Frozen heart

7. Part

„Čože som?!“ Opýta sa zdesene. „Teba ešte nikto nikdy nepobozkal?“ Zahanbene pokrútim hlavou. Zasmeje sa a donúti ma pozrieť mu do očí. „Prepáč.“ Povie napokon a ja len pokrútim hlavou. „Takže som mal pravdu, keď som povedal, že si panna.“ Zasmeje sa a ja ho udriem do pleca. „Nie vážne. Prepáč. To som ani len netušil. Vedel som, že si neskúsená ale až tak? Dievča máš dvadsať rokov.“ Povie naozaj vážne. „Devätnásť.“ Opravím ho a on sa len zasmeje. „Koľko máš ty?“ Opýtam sa ho. „Dvadsaťjeden.“ Povie. „Ach, ja som taký debil.“ Povzdychne si. „Prečo som ťa bozkával?“ Opýta sa a prie si hlavu o sedadlo. „Teraz sa cítim naozaj trápne.“ Zašepkám a chcem z neho zliezť no on ma zastaví. „Mňa len mrzí, že si svoj prvý bozk dostala od takého idiota ako som ja. A kvôli môjmu klamstvu.“ Povie milo. Usmejem sa a pohladím ho po líci. „Kašli na to.“ Poviem a on sa tiež usmeje. „Aspoň sa ti to páčilo?“ Kusnem si do pery, na ktorej ešte stále cítim tie jeho pery. „To som rád.“ Povie a zasmeje sa. Zleziem z jeho náručia a pohodlne sa usadím. Pozriem sa von oknom, no Lucasových rodičov už nevidím. „Musia si myslieť, že som úplne blbá a bezhlavo ťa milujem.“ Zasmejem sa. „A nie je to tak?“ Opýta sa ma a prejde mi rukou po stehne. „To teda nie!“ Okríknem ho a dám jeho ruku preč. On sa len zasmeje a naštartuje auto.

„Seď.“ Povie rázne. Vystúpi a následne mi otvára dvere. „Gentleman až do konca?“ Zasmejem sa a on prekrúti očami. „Presne tak.“ Povie a zabuchne dvere. „Nechce sa mi veriť, že to poviem ale dnešok bol fajn.“ Poviem potichu. Chytí ma okolo pásu a pritiahne bližšie. „Hm. Aj mne sa dnešok páčil.“ Šepne mi do ucha. Zasmejem sa a nechápavo sa na neho pozriem. „Už zo mňa nie si nervózna. Ako to je možné?“ Povie šokovane. „To nie je fér.“ Zosmutnie a ja sa vymotám z jeho zovretia. „Dobrú noc pán Montgomery.“ Šepnem. On ma schmatne za ruku a pritiahne späť k sebe. Zahľadí sa na mňa a dá mi pusu na spánok. „Dobrú noc.“ Zašepká. „Fajn tak teraz som nervózna.“ Poviem potichu a on sa rozosmeje. „To som rád.“ Povie a pustí mi ruku. „Stále platí, že sa neznášame?“ Opýta sa a ja prikývnem. „A navyše, teraz mi dlžíš láskavosť.“ Pokrúti hlavou. „Nemyslím. Pobozkal som ťa. Inak by si bola bez pusy až do smrti.“ Zasmejem sa. „To nie je láskavosť. Ja by som to bez tvojej pusy prežila.“ Zasmeje sa aj on. „Ale páčila sa ti.“ Pobavene sa na neho zadívam. „A tebe nie?“ Opýtam sa a on zvážnie. „Dobrú Michelle.“ Povie rýchlo a vráti sa do auta. Dupne na plyn tak, že za sekundu ostávam sama a po aute ani stopy. „Takže sa mu to páčilo.“ Poviem si ma pre seba, otočím sa a vchádzam dnu.

