí sa od steny a podíde ku mne bližšie. Cítiť ho alkoholom a cigaretami. „Stavím sa, že je to rovnaký bifľoš ako ty.“ Usmeje sa. Nasadím kamenný výraz a snažím sa nevdychovať ten zápach. „Takže princezná napokon našla svojho princa. Svoju vysnívanú pravú lásku.“ Povie. „Gratulujem.“ Odstúpi trochu. „Vďaka.“ Poviem a on sa usmeje. „Pozdrav odo mňa Lau.“ Povie a otočí sa. „Lucas?“ Zastane a otočí sa naspäť. „Prečo si za mnou prišiel?“ Opýtam sa a on sa uškrnie. „Chcel som sa uistiť, či mi Matt nenakecal pičoviny. A chcel som ťa vidieť.“ Zamračím sa. „Už za mnou viac nechoď.“ Poviem a on sa jemne ukloní. „Tvoje prianie je mi rozkazom, princezná.“ Otočím sa a začnem rýchlo kráčať preč. Preboha. Zas sa cítim ako to malé, hlúpe a naivné dievča spred štyroch rokov. No tak Michelle. On bol len pobláznenie. Sam je tvoja láska. Jeho miluješ. Vojdem dnu a vbehnem do mojej izby. Rýchlo sa zamknem a tam sa rozplačem. Je to vôbec možné? Je možné, že ho stále ľúbim? Nie. Neľúbiš ho. Ľúbiš Sama. 

Dúfam, že poznámka na začiatku pomohla :D a dúfam, že sa časť páčila :D to je asi prvýkrát čo sa bojím uploadnuť časť .. uf no fajn :) zajtra pridám novú časť na milión percent!!! :) Ľúbim vás :) Ozaj prekonali ste 9 tisíc readov!! :O Takže sa opravím, neľúbim vás ale milujem!!! :) <3