Frozen heart

18. Part

„Dnes by sme spolu mali tri mesiace.“ Poviem a hryznem do bagety. „Boli ste spolu zlatý.“ Povie Alex a ľútostivo sa na mňa usmeje. „Čo dnes budeš robiť?“ Opýta sa ma Josh. „Neviem. Lucas ma niekam chcel zobrať.“ Poviem a mrknem na neho. Napne sánku ale nič nepovie. „Josh ja viem, že ho nemáš rád ale je to môj kamarát.“ Poviem a smutne sa na neho pozriem. „Neverím mu. Neverím už žiadnemu chalanovi, ktorý sa ku tebe priblíži.“ Povie a silno ma objíme. „Takže neveríš ani sebe?“ Opýtam sa pobavene a aj jemu mykne kútikmi úst. „A čo vy dvaja? Čo máte v pláne na dnes?“ Opýtam sa. „Ja budem sedieť doma nad knihami.“ Odpovie Alex. „Preboha veď je piatok!“ Zdesene odpovie Josh. „Poď so mnou. Ja idem na párty ku bratrancovi. Prosííím.“ Alex pokrúti hlavou. „Nie.“ Odpovie a ja sa pousmejem. „Alex prosím. Nedám ti pokoj, kým tam so mnou nepôjdeš.“ Hodí na ňu šteňací pohľad, ktorému ja osobne nikdy neodolám. Alex sa na neho odhodlane díva no potom sa usmeje. „No tak fajn.“ Podvolí sa a Josh sa na mňa usmeje. „Tak si to užite vy dvaja.“ Alex sa len usmeje. „A ty si na seba dávaj pozor.“ Zasmejem sa a odnesiem tácku. Hryzla som si do tej bagety len trikrát a som plná. A vyzerám ako nejaká anorektička. Čo to so mnou ten Ed urobil?

Mám na sebe moje nové čierne šaty, ktoré som si kúpila spolu s Alex. Sú dosť odvážne no mne sa neuveriteľne páčia. Ku nim som si dala moje čierne lodičky a zhrabla mini kabelku. V tom za rozozvoní zvonček. Hodím posledný pohľad do zrkadla a následne kráčam do chodby. Zhlboka sa nadýchnem a otvorím dvere. Lucas ma celú prejde očami a následne sa usmeje. „Ideme?“ Opýta sa napokon a ja prikývnem. Nebudem klamať, myslela som si, že mi vzhľad pochváli. Sklamane zamknem dom a kráčam za ním. Otvorí mi dvere na aute a potom sám nastúpi. „Kam ideme?“ Opýtam sa ho. On sa len uškrnie. „To by si chcela vedieť.“ Prekrútim očami a pozriem sa von oknom. Všade už panuje obrovská tma. Auto sa pomaly pohne a my smerujeme do centra mesta. „Ozaj čo sa vlastne stalo s tým druhým šoférom?“ Opýtam sa. „Len pár škrabancov. O týždeň s ním mám súd.“ Odpovie odmerane. Asi sa o tom nechce baviť. Prikývnem a znovu sa zapozerám von. Nočný Londýn je proste nádherný. O chvíľu zastavujeme. „Seď.“ Povie len a vystúpi. Následne mi otvára dvere. Vojdeme do reštaurácie a mňa premkne zlý pocit. To nie. Jedlo. Moja nočná mora už tri týždne. „Oh pán Montgomery, poďte. Váš stôl už je pripravený.“ Lucas sa spokojne usmeje a nasledujeme nejakého čašníka. Lucas mi odsunie stoličku a sám sa usadí. Ten čašník, ktorý je mimochodom viac ako len pekný, nám prinesie jedálny lístok. Z hrôzou sa doň zahľadím. Nakoniec si vyberiem len šalát s nejakým mäsom. Som nadmieru spokojná s mojím výberom. Čašník odíde aj s objednávkou a ja cítim Lucasov pohľad. „Videla si ako ťa očumoval?“ Opýta sa a neskrýva pobavenie v hlase. „No a?“ Opýtam sa a pozriem sa na neho. Na tvári sa mu objaví drzý úškrn. „Nič.“ Odpovie. Donesú nám jedlo a ja na sucho preglgnem. Naozaj som nečakala, že to bude taká obria porcia. „Tak. A teraz ťa vykŕmim.“ Povie Lucas a mne konečne dôjde prečo ma pozval na večeru. „A zješ to celé.“ Povie prísne. „Lucas toto celé nezjem.“ Pokrútim hlavou. „Ale zješ.“ Usmeje sa a pustí sa do svojho steaku. Zjem asi štvrťku s z môjho šalátu, keď som plná. „Jedz.“ Ozve sa Lucasov prísny hlas. Pokrútim hlavou a nesmelo sa na neho pozriem. „Mám ťa snáď kŕmiť?“ Opýta sa so smiechom. „Lucas ja som plná.“ Poviem a zúfalo sa na neho pozriem. „Michelle. Večeral som s tebou už dvakrát. A vtedy si zjedla oveľa viac ako jeden hlúpy šalát.“ Povie prísne. „Takže pôjde to po dobrom alebo po zlom?“ Opýta sa. „Ale od vtedy sa toho veľa zmenilo a mne úplne stačí toľko.“ Odseknem. On zloží svoj príbor a chytí do ruky moju vidličku. Naberie na ňu šalát a vidličku mi dá pred ústa. „Otvor ústa.“ Povie a intenzívne sa na mňa díva. Pokrútim hlavou a on si povzdychne. „Sakra Michelle.“ Precedí pomedzi zuby. Napokon otvorím ústa a on mi vloží vidličku do úst. Zatiaľ čo to žujem naberá na vidličku ďalšie sústo. „Lucas ja už nemô...“ Nedopoviem lebo mi strčí ďalšie sústo do úst. Keď ma donúti zjesť ďalšie štyri vidličky, napne ma. Zhlboka sa nadýchnem a zúfalo sa na neho pozriem. „Posledná.“ Zašepká. „Ak zješ toto dám ti pokoj.“ Pokrútim hlavou a zavriem oči, keďže ma znovu napne. „Ak nechceš aby som sa povracala tak ma nenúť.“ Poviem oslabene. Začne mi byť zima a totálne zle. „Sekundu.“ Poviem a postavím sa. Odbehnem na záchod. Tam si opláchnem tvár a následne sa na seba pozriem. Som totálne bledá a trasú sa mi kolená. „Slečna ste v poriadku?“ Opýta sa ma staršia pani, ktorá vojde dnu. Jemne prikývnem a usmeje sa na ňu. „Áno som.“ Poviem potichu a vyjdem von. Dosadnem na stoličku pred Lucasom a vydýchnem. „Poď pôjdeme.“ Povie Lucas a chytí ma za ruku. Zasiahne ma tá vlna energie, ktorú som cítila už v nemocnici. Vyvedie ma von a ihneď ma usadí do auta. „Nemusíš platiť?“ Opýtam sa. On s úsmevom pokrúti hlavou. „Rodinný známy to tu vlastní.“ Odpovie a mykne plecom. Naštartuje auto a my vyrážame. No netuším kam.