Frozen heart

1. Part

„Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami bolo veľké kráľovstvo...“ Znovu som tu. V škôlke. Predčítavam deťom rozprávky. Možno to vyznie divne ale zbožňujem malé deti. Závidím im ich bezstarostnosť. Koľkokrát by som sa chcela vrátiť do tých čias kedy som bola nekonečne šťastná. No tie časy sú, bohužiaľ, preč. „...a tak žili šťastne až do smrti.“ Kto by nechcel zažiť taký koniec? Byť šťastný až do smrti. Zaklapnem knižku a vzhliadnem ku deťom. Ich nadšené tváre hovorila za všetko. „Ešte jednu Michelle!“ Začnú sa prekrikovať. „Nie. Na dnes to stačí už aj tak meškám a otec ma...“ Zaseknem sa. „...čaká.“ Dopoviem rýchlo. Aj tak ma začnú presviedčať až kým do toho nevstúpi ich učiteľka a nevysvetlí im to. „Ďakujem Michelle. Si veľmi zlatá.“ Vľúdne sa na mňa usmeje. „Ale nie je začo pani Waltová.“ Usmejem sa na ňu a rýchlo si obliekam kabát. Odkráča preč aj s knihou v ruke a ja si beriem svoju tašku. Vyletím z triedy ako neriadená strela a ponáhľam sa domov. No na moje šťastie do niekoho vrážam hneď ako vyjdem z triedy. „Kurva!“ Zahreší chlapčenský hlas. Môj ľútostivý pohľad sa stretne s tým jeho nahnevaným. Môj pohľad padne na jeho pery, v ktorých je piercing. Potom sa premiestni na jeho mikinu, ktorá je celá mokrá a špinavá od kávy. „Prepáč mi to.“ Poviem potichu a čudujem sa, že to vôbec počul. „Sakra moja obľúbená mikina.“ Povie nešťastne. „Prepáč.“ Opakujem sa. „Ja ti to zaplatím.“ Uprie na mňa pohľad a povzdychne si. „Jeb na to.“ Znovu zahreší a odchádza. Ja sa rýchlo pozviecham a donútim svoje trasúce nohy pokračovať smerom k východu.

„Kde si bola!?“ Zvrieskne otec. „V škôlke. Čítala som deťom.“ Odpoviem potichu. „Mala si byť doma pred pol hodinou!“ Z jeho dychu opäť cítim alkohol. „Dobre vieš ako nemám rád, keď meškáš!“ Skríkne po mne zas a tentoraz sa to nezaobíde bez facky. Potichu zvlyknem. „Už sa to nebude opakovať. Sľubujem.“ Znechutene sa na neho pozriem. „Len aby.“ Povie a vypne hruď. Rýchlo utekám do svojej izby kde sa zavriem. Len jedna facka. Celkom fajn. Pozriem do zrkadla a na mojej tvári už vidieť červený otlačok jeho ruky. Jemne si pušuchám líce a vytiahnem si veci potrebné k učeniu.

„Michelle!!!“ Zvrieskne na celý dom otec až mnou trhne. Rýchlo vbehnem do obývačky. Sedí na gauči s pivom v ruke. „Dones mi ďalšie pivo.“ Omyl, s prázdnou fľašou od piva v ruke. Prikývnem a ponáhľam sa do kuchyne po pivo. „Nech sa páči.“ Poviem a milo sa usmejem. Úsmev mi opätuje a vezme si pivo. „Ešte niečo potrebuješ?“ Opýtam sa. „Nie. Zmizni.“ Odvrkne a po úsmeve ani stopy.

„Tak koho dnes preskúšame?“ Povie svoju otrepanú frázu profesor fyziky. Nenávidím fyziku. To je jediné čo nenávidím viac ako môjho vlastného otca. Ak je to vôbec možné. „Snowová k tabuli!“ Vykríkne odrazu a mňa zamrazí. Sakra. To som predsa ja. Pomaly sa postavím a kráčam cez celú triedu k tabuli. „Zlom väz.“ Povie uštipačne Marcy. Marcy= zlo. Je to proste dané. Aj s jej podarenou partou. Odhodlane sa postavím pred tabuľu a starý Crowl sa na mňa posmešne usmeje. Dobre vie, že ja neviem absolútne nič. „Tak slečna Snowová.“ Začne milým hlasom. „Z poslednej písomky ste dostali 4-. Neviem akým zázrakom, ale podarilo sa vám to.“ Po týchto slovách sa rozosmiala celá trieda.

„Skvelé. Ďalšia päťka. Ak prepadnem z fyzika otec ma...“ Odmlčím sa. „...roztrhne.“ Dopoviem a Josh ani len netuší akú pravdu. Z jeho úst sa vyderie smiech. „Prečo si nezoženieš doučovanie?“ Opýta sa milo. „Tráviť môj voľný čas nad fyzikou? Nie vďaka.“ Znovu sa zasmeje. „Tak potom sa nesťažuj, keď prepadneš. Starý Crowl sa v tom vyžíva. Ten ťa nenechá prejsť ak to takto pôjde ďalej.“ Povie už vážne. Myknem plecom a zahryznem sa do sendviču. „No tak. Som tvoj najlepší a najsexy kamarát. Nenechám ťa prepadnúť.“ Zasmejem sa. „A z príliš vysokým egom.“ Zasmeje sa aj on. „Vravím len pravdu.“ Venuje mi oslňujúci úsmev. Josh je veľmi príťažlivý chalan. To áno. Každé dievča na škole ho chce. A ja, najväčší lúzer školy, som s ním najlepšia kamarátka. „Ahojky Josh.“ Ozve sa preafektovaný hlas. Pretočím očami a vstávam od stola. „Michaela.“ Povie Marcy a zapichne do mňa tie čokoládové oči. „Morcadela.“ Poviem milo. Ona odo mňa odvráti pohľad a začne hustiť do Josha aký bol jeho včerajší zápas skvelý. Ó áno. Takmer by som zabudla. Ako to už býva zvykom je kapitán nášho basketbalového tímu. „Josh tak ja už idem. Vidíme sa na angline.“ Hodí po mne vražedný pohľad a v očiach má jasne napísané SOS. Ja sa len zasmejem a odchádzam preč. Otočím sa a registrujem, že na za mnou Josh díva. Zamávam mu a vychádzam z jedálne.