Frozen heart

17. Part

Nádych a výdych. „Neboj. Budem neustále pri tebe.“ Povie Alex a povzbudzujúco mi stisne ruku. Prikývnem a spoločne vystúpime. Kráčame ku škole a ja uvidím Josha. Keď ma zaregistruje, vykročí ku mne. „Michelle.“ Pozdraví ma s úsmevom a vtiahne ma do svojho náručia. „Dva týždne si sa neozvala. Počul som to s Edom. Už na začiatku sa mi nepáčil.“ Zamračí sa Josh a schytí ma za ruku. „Ahoj Josh.“ Poviem pobavene. „Ale vážne. Si v pohode?“ Opýta sa ma. Slabo prikývnem. „Tak poďme.“ Z jednej strany mám Alex a z druhej Josha. Ako mi len chýbali. Vojdeme do triedy a tam ho zahliadnem. Sedí na svojom mieste, ktoré je vedľa toho môjho. Zodvihne pohľad a ihneď si ma celú premeria. Jemne sa zamračí a potom vstane. Kráča ku nám, no Josh sa postaví predo mňa. „Odpáľ Kydd.“ Povie chladne a on sa zarazí. „Michelle, porozprávajme sa. Prosím.“ Povie zúfalo. „Michele nemá záujem. Tak odpáľ.“ Ozve sa znovu Josh a prepaľuje ho pohľadom. Ed si len povzdychne a vráti sa na miesto. Prekvapivo si zoberie tašku a posadí sa na opačný koniec triedy. Konečne vydýchnem Ani som si neuvedomovala, že som po celý čas zadržiavala dych. Josh sa posadí na svoje bývalé miesto vedľa mňa a usmeje sa na mňa. „Ďakujem.“ Usmejem sa na neho. „Nemáš zač.“ Povie a jednou rukou ma objíme. Strelím pohľadom po Edovi a ten sa na mňa uprene díva. Srdce za mi divoko rozbuší. Mojou záchranou je starý Crowl, ktorý vbehne do triedy. Začne rozprávať o tom, ako rýchlo sa blíži maturita a hneď na to nám zadá príklady. Prekvapivo všetky zvládam vyrátať. Tie doučovania mi naozaj pomohli.

„Michelle nechcem byť zlá ale musíš sa s ním pozhovárať.“ Prehovorí Alex milo. Pokrútim hlavou. „Alex má pravdu. Možno nie dnes ale mala by si to urobiť.“ Snaží sa mi prehovoriť do duše Josh. „Ľudia, on mi zlomil srdce. Ten idiot sa vyspal s nejakou štetkou. Nedokážem sa na neho pozerať aby ma srdce nezabolelo, nie to ešte aby som sa s ním rozprávala.“ Pokrútim hlavou a prudko vstanem. Jedla som sa znovu ani len nedotkla. Odnesiem tácku a mierim si to rovno do triedy. Na moje šťastie tam ešte nikto nie je. Usadím sa dozadu a začnem si listovať v knihe francúzštiny.

„Chceš odviesť domov?“ Opýta sa ma Alex s úsmevom. „Nie. Ešte zájdem za Lucasom.“ Poviem jej. „Si s ním nejak často nemyslíš?“ Opýta sa ma podozrievavo no s úsmevom. Pokrútim hlavou a objímem ju. „Zajtra.“ Ona sa len zasmeje a ja kráčam preč. „Ahoj.“ Pozdravím Lucasa veselo. „Čau.“ Celú si ma premeria a zamračí sa. To isté spravil Ed dnes ráno. Pokrútim hlavou a nahodím úsmev. „Nejak si schudla.“ Poznamená stále zamračene. Myknem plecami a usadím sa ku nemu na posteľ. „Aj ty.“ Poviem a on sa zasmeje. „Ale ja som bol dva týždne v kóme. Akú máš výhovorku ty?“ Nakloní hlavu a pobavene na mňa hľadí. „Chalan, ktorého ľúbim mi zlomil srdce.“ Odvrknem a on zvážnie. „Michelle musíš jesť. Lebo skončíš tuto vedľa mňa.“ Povie. „Ach. To ho aspoň nebudem vídať. Od teraz nejem naozaj nič.“ Poviem s úsmevom na perách. „Michelle.“ Povie smrteľne vážne. „Dobre. Najem sa keď prídem domov.“ Spokojne sa usmeje. „Sľubuješ?“ Prekrútim očami no napokon prikývnem. „Dobre. A teraz mi povedz ako na teba reagoval.“ Povie nadšene a posadí sa. „No len hovoril, že sa so mnou chce porozprávať.“ Lucas prikývne a potom sa usmeje. „Odpustíš mu?“ Opýta sa. Sama neviem. Chcem mu odpustiť. Naozaj veľmi. Ale neviem či to dokážem. „Netuším.“ Šepnem a sklopím pohľad ku mojím prstom. „Máš čas.“ Povie. „Poďme niečo robiť lebo sa tu unudím k smrti.“ Vzdychne a ja sa na  neho pobavene pozriem. „A čo také?“ Zasmejem sa. „To je jedno.“ Zúfalo sa na mňa zahľadí. „Ale ja naozaj neviem. Čo sa dá robiť v nemocnici?“ Opýtam sa. „Veď to.“ Povie nešťastne. „Tak poď hrať hádaj načo myslím.“ On sa zasmeje a pokrúti hlavou. „Nie lebo to nebude fér. Ty budeš myslieť buď na mňa alebo na toho parchanta.“ Pozdvihnem obočie. „Na teba?“ Ignorujem fakt, že práve urazil Eda. Prikývne a v očiach sa mu zaiskrí. Radšej sa už nič nepýtam. A tak sa len rozprávame o banalitách.