„To si robíš srandu!“ Vypískne Alex potom, ako jej poviem, že som sa bozkávala s Lucasom. Pokrútim hlavou a zahanbene sklopím pohľad. Sama tomu doteraz nechápem. Je mi jasné, že to spravil kvôli rodičom ale nemusel to robiť. Nebolo to nutné potom, ako nás jeho mama videla v jeho izbe. „Nerobím.“ Poviem po tichu. „Sakra Michelle! Josh ťa zabije.“ Pokrúti hlavou. „Josh sa to nedozvie.“ Precedím pomedzi zuby a vrhnem na ňu vražedný pohľad. „Čo sa nedozviem?“ Započujem pobavený hlas za mnou. Vydesene sa pozriem na Alex a ona preglgne. „No že...“ Začnem a netuším čo mám povedať. „...Michelle včera bola na párty.“ Povie Alex. Prerútim očami a tvárim sa, že ma to naštvalo. „Alex!“ Okríknem ju na oko. Ona sa len sladko usmeje a odkráča preč. „Takže párty? So mnou si na žiadnu nešla.“ Povie urazene Josh. „A ani už na žiadnu nepôjdem. Bola to hrôza.“ Josh sa na mňa zahľadí, no napokon len prikývne. „Dnes ťa nemôžem zobrať domov. Zostávam na konzultácie z matiky.“ Prehovorí a ospravedlňujúco sa na mňa pozrie. „To je v pohode. Možno ma vezme Alex.“ Myknem plecom. „Tak sa vidíme zajtra.“ Venuje mi oslňujúci úsmev a odkráča preč. Nerada mu klamem ale keby sa to dozvedel asi by ma pretrhol. Kvôli tomu debilovu klamem môjmu najlepšiemu kamarátovi. Akoby nestačilo jedno klamstvo. Musí ich prísť viac. O chvíľu budem celá ovešaná klamstvami. Josh si nezaslúži za kamarátku takú blbku ako som ja. Prečo sa ten idiot vôbec objavil v mojom živote? Najradšej by som bola, keby zmizol rovnako ako aj prišiel. Ultra rýchlo. Mám ho plné zuby a to ho poznám týždeň a pol. Znudene kráčam ku triede. „Michelle! Tu si. Všade som ťa hľadala. Vieš čo som zistila? Ten hajzel ma podvádza! Chápeš to? Normálne včera večer ho kamarátka videla z nejakou namyslenou blondýnkou. A vraj sa k sebe poriadne mali. No chápeš to?“ Povie namrzene Marcy. Asi omdliem. Kto nás videl? A mali sme sa k sebe? To je blbosť. Pokrútim hlavou a snažím sa to spracovať. „Dnes sa s ním rozídem. Nebude ma vodiť a nos.“ Stále na ňu vyjavene hľadím. „Vďaka sa pokec.“ Usmeje sa na mňa a kráča preč. Neschopná jediného kroku stojím pred triedou. „Ehm, ideš dnu alebo?“ Ozve sa za mnou. Konečne sa spamätám, no to čo mi povedala Marcy nedokážem dostať z hlavy. Ako myslela to, že sme sa k sebe mali? Otočím sa a pozriem sa na chalan stojaceho za mnou. „Jasné. Prepáč.“ Poviem rýchlo a jemu sa na tvári objaví úsmev. Zaklipkám očami nad jeho dokonalosťou. Ako to, že som si ho nikdy pred tým nevšimla? „Som Ed.“ Vystrie predo mňa pravú ruku a neprestáva sa usmievať. „M-Michelle.“ Zakoktám sa a ihneď sčerveniem. „Michelle, môžeš prestať baliť toho nového zlatého chalana a vojsť do triedy?“ Opýta sa ma Lara a žmurkne na Eda. Len sa otočím a napochodujem do triedy. Zhodím sa na stoličku v poslednej lavici a pozorujem ľudí ako vchádzajú do triedy. Takže Ed. A je tu nový. Stojí pred dverami a rozhliada sa. Jeho pohľad padne na mňa. Nervózne sa zamrvím a odvrátim zrak. Konečne zazvoní a do triedy nakráča profesor bioly pán Logan. Svoj tučný zadok posadí na stoličku. Upraví si neviditeľné vlasy a vzhliadne ku nám. „Tak žiaci. Máte nového spolužiaka. Toto je Eduard Kydd. Prišiel k nám z Kalifornie. Buďte na neho milí.“ Povie rýchlo a zhlboka sa nadýchne. Poobzerá sa po triede. Pohľad mu padne na voľné miesto vedľa mňa. „Sadni si tamto dozadu k Michelle. Tá ti pomôže dobehnúť zameškané učivo.“ Povie napokon a Ed sa vydá smerom ku mne. Znervózniem. Prečo ku mne? Voľné je aj vedľa Lucy alebo Christiana. Nie. On ho posadí vedľa mňa. A teraz ho nikto na škole nebude mať rád. Pán Logan začne rozprávať o novom učive a Ed si ku mne s úsmevom prisadne. „Ahoj.“ Zašepká. „Na tvojom mieste so mnou veľmi nekomunikujem.“ Odvrknem. „A to už prečo?“ Zasmeje sa. Pozriem sa na neho. „Pretože som “lúzer“.“ Kývnem prostredníkom a ukazovákom vo vzduchu a on sa na mňa pobavene zahľadí. „Nebudú ťa mať radi.“ Obzriem sa po triede. „Myslím, že si kamarátov viem vybrať sám.“ Odpovie potichu a ja sa musím usmiať. Venujem mu ešte jeden pohľad a potom sa už venujem biológii.

„Čo robíš po škole?“ Dobehne ma Ed. „Ehm. Nič konkrétne prečo?“ Usmeje sa a nadvihne obočie. „Tak pekné dievča nemá čo robiť?“ Opýta sa. Ja ako na povel sčervenám. „Si zlatá keď sa červenáš.“ Povie a zapne si bundu. „Nemyslím.“ Ozve sa za nami pobavený hlas. „Lucas.“ Poviem otrávene a otočím sa na neho. „Marcy mi dala kopačky. Kvôli tebe.“ Ukáže na mňa prstom. „A tebe to snáď vadí?“ Zasmejem sa. Zamyslene sa na mňa zahľadí. „No celkom som si s ňou užíval.“ Mykne plecom a svoj pohľad presmeruje na Eda. „Nezoznámiš nás?“ Opýta sa a celého si ho premeria. „Nie.“ Odvrknem. Lucas sa zasmeje a vystrie pred Eda ruku. „Som Lucas.“ Ed sa pozrie na jeho ponúknutú ruku a preglgne. Nakoniec ju prijme. „Ed.“ Odpovie a Lucas sa doširoka usmeje. „Takže ty balíš tuto našu Michellku.“ Skonštatuje a pobavene sa na mňa pozrie. „Lucas odpáľ.“ Zavrčím. „Ale no tak princezná.“ Zasmeje sa. Pozriem sa na Eda a ten sa zamračí. „Nevolaj ma tak.“ Poviem napokon. „A zmizni.“ Dodám rýchlo. Lucas sa zatvári ublížene a chytí sa za srdce. „To zabolelo.“ Prekrútim očami a zapozerám sa na profil Eda. Je naozaj veľmi atraktívny. Rovnako ako Lucas. Čo?! To nie. Strelím si v duchu facku. Lucas nie je atraktívny. „Zájdeme niekam na kávu?“ Opýtam sa Eda a ten s úsmevom prikývne. „A kam ideme?“ Opýta sa Lucas a votrie sa medzi mňa a Eda. Oboch nás objíme okolo pliec. „Ty nikam.“ Odvrknem mu. „Čo odo mňa chceš Lucas? Daj mi pokoj. Mal by si byť rád, že sa s tebou Marcy rozišla aspoň ma nebudeš vídať.“ Lucas zastane a zadíva sa na mňa. Mlčí, len tam stojí. „Poď.“ Poviem Edovi a vykročím preč od školy. „To je tvoj bývalý?“ Opýta sa a ja sa začnem smiať. „Nie. Vôbec nie. Poznám ho tak týždeň aj niečo. Je to blbec.“ Poviem a on prikývne. „Neznášame sa.“ Poviem mu a on sa zasmeje. „Všimol som si.“ Zadívam sa na neho a sčerveniem, keď sa na mňa pozrie. Pousmeje sa a odvráti zrak. 

Takže nová časť!! :) Prepáčte, že je až dnes ale včera som bola na školskom výlete a vrátila som sa o pol jednej ráno :D a ku tomu som tam stratila mobil -.- takže parádička .. takže máme tu Eda! Ešte sa určite objaví :) Dúfam, že sa vám páčila aj táto časť! :) Vote+ koment poteší :) Kajush