Frozen heart

48. Part

S Lucasom máme ísť na večeru ibaže nestíhal. Zasa. A tak sedím pred jeho kanceláriou na veľmi pohodlnom gauči. Oproti mne je písací stôl a za ním sedí mladá a pekná slečna. Rozmýšľam, či mi vôbec chcel povedať, že za sekretárku má takúto babu. V tom vyjde Lucas von z kancelárie a usmeje sa na mňa. Skloní sa nado mňa a jednou rukou sa oprie o gauč. „Vydržíš ešte desať minút?“ Opýta sa a nahodí šteňacie oči. Neisto prikývnem. „Všetko ti potom vysvetlím.“ Šepne a pobozká ma. „Desať minút, zlato.“ Povie s úškrnom a odtiahne sa. „Môžeš si pokecať so Sophiou.“ Kývne hlavou na sekretárku. Potom podíde ku stolu jej stolu a niečo jej povie. Hneď na to znovu zájde do kancelárie. „Eh takže, ty si priateľka pána Montgomeryho?“ Opýta sa ma s úsmevom a čo ma prekvapí, že s úprimným záujmom v očiach. „Áno.“ Poviem potichu a skúmam jej tvár. Je naozaj krásna. „A volaj ho predo mnou Lucas, prosím.“ Pousmejem sa a ona prikývne. Vstane, podíde pred stôl a oprie sa oň. „Je to kus.“ Povie a zadíva sa na dvere. „Škoda, že nie je môj typ.“ Mykne plecom a znovu sa na mňa pozrie. „Prečo?“ Opýtam sa a premýšľam, či to nevraví len preto, aby som sa necítila ohrozene. Sladko sa usmeje a trochu skloní hlavu. Potom si dá ruku k ústam tak, akoby bol ešte niekto v miestnosti a nemohol jej nič vyčítať z pier. Celá sa nakloní trochu dopredu. „Pretože som lezba.“ Zašepká a potom sa usmeje. Prekvapene do seba vtiahnem vzduch a trochu sa vystriem. Chvíľu spracuvávam informáciu a potom trochu potrasiem hlavou. „Aha.“ Poviem len a zahryznem si do pery, aby som sa neusmiala. Stále ma svoj pobavený výraz, keď dnu vojde Cordelia. Zastaví sa a zadíva sa na mňa. „Necháš nás chvíľu osamote, Sophia?“ Opýta sa chladne. „Jasnačka.“ Odvetí a odrazí sa od stola. „Ale pán Montgomery vás už očakáva.“ Povie a napraví si sukňu. Potom na mňa žmurkne a vypochoduje von. Pozriem sa na Cordeliu a tá čaká, kým doznejú Sophiine kroky. „Pozri ty malá všivavá blondínečka.“ Začne a ja sa zamračím. Postavím sa a založím si ruky na prsiach. „Ja mám s Lucasom ešte veľké plány a nejaká fľandra ako si ty, mi ich nepokazí.“ Precedí pomedzi zuby. Uškrniem sa a pokrútim hlavou. „Viete, ľutujem vás. Musíte baliť mladého a úspešného chalana, aby ste sa niekam dostala. A v tejto firme by ste nebola pomocou jeho matky.“ Narovná sa a podíde ku mne. Vrazí mi facku a ja sa zatackám. Vďaka mojim vysokým opätkom spadnem a pri všetkej mojej šikovnosti si udriem hlavu do skrinky. Zdesene sa na ňu pozriem a na sekundu tam namiesto nej vidím môjho otca. Zavriem oči a prajem si, aby bol toto len sen. Neudrela ma. Nespravila to. „Michelle!“ Započujem a otvorím oči. „Si...si v poriadku?“ Netuším odkiaľ sa tu vzala Sophia, ale len prikývnem na jej otázku. „Poď.“ Podá mi ruku a pomôže vstať. „Nemôžeš ma vyhodiť!“ Započujem Cordeliin hlas. „Ale môže.“ Obzriem sa a uvidím Grace. „Grace, zlatíčko, to ja som pre tvojho syna to najlepšie. To ja mu pomôžem dostať sa na vrchol. A rovnako aj tejto firme. Nie ta malá fľadnra.“ Grace od nej len odstúpi. „Jediná fľandra v tejto miestnosti, si ty.“ Povie tvrdo a pozrie sa na svojho syna. „Vypadni.“ Zasyčí Lucas a jej do očí nabehnú slzy. „Toto ešte budeš ľutovať.“ Povie mu. „To si nemyslím. Zmizni mi z očí.“ Povie. Sophia ma posadí na ten gauč a ja až teraz pocítim ostrú bolesť na hlave. Načiahnem tam ruku, no našťastie nezacítim žiadnu krv. „V poriadku?“ Opýta sa ma a chytí ma za ruku. „Hej.“ Vydýchnem a znovu zavriem oči. Pocítim, že sa ma pustila a hneď nato sa ma dotkne niekto ďalší. Nemusím otvárať oči, ten dotyk poznám. „Je mi to ľúto.“ Šepne Lucas. Pousmejem sa. „Neumieram.“ Otvorím oči a pozriem sa do tých jeho. Kľačí predo mnou a skúmavo sa mi díva do tváre. Zasmeje sa a sklopí pohľad. „Ja viem, že nie. Len...veď vieš, kvôli...“ Nedokončí vetu a znovu sa na mňa pozrie. „Som v pohode, jasné? Nič sa nestalo.“ Prikývne a trochu sa nadvihne. Pobozká ma, no ja sa odtiahnem. „Myslím, že by sme mali zrušiť tú večeru.“ Poviem a trochu ho odstrčím. „Prečo?“ Opýta sa. Postavím sa a slabo sa usmejem. „Zájdem za mamou. Sama.“ Dodám, keď uvidím, ako sa nadychuje. „Michelle, ja...“ Len sa usmejem a pokrútim hlavou. „Som v pohode, jasné? Len chcem vidieť mamu. Porozprávať sa a tak.“ Zadíva sa na mňa a viem, že najradšej by ma nikam nepúšťal. „Tak ťa aspoň odveziem.“ Znovu sa len usmejem. „Nie. Budem v pohode.“ Zamračí sa a pristúpi ku mne. „Dobre.“ Pobozká ma, ale rýchlo sa odtiahnem. „Idem.“ Pohladím ho po líci a on skloní hlavu. „Nemám ťa odviesť ja?“ Dobehne ma Sophia na chodbe. „Eh, jasné. Prečo nie.“ Usmejem sa na ňu. „Super.“ Povie a zavedie ma ku výťahu. „A prečo si pána Mont...teda Lucasa odmietla?“ Opýta sa až vo výťahu. Myknem plecami. „Neviem.“ Šepnem a ona sa už viac nevypytuje. „Tak, dúfam, že sa ešte uvidíme.“ Povie, keď zastaneme pred maminým domom. „Áno. Snáď áno.“ Pousmejem sa a vystúpim. „Maj sa. A vďaka za odvoz.“ Usmeje sa na mňa. „Hocikedy.“ Žmurkne na mňa a ja zavriem dvere. Otočím sa ku domu a vykročím. Mama ma vrúcne privíta a začne sa na všetko vypytovať. „Mami?“ Stopnem ju, keď už pridlho rozpráva o nejakom prípade v nemocnici. Zadíva sa na mňa a usmeje sa. „Všetko v poriadku?“ Opýta sa hlasom, akoby sa prihovárala zranenému zvieraťu. „Nie. Nie tak celkom.“ Poviem a ona si prisadne bližšie. Spýtavo sa na mňa zahľadí. „Niečo s Lucasom? Pohádali ste sa?“ Opýta sa znovu a ja len pokrútim hlavou. „Nie, sme v pohode. Ja len, uh, dnes mi jedna ženská dala facku a...to by bolo v pohode len...uh, na sekundu som tam miesto nej videla otca a...“ Objíme ma. „Je mi to tak ľúto zlatíčko. Ach, som hrozná matka. Nechala som ťa tu s ním samú a on ťa týral. Ani nevieš ako si to vyčítam.“ Povie a spustia sa jej slzy. „Oh mami, nevyčítaj si to.“ Pousmejem sa a zotriem jej slzy. Prikývne a potiahne nosom. „Je mi to tak veľmi ľúto.“ Ospravedlní sa znovu a ja ju len objímem.

Od incidentu s Cordeliou mám pocit, že všade kam sa pohnem vidím môjho otca. Začínam byť z toho trochu mimo. Konečne prídem domov a vydýchnem si. Lucas tu ešte nie je a tak sa rozhodnem, že sa osprchujem. Potom si sadnem na gauč a pustím si telku. Asi o hodinku príde domov Lucas. „Ahoj.“ Usmeje sa a zvalí sa vedľa mňa. Nahne sa ku mne, no ja sa odtiahnem. „Okej. Povieš mi konečne čo sa s tebou deje?“ Opýta sa podráždene. „Nič. Čo by sa malo?“ Opýtam sa ja s úsmevom a on sa ironicky zasmeje. „Naozaj si myslíš, že som taký tupý? Okej pochopím, ak odmietaš sex. Fajn. Ale už sa ťa nemôžem ani dotknúť. A nerozprávaš sa so mnou. Vôbec.“ Jeho hlas znie stále podráždene. „Len nemám náladu.“ Myknem plecom. „Už celý týždeň. Michelle, no tak. Čo sa deje?“ Pozriem sa mu do očí. „Nič. Nechcem ťa tým zaťažovať.“ Usmejem sa a krátko ho pohladím po ruke. „Chcem aby si ma tým zaťažila.“ Povie rozhodne. „Ja len...“ Čo mu vlastne mám povedať? Že som paranoidná a na každom mojom kroku vidím toho imbecila? „Naozaj nič. Som v poriadku. Idem si ľahnúť.“ Schytí ma za ruku a nedovolí mi sa postaviť. „Povedz mi, čo sa s tebou deje. Prosím. Je to kvôli Cordelii?“ Pokrútim hlavou a znovu mu klamem. „Nie, ja...uh, fajn.“ Pozriem sa na neho a on sa na mňa spýtavo zahľadí. „Potom ako ma udrela...no, odvtedy mám taký-taký zlý pocit.“ Poviem a odvrátim zrak. „Aký pocit?“ Opýta sa a chytí ma za ruku. Pozriem sa na naše ruky a on si so mnou prepletie prsty. „Akoby som videla otca. Všade, kde som, kam sa pozriem. Dokonca aj v práci. Ja viem, som šibnutá.“ Pokrútim hlavou a odrazu viem, že potrebujem Lucasove objatie. Pozriem sa na neho a on sa tvári zamyslene. Pritúlim sa ku nemu a on okolo mňa obmotá svoje ruky. „Nie si šibnutá.“ Zašepká a dá mi pusu do vlasov. „Ako mi tá vôňa chýbala.“ Zašepká a ja sa pousmejem. „Je v celom byte.“ Namietnem a jemu zavibruje hruď od smiechu. Odtiahne sa a chytí moju tvár do oboch rúk. Zadíva sa mi do očí a potom sa usmeje. „Odteraz ťa budem všade voziť. A ak nebudem môcť, tak niekoho pošlem. Jasné? A nechcem žiadne odvrávanie. Vlastne...“ Zamyslí sa a potom sa usmeