Frozen heart

50. Part

Lucaosvi znovu zazvoní telefón. Ospravedlňujúco sa na mňa usmeje a postaví sa. Počuj ako zvyšuje hlas a o chvíľu vojde do obývačky. Telefón hodí na stôl a oprie sa. „Myslím, že si pôjdem ľahnúť.“ Poviem milo a on na mňa hodí vražedný pohľad. „Rob si čo chceš.“ Povie chladne a odvráti zrak. „Wow.“ Šepnem a on sa na mňa znovu pozrie. Oči mu blčia od hnevu a jeho hruď sa zdvíha príliš rýchlo. „Čo je?“ Opýta sa drzo a ja len pokrútim hlavou a postavím sa. „Jasné, bež si.“ Fľochne znovu. „O čo ti ide?“ Otočím sa na neho a zamračím sa. „O nič.“ Odvrkne. „Tak sa ku mne nesprávaj ako ku handre. Vďaka.“ Poviem pokojne. „Nie je zač.“ Odpovie ľadovým hlasom. „Prečo si vybíjaš svoj hnev na mne?“ Opýtam sa trochu náhlivejšie, ako by som chcela. „Na nikom si hnev nevybíjam.“ Ani sa na mňa nepozrie. „Fajn. Myslím, že sa vyspím v hosťovskej.“ Poviem a vezmem si moju deku. „A ja si myslím, že to je vynikajúci nápad.“ Povie chladne a postaví sa. „Nevrav.“ Odvrknem mu. „Možno by si si mala zobrať aj vankúš.“ Pozriem sa na neho a netuším čo to do neho vošlo. „Fajn.“ Poviem, pretože sa nechcem hádať. „Oh, a pozdrav svojho otecka. Dúfam, že ti neublíži, keď sa priplazí ku tvojej posteli. Vieš, nebude tam žiadna moja gorila.“ Povie a obíde ma. „To si trošku prehnal, nemyslíš?“ Opýtam sa a snažím sa upokojiť. „Nie, nemyslím.“ Odvrkne. „Strč sa Lucas.“ Poviem a vyjdem von. Vojdem do hosťovskej a zhodím si tam veci. „Nenecháš si zapalené svetlo? Len pre istotu.“ Opýta sa a ja sa na neho neveriacky pozriem. „Čo s tebou sakra je!? Si ako vymenený!“ Skríknem po ňom. „Mne nie je nič. Možno sme len príliš rozdielny.“ Odpovie a mňa pichne pri srdci. „Fajn. Tak sa rozíďme.“ Poviem a on mykne plecami. „Fajn.“ Odvrkne a vyjde z izby. Tresne dverami a mne až teraz dôjde, čo sa stalo. „A nezačni revať!“ Zvolá a ja sa musím posadiť. „Kvôli tebe nevyroním ani kvapku!“ Skríknem a cítim, ako mi sťahuje hrdlo. Kľud, cez noc sa upokojí a ráno sa porozprávame. „Buď rada, že ťa nevyhodím z bytu.“ Započujem a prekrútim očami. „Choď do riti.“ Poviem potichu a ľahnem si. Celú ma naplní ten zlý pocit. V noci toho veľa nenaspím, keďže sa každú chvíľu zobúdzam. Lucas dal naschvál nahlas telku a keď už išiel spať, tak zo všetkým buchal. Keď už je deväť hodín, tak vstanem a otvorím dvere na izbe. On tie svoje nezavrel a tak vidím, že ešte spí. Chvíľu sa na neho dívam a potom zájdem do kuchyne. Po celý čas mojich raňajok rozmýšľam, či ten rozchod platí. Započujem nejaký buchot a v tej chvíli sa mi žalúdok scvrkne. „Michelle!?“ Započujem jeho hlas. O chvíľu sa objaví pred kuchyňou a neisto sa na mňa zadíva. „Ešte si tu.“ Povie neutrálnym hlasom. Môže to znamenať dve veci, buď je rád alebo nie. „Hej.“ Prikývnem a odvrátim zrak. „Nechceš mi niečo vysvetliť?“ Opýtam sa. „Napríklad?“ Otvorí chladničku a vytiahne si džús. „Napríklad prečo si sa včera správal tak...hnusne.“ Poviem a on sa na mňa pozrie. Zrejme sám nevie, ako sa má správať. „Eh, hnusne?“ Spýta sa a ja prekrútim očami. „Idem sa pobaliť.“ Poviem a postavím sa. „Michelle.“ Vyjdem z kuchyne a vezmem si svoj kufor. „Michelle!“ Zvýši hlas. „Kľudne si pokrič. Veď čo, ja nemám žiadne city.“ Usmejem sa na neho on sklopí zrak. „Naozaj sa rozchádzame?“ Opýta sa. „Ty to chceš.“ Poviem. Myknem plecom a začnem do kufra hádzať svoje veci. „Prestaň, prosím.“ Povie a ja sa na neho pozriem. „Prečo?“ Opýtam sa. „Michelle ja...Včera to bol proste, ja neviem, asi skrat. Nechápem, čo sa stalo.“ Pokrúti hlavou. „Pozri mám toho v práci naozaj veľa a už to nezvládam. Makám tam ako fretka od rána do večera, som tam aj v noci a keď mám konečne chvíľku len pre seba, tak ju vlastne nemám, pretože mi začne zvoniť telefón a niekto mi stále oznámi zlú správu. Ja-už-proste-nevládzem.“ Sadne si na zem a skloní svoju hlavu do rúk. Neviem, čo mu mám povedať. V tom zazvoní jeho telefón, no on sa ani nepohne. Chvíľu zvoní a potom prestane. No o chvíľu začne zas. „Kurva.“ Vzdychne si a postaví sa. Vezme mobil do ruky a zodvihne to. „Čo zas?!“ Vyštekne. Chvíľu len počúva a napokon prikývne, hoci ho človek s ktorým telefonuje nevidí. Zloží a zadíva sa na mňa. „Musím ísť. Len nikam nechoď, dobre? Keď sa vrátim tak sa porozprávame.“ Uchechtnem sa. „Samozrejme. Lenže ty sa vrátiš tak o druhej v noci. Lucas, sadni si, prosím ťa.“ Prekvapene sa na mňa zadíva. „Nedovolím ti zničiť si zdravie, kvôli práci. Sadaj.“ Podídem ku nemu a vezmem ho za ruku. Posadíme sa a otočím sa ku nemu. „Musím tam ísť.“ Povie. „Nepustím ťa.“ Pokrútim hlavou a pohladím ho po líci. Usmeje sa a zavrie oči. „Ja som taký kokot, vieš o tom?“ Opýta sa a ja zasmejem. „Hej.“ Prikývnem a aj on sa zasmeje. „Dík.“ Povie len a otvorí oči. „Musím ísť do práce.“ Šepne a ja pokrútim hlavou. „Lucas, si prepracovaný.“ Prikývne. „Ja viem, ale toto je veľmi dôležité.“ Povie. „To zvládnu.“ Uškrnie sa. „Ty neschopní ľudia? Prosím ťa.“ Myknem plecom. „Budú musieť. Pretože ja ťa nikam nepustím.“ Usmejem sa a on skloní hlavu. „Milujem ťa.“ Nahne sa ku mne a pobozká ma. No ja sa odtiahnem. „Myslíš, že ti to tak ľahko prejde?“ Opýtam sa pobavene. „Tak trochu som dúfal.“ Prizná sa a pohladí ma po líci. Znovu sa ku mne nahne. „Lucas, ja sa hnevám.“ Zatlačím na jeho hruď.“ „Ja viem.“ Šepne a odignoruje tlak mojej ruky. S ľahkosťou sa ku mne nahne a znovu ma pobozká. Tentoraz ho nechám. „Už môžem ísť?“ Opýta sa a ja sa zamračím. „Lucas.“ Poviem tvrdo. „No dobre, slečna Snowová. Posuň sa.“ Posuniem sa na koniec gauča a on si ľahne. Svoju hlavu položí na moje nohy a zavrie oči. V tom zazvoní jeho telefón. Schmatnem ho ako prvá a uvidím meno Mark. „Ahoj, tu Michelle.“ Ozvem sa a Lucas sa na mňa zvedavo pozrie. „Och, je tam Lucas?“ Opýta sa. „Ó, áno.“ Poviem. „A môžeš mi ho dať, prosím? Je to súrne.“ Povie nedočkavo. „Nie, nemôžem.“ Porútim hlavou a on si povzdychne. „A nevieš kedy príde sem?“ Spýta sa naliehavo. „Nepríde.“ Poviem a on zostane ticho. „Stalo sa niečo?“ Opýta sa po chvíľke. „Tak trochu. Áno. Potrebuje aspoň deň voľna. Vieš to zariadiť?“ Opýtam sa. „Eh, no dobre. Pokúsim sa. Maj sa.“ Celý zmätený zloží a ja hodí telefón na stôl. „Tak čo?“ Opýta sa Lucas. „Máš voľno.“ Poviem a nahnem sa ku nemu. Pobozkám ho. Potom sa narovnám a opriem. „Chvíľu som si myslel, že si odišla.“ Povie a ja sa pousmejem. „Odišla by som.“ Slabo sa usmeje a posadí sa.

„Rozmýšľala som a...“ Začnem, no Lucasov smiech ma preruší. „Veľmi prekvapujúce.“ Povie a ja ho udriem do pleca. „Pokračuj.“ Povie napokon a ja prekrútim očami. „Napadlo mi, či by sme nezašli na nejaký výlet. Niekam do prírody. Dať si chvíľu pauzu. Od všetkého a od všetkých.“ Nesmelo sa na neho pozriem. On sa milo usmeje a zastrčí mi neposedný pramienok vlasov za ucho. „Vieš, že by som rád šiel. Hoci aj teraz v tejto sekunde. Ale nemôžem. Máme toho v práci veľa a ja som za všetko zodpovedný.“ Prehovorí vľúdnym hlasom. Zahryznem si do pery a prikývnem. „Veď to bol len nápad.“ Myknem plecom a on sa usmeje. „Skús sa opýtať tak o mesiac. Do vtedy sa dúfam už všetko vráti do starých koľají.“ Nahne sa ku mne a nežne ma pobozká. „O mesiac už bude zima.“ Poviem so smiechom. „Ale no tak, veď ešte nebude ani jeseň.“ Tiež sa zasmeje a chytí ma za ruku. „A okrem toho, už o týždeň je tá blbá svadba. Niežeby mi na nej záležalo, ja tam ani nechcem ísť, ale pre teba je to dôležité.“ Usmejem sa a prikývnem. „Veď nemusíš ísť, keď tak veľmi nechceš.“ Pousmejem sa a on nadvihne obočie. „Naozaj?“ Mykne mu kútikmi úst a tak viem, že sa usmiať nechce. „Samozrejme. Určite tam bude nejaký milý chalan, ktorý si so mnou zatancuje.“ Myknem plecom a neodolám úškrnu. On sa zamračí, no potom sa tiež uškrnie. „Myslím, že pôjdem.“ Povie pobavene. „Super.“ Nahnem sa ku nemu a dám mu pusu na líce. „Už musím bežať, Alex si ide skúšať tie šaty.“ Povie a postavím sa. „Veď si ich skúšala pred týždňom.“ Pobavene myknem plecami. „Ženy.“ Pokrúti hlavou Lucas a ja sa zasmejem. „Ľúbim ťa!“ Zvolám na chodbe a otvorím dvere. „Aj ja teba.“ Zahundre, no aj tak to počujem. Takmer vrazím do Sophie. „Ahoj, čo ty tu?“ Opýtam sa. „Mark ma poslal.“ Jemne podvihne kopu papierov, ktorú drží v rukách. „Oh, nepríjemné.“ Uškrniem sa a ona sa zasmeje. „Máš návštevu.“ Oznámim Lucasovi a vyjdem von.

„Alex, nestresuj prosím ťa. Si prekrásna.“ Usmejem sa na ňu. Nadišiel jej veľký deň. „Naozaj?“ Zúfalo sa na mňa pozrie. „Samozrejme.“ Odvetí jej Alexina sesternica Talya. „Najkrajšia nevesta pod Slnkom.“ Povie s úsmevom a Alex sa začervená. „Ľúbim vás baby.“ Usmeje sa na nás. V tom sa otvoria dvere a dnu nakukne Lucaova hlava. „Preboha, už som sa zľakla, že to je Josh.“ Vydýchne Alex a ja sa zasmejem. „Praješ si niečo?“ Opýtam sa a on pokrúti hlavou. „Páni Alex, vyzeráš skvelo.“ Vojde dnu a preskenuje Alex očami. Ona znovu očervenie. „Nevie prečo, ale od teba to znie pravdivejšie ako od báb.“ Lucas sa len uškrnie a potom sa pozrie na mňa. „Aj ty vyzeráš dokonalo.“ Povie pristúpi ku mne. Dá mi bozk na líce. „Vďaka. Dúfam, že ten mobil si nechal doma.“ Pozriem sa na neho a on sa zamračí. „Daj mi ho.“ Poviem rázne. Chvíľu váha no napokon ho vytiahne. Podá mi ho a ja ho vypnem. Strčím do svojej kabelky a usmejem sa. „Tak a teraz padaj.“ Strčím do neho a on sa uškrnie. Vyjde z miestnosti a ja sa pozriem na Alex a Tanyu. „Prosím ťa, povedz mi, že ten boh čo tu pres chvíľou bol, je tvoja rodina.“ Povie Tanya a ja sa zasmejem. „Sklamem ťa. Ten boh je len a len môj.“ Nahodí smutný výraz. „Ty šťastko.“ Povie a všetky tri sa rozosmejeme. „Nechápem, čo na ňom vidíte.“ Pokrúti hlavou Alex. Tanya len mávne rukou a ja sa uškrniem. „Pripravená?“ Pozriem sa na Al a ona prikývne.

Znovu taká kratšia, keďže moja nálada, keď som sama je dosť...ako to správne opísať...jednoducho nemám náladu takmer na nič. Ak to niekoho nebodaj zaujíma, tak som directionerka a ako iste viete, tak Zayn Malik odišiel z 1D. Tí ľudia, ktorí 1D nemajú radi to nepochopia, ale celkom ma to zasiahlo (po včerajšej noci by som slzami zrejme naplnila aj nejaký bazén) takže sa cítim dosť na hovno. Áno, viem, nie je to ich koniec, ale predsa...jednoducho, directioneri ma určtie chápu...ak ak tú nebodaj nejakí aj sú tak stay strong guys :) Zayn si zaslúži trochu oddychu a ak už nebol šťastný, tak som rada, že sa takto rozhodol, pretože on spravil šťastnými milióny ľudí po celom svete a aj on si to šťastie zaslúži. Okej, skončím túto trápnu autorskú poznámku a vylievaní mojich pocitov :)) .. dúfam, že sa časť páčila, vote aj komentík poteší ^.^ Ľúbim vas!!! :) <3