Frozen heart

21. Part

Warning!! Táto časť je mega extra dlhá :D Enjoy :3

Vchádzame do nejakej luxusnej reštaurácie a ja som šťastná, že som si oblieka šaty. Ideme úplne dozadu a tam uvidím skupinku mladých ľudí ako sa horlivo rozprávajú. Keď si všimnú Lucasa stíchnu a on sa doširoka usmeje. Začnú sa horlivo zvítavať a objímať. Lucas ma predstaví ako kamarátku a spoločne sa usadíme. Natešene zisťujem, že som hladná ako vlk a keď prinesú jedlo tak zjem viac ako polovičku. Zacítim Lucasov pohľad a tak sa na neho pozriem tiež. „Viac nezvládneš?“ Opýta sa a ja pokrútim hlavou. „Si si istá? Nerád by som ti vyrobil trapas a kŕmil ťa tu.“ Povie pobavene a ja prekrútim očami. „Lucas som totálne plná.“ Poviem a on prikývne. „No dobre.“ Zasmeje sa. „Ste spolu zlatý.“ Započujem angličtinu. Zdvihnem pohľad a na nás sa usmieva Lauren. Teda aspoň myslím, že to je ona. Vydesene sa na ňu zadívam a ona sa pousmeje. Pozriem sa na Lucasa a on sa len uškŕňa. Keď uvidí môj pohľad pobavene nadvihne obočie. „Lau, my spolu nechodíme.“ Povie napokon. „Ale mali by ste.“ Lucas nad ňou pokrúti hlavou a venuje sa ďalej jedlu. Zadívam sa na ňu a ona sa na mňa usmeje.

„Tak čo na nich hovoríš?“ Opýta sa ma Lucas, keď ideme nočným Parížom smerom ku hotelu. „Sú skvelý. Čakala som, že budú arogantný a drzý ako si ty.“ Poviem a ona zasmeje. „Ta to ti teda pekne ďakujem.“ Usmejem sa a obzriem sa. „Ani neviem ako sa mám tvojej mame za toto poďakovať.“ Poviem zasnene. „Začni so mnou chodiť.“ Povie pobavene a ja naňho vyjavene pozriem. „Len žartujem.“ Povie rýchlo a ja vydýchnem všetok vzduch. „Asi sa tu po maturite presťahujem.“ Lucas sa zasmeje. „Londýn ti nestačí?“ Opýta sa. „Áno, ale Paríž je Paríž.“ Odpoviem a v tom ma strasie zimou. Síce na sebe mám kabát no na nohy mi je pekná zima. „Chápem. Je ti zima?“ Opýta sa a ja prikývnem. „Trochu.“ Poviem a on ma chytí za ruku. „Tak poď.“ Zasmeje sa a rozbehne sa. Prepletie nám prsty a potiahneme ma. „Lucas ja mám opätky.“ Poviem cez smiech. On na to nereaguje len ma drží za ruku a uteká. Dobehneme ku hotelu a zadýchane vbehneme do výťahu. „Ty si blázon.“ Zasmejem sa a opriem sa o stenu výťahu. „Hej.“ Zasmeje sa aj on a zadíva sa na mňa. „Prečo si všetci myslia, že by sme spolu boli zlatí?“ Opýta sa. Myknem plecami. „Neviem.“ Odpoviem pravdivo. „Podľa mňa to je kvôli mne. Som proste úžasný.“ Povie a ja sa začnem smiať. „Samozrejme. Ale to by si bol potom s každou jednou zlatý.“ Poviem cez smiech a on sa zamyslí. „Tak si to dáme na polovicu no.“ Pousmejem sa a výťah sa zastaví. „Takže si myslíš, že som na päťdesiat percent úžasná?“ Opýtam sa. „To som nikdy nepovedal.“ Odpovie. „Ale myslíš si to. A teoreticky si to povedal.“ Povzdychne si. „Prakticky nie.“ Uškrnie sa. „Ale nevyvrátil si to, že si to myslíš.“ Zaškerím sa aj ja. „A už to nevyhovoríš.“ Vyplazím mu jazyk a vbehnem dovnútra apartmánu. „A ty ma máš rada.“ Povie a ja sa na neho otočím. „Ale to je normálne, že mám niekoho rada. Mám rada viacero ľudí. Napríklad Josha, Alex, mojich rodičov, tvoju mamu a Tobyho, Darcy...“ „Tú z nemocnice?“ Zasmeje sa. Prikývnem. „Stretávala som ju denne takmer tri týždne.“ Pousmejem sa. „A potom si sa na mňa vysrala.“ Povie a priblíži sa ku mne. „Bez dôvodu.“ Dodá. „Ja mám dôvod.“ Udivene sa na mňa pozrie. „Ale čo. A aký?“ Opýta sa ma. „To ti nepoviem.“ Pokrútim hlavou. „Mám ťa uštekliť k smrti?“ Pousmejem sa. „To ti nepomôže. Toto sa nikdy nedozvieš Lucas.“ Zarazene sa na mňa zadíva. „Tak teraz to chcem vedieť ešte viac ako pred tým.“ Povie pobavene. „Dobrú noc Lucas.“ Poviem mu a rýchlo vbehnem do spálne. Zamknem sa tam a vzdychnem. No príde mi ho ľúto. Prečo by on mal spať na gauči? Veď to platila jeho mama. Prezlečiem sa do pyžama. Teda do legín a voľného trička a odomknem dvere. Nakuknem do obývačky a zapozerám sa na neho. Sedí polonahý na gauči a hrá sa na mobile. Zodvihne zrak a usmeje sa. „Povedal som žiadne námietky. Ľahaj.“ Pokrútim hlavou. „To nie je fér voči tebe. Platí to tvoja mama takže ty budeš spať tam a ja tu.“ Usmejem sa na neho a podídem bližšie. „Je to tvoj darček. Takže padaj do tej spálne.“ Povie chladne, no usmieva sa takže to nemá žiaden účinok. „Nie.“ Poviem a pokrútim hlavou. „Ty tam padaj.“ Začne sa smiať a postaví sa. „Keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom.“ Podíde až tesne ku mne. Zrazu sa zohne, schytí ma za stehná a prehodí si ma cez plece. Zvýsknem a začnem ho udierať do chrbtu. „Lucas polož ma!“ Skríknem. O chvíľu ma zhodí na tú mäkkú posteľ a usmeje sa. „Dobrú noc princezná.“ Povie a nahne sa ku mne. Dá mi pusu na čela a chystá sa odtiahnuť. No ja ho chytím a stiahnem ho na posteľ. Zasmeje sa a ja rýchlo vystrelím zo spálne von. Hodím sa na gauč a schúlim sa do klbka. O chvíľu sa objaví pri mne. „Si strašne tvrdohlavá vieš to?“ Zasmejem sa. „Až po tebe.“ Usmeje sa. „No tak. Choď do tej spálne. Prosím.“ Hodí na mňa šteňací pohľad a ja s úsmevom pokrútim hlavou. „Tak tam poďme obaja.“ Zdesene sa na neho zadívam a znovu pokrútim hlavou. „Tak iné riešenie nevidím. Ja neustúpim a ty tiež nie. A okrem toho už sme spolu v jednej posteli spali. A nie raz.“ Nastaví predo mňa ruku a ja sa jej napokon chytím. Spolu odchádzame do spálne. „Ale nebudeš ma objímať.“ Poviem výhražne a on sa uchechtne. „Tak toto ti sľúbiť nemôžem.“ Jeho drzý úškrn ma donúti sa usmiať. Pokrútim hlavou a uložím sa do postele. Otočím sa mu chrbtom a pokojne zavriem oči. O chvíľu pocítim jeho ruky na mojom tele. „Lucas!“ Napomeniem ho a snažím sa vymotať z jeho objatia. „Spi princezná.“ Zašepká mi do ucha a pritlačí si ma viac ku sebe. Len si povzdychnem a zavriem oči. Nemôžem povedať, že mi to je nepríjemné. Práve naopak. Je mi to veľmi príjemné. Pravdepodobne až príliš. Jeho teplý dych sa odráža od mojej pokožky a mne nabiehajú zimomriavky.