Frozen heart

26. Part

Keď niekoho milujete, mali by ste zažívať to najkrajšie obdobie života. Tak prečo to je pre mňa presne naopak? Prečo ja trpím? Vôbec to nie je fér. Ani trochu. Je priam bolestivé dívať sa na vašich dvoch najlepších kamarátov, ako zažívajú toto krásne obdobie a sú šťastní. Prajem im to. Veľmi. Len... mohli by sa aspoň predo mnou trochu krotiť. „Ja radšej pôjdem.“ Poviem a vstanem od stola. Tuším si ma ani nevšimli. Odchádzam z jedálne, no narazím na Marcy. „Sú nechutní.“ Povie a zadíva sa na Josha s Alex. „Sú roztomilí.“ Poviem ja a pousmejem sa. „Nie. Sú nechutní.“ Stojí si za svojim a ja sa zasmejem. „Ako sa má Lucas?“ Opýta sa ma. „Fajn. Myslím.“ Poviem a mám chuť odísť. Rýchlo. „Vieš Michelle, si fajn baba. Nechápem prečo si taká utiahnutá.“ Povie a ja vytreštím oči. „A tebe zmäklo srdce.“ Zasmejem sa. Ona prikývne. „Ako to?“ Opýtam sa. „To nerieš.“ Zasmeje sa. „Idem ich vyrušiť. Maj sa.“ Povie s úsmevom. Stará Marcy je na scéne. Myknem plecom a vyrazím do učebne. „Michelle!“ Započuje kdesi za mnou. Otočím sa a uvidím usmievajúceho sa Adriana priam utekať ku mne. Vrazí mi do ruky nejaký papier. Písomka. Z biológie. „Mám štyri mínus! Chápeš to? To je úžasné! Ty si úžasná. Ďakujem ti.“ Objíme ma a ja tuším ani nedýcham. „Eh, nie je zač.“ Zasmejem sa. „Ale to tiež nie je žiadna sláva.“ Poviem, keď ma konečne pustí. „Ale nie je to päťka.“ Povie s úsmevom. „Chceš ďalší termín?“ Opýtam sa ho a on nadšene prikývne. „Okej. Tak čo v sobotu?“ Opýtam sa a on na mňa pozrie ako na debila. „Radšej v nedeľu.“ Ah jasné. Partyman. „Radšej ti dám vedieť, či v nedeľu môžem.“ Poviem. „Daj mi tvoj mobil.“ Povie a ja ho vytiahnem. Vezme si ho, niečo tam naťuká a podá mi ho naspäť. „Máš moje číslo. Tak sa ozvi.“ Usmeje sa a odchádza. Prekrútim očami a radšej sa znovu vydám do triedy.

„Som doma!“ Zvolám. Konečne piatok. Usmejem sa a zložím si tašku. Otočím sa a uvidím môjho otca. Totálne červené oči a priam vražedný pohľad. Naženie mi strach. Priblíži sa ku mne a usmeje sa. Začnem zrýchlene dýchať a jemne ustúpim. Natiahne ku mne ruku a pohladí ma po líci. V tom ju odtiahne a jednu mi vrazí. „Ty malá kurva!“ Zvrieskne a strelí mi ďalšiu. „Videl som ťa s tým hajzlom! V mojom dome si sa s ním vyspala!! Ty štetka!“ Udrie ma znovu a ja sa udriem o stenu. Zvalím sa na zem a on do mňa kopne do ruky. Kopne si do nej ešte párkrát a ja mám pocit, že ju zlomil. Rozplačem sa a skríknem do bolesti, keď ma znovu kopne. Schytí ma za vlasy a potiahne do chodby. Postaví ma na nohy a hodí ma o skriňu so sklenenými dverami. Tie sa rozbijú a ja sa ako inak, porežem. Dosť to zabolí a znovu vzlyknem. „Oci, nechaj ma. Prosím.“ Vydýchnem. No on to ignoruje. Znovu ma schytí za vlasy a hodí mnou. Silno sa udriem do kolena. No rýchlo sa pozviecham a sotím do neho. Zatacká sa a kvôli opitosti spadne na zem. Zhrabnem svoju bundu a vybehnem rýchlo von. Ešte počujem ako na mňa kričí no jediné, na čo myslím, je Lucasove objatie. Keď konečne nejako dôjdem pred Lucasov byt, zistím, že tu nie je. Priložím si ruku na moju krvácajúcu ruku a opriem sa o stenu. Napokon si sadnem a zavriem oči. Ak toto prežijem budem rada. Takto ma ešte nezbil. Jednu ruku mám tuším zlomenú, pomaly sa ani neviem nadýchnuť, a pri každom pohybe nohou mi do kolena vyrazí ostrá bolesť.

V ušiach mi znie len nejaké slabé pípanie a moje viečka sú priťažké. Akokoľvek sa snažím ich otvoriť, nejde to. A tak len počúvam jemné a pravidelné pípanie. Znovu sa posnažím otvoriť oči a konečne sa mi to podarí. Párkrát zaklipkám a snažím sa privyknúť si na ostré svetlo. Obzriem sa okolo seba. Ležím v nejakej bielej miestnosti. Vedľa mňa počujem to pípanie a tak sa obzriem. Veď to je prístroj na kontrolu srdca. Ja som v nemocnici? Áno. Som v nemocnici. V tom si všimnem, že na stoličke vedľa mojej postele niekto sedí, hlavu má zloženú na posteli a pravdepodobne spí. Hm. Podľa blond vlasov usudzujem, že to je Lucas. Usmejem sa a trošku natiahnem ruku. Zaborím prsty do jeho vlasov a on sa ihneď preberie. Zodvihne hlavu a zaklipká očami. Pozrie sa na mňa a smutne sa usmeje. „Ahoj.“ Povie a chytí ma za ruku. Chcem odzdraviť, no keď otvorím ústa, nevydám ani hlások. Skvelo. Radšej znovu zavriem ústa. Len sa na seba dívame. Lucas si priloží moju ruku k jeho perám a pobozká mi ju. „Bože Michelle. Tak som sa bál.“ Zašepká. Pohladím ho po líci a on privrie oči. „Oh. Dúfam, že neruším. Tak čo? Vymenili ste si pozície?“ Do izby vojde sestrička a ja v nej spoznávam Darcy. Lucasovu sestričku, keď bol po autonehode. Pousmejem sa na ňu. Ona sa na mňa doširoka usmieva. „Tak fajn Michelle. Pamätáš si čo sa stalo?“ Pokrútim hlavou. Ona sa pousmeje. „V skratke. Trošičku si spadla, zlomila si ruku, pekne narazila koleno a jemne rozbila hlavu. Potom si samozrejme odkvecla a teraz si v nemocnici. Vieš je fajn vidieť ťa hore. Už sme ťa začali volať Šípková Ruženka.“ Zasmeje sa a ja sa na ňu divne zahľadím. Prečo? „Oh. Bola si mimo dva dni.“ Mávne rukou akoby nič a ja vytreštím oči. „A tento tvrdohlavý baran sa odtiaľto ani nepohol.“ Povie a hodí nahnevaný pohľad na Lucasa. Pozriem sa na neho aj ja a on sa len zaškerí ako malý chlapec. „Myslela som, že ho roztrhnem ako hada.“ Pokrúti nesúhlasne hlavou. „Tak fajn deti. Dám vám päť minút a potom pôjdem zohnať doktora.“ Žmurkne na mňa a odíde z izby. Chvíľu ešte pozerám na zavreté dvere a potom presuniem svoj pohľad na Lucasa. „Tým päť minút má namysli asi pol hodinu.“ Uškrnie sa a ja sa na neho zamračím. „Naozaj si tu bol po celý čas?“ Zašepkám, keďže moje hlasivky stále odmietajú spolupracovať. Prikývne a sklopí pohľad. „Mal by si ísť domov.“ Znovu šepkám. „Mám ešte päť minút.“ Povie s úsmevom a znovu sa na mňa pozrie. V tom sa rozletia dvere a ja zahliadnem môjho otca. S rozbitou perou a monoklom pod okom. Lucas sa ihneď postaví a vrhne na neho vražedný pohľad. „Čo tu kurva robíte?“ Opýta sa desivo ticho. „Prišiel som za mojou dcérou.“ Odpovie otec a podíde ku mojej posteli. Lucas podíde ku nemu a sotí do neho. „Vypadnite.“ Nevidím ako sa tvári. No otec na mňa vrhne prosebný pohľad. Ja odvrátim zrak a tvárim sa, že stena na opačnej strane izby je zaujímavejšia ako oni dvaja. „Michelle prosím. Odpusť mi to. Ja-ja som zbabelec. Ja viem. A strašný človek. Ale už to viem. Prepáč mi to.“ Vrhnem na neho škaredý pohľad. „A to si si uvedomil až teraz?“ Opýtam sa chrapľavo. „Keď tu ležím len a len kvôli môjmu vlastnému otcovi?“ Zlomene na mňa hľadí. „Vlastne nie. Ty už nie si môj otec. Zmizni.“ Poviem a znovu odvrátim zrak. „Michelle to nevrav.“ Obíde Lucasa a sadne si na stoličku. „Prosím. To nevrav. Nesmieš ma opustiť aj ty.“ Začne hrať na city. „Odíď.“ Poviem znovu. „Pán Snow.“ Ozve sa Lucas. Otec na neho vrhne pohľad. „Michelle.“ Stečie mu slza. No ja mu už ani tú neverím. „Nenávidím ťa. Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť. Takže sa zbaľ a vypadni.“ Poviem pokojne a až teraz si uvedomím, že hlas mi už funguje normálne. „Prosím. Nie.“ „Vypadni!“ Postaví sa a pohne rukou smerom ku mne. Mnou od ľaku trhne a on tú ruku stiahne. Nešťastne sa na mňa zahľadí a potom vykráča von. Zhlboka začnem dýchať. „V pohode?“ Opýta sa Lucas. Ja sa pousmejem a prikývnem. „Nechceš si sadnúť?“ Opýta sa a ja prikývnem. Trochu ma nadvihne a položí mi za chrbát vankúš. Zacítim jeho vôňu a zhlboka sa nadýchnem. Opriem sa a zadívam sa na neho. On sa posadí na posteľ a tiež sa na mňa pozrie. „Kocháš sa pohľadom?“ Uškrnie sa. Ja z úsmevom prikývnem a on sa zatvári prekvapene. No nič mi na to nepovie. „Všetci tu za tebou boli. Teda Josh, Alex aj Ed.“ Prekvapene sa na neho pozriem. „Aj mama.“ Pousmeje sa. „Lucas, zbil si môjho otca?“ Opýtam sa a on sa na mňa pozrie. Potom sklopí pohľad a prikývne. „No v podstate som mu iba vrazil.“ Povie a chytí ma za ruku. „Neovládol som sa.“ Pozrie sa na mňa. „Ani len netušíš ako som cítil, keď som ťa uvidel pred mojím bytom a pod tebou bola krv. Kurva, asi sa mi aj zastavilo srdce. Presne toho som sa bál.“ Pokrúti hlavou. Chytí ma za ruku a pohladí ma po hánkach prstov. „Hneď ako som ťa sem priniesol a uistil sa, že budeš v poriadku som šiel za ním.“ Dopovie a ja vydýchnem. Privriem oči. „Bol teda riadne zliaty.“ Povie pobavene a ja sa na neho pozriem. „Kurva pamätáš sa ako som povedal, že tvoj otec je fajn chlap? Beriem to späť.“ Povie pohoršene a ja sa zasmejem. Hneď na to ma zabolí hruď. Lucas sa na mňa ospravedlňujúco pozrie. Znovu sa otvoria dvere a v nich sa objaví moja matka. Zdesene na ňu vyvalím oči. Pozriem sa na Lucasa a on sa na ňu neurčito díva. „Michelle!“ Vzlykne a rýchlo ku mne podíde. Lucas sa postaví a podozrievavo na ňu hľadí. „Preboha. Tak ma tvoj otec vydesil, keď mi napísal. Ach dievčatko moje.“ Vrhne sa na mňa a objíme ma. „Mami, to bolí.“ Povie priškrtene a ona ma okamžite pustí. „Čo sa ti stalo?“ Opýta sa a zadíva sa mi do tváre. „Spadla som a...“ „Zmlátil ju jej otec.“ Povie Lucas chladne a ja sa na neho zdesene pozriem. „Čože?“ Opýta sa mama a pozrie sa na Lucasa. „Prepáč Michelle, ale musíš to nejako riešiť. Pozri kam si sa dostala.“ Povie a radšej sa na mňa nepozerá. Ja ho pretrhnem ako hada! To je iditot!!! „Michelle?!“ Zdesene sa na mňa pozrie matka. „Dobre si rozmysli, čo mi teraz povieš.“ Povie a ja sa na ňu zadívam. „Je to pravda.“ Šepnem a ona zalapá po dychu. „Ako.. Čo.. preboha.“ Vydýchne. „Prečo si mi to nepovedala!?“ Skríkne a postaví sa. „Nemohla som.“ Odpoviem a ona si zahrabne do vlasov. „Do kelu Michelle.“ Znovu sa posadí a prudko dýcha. „Ja vás nechám samé. Večer sa vrátim.“ Povie Lucas a usmeje sa. Nahne sa ku mne a dá mi bozk na čelo. Potom bez slova odíde a ja zostanem čeliť mojej matke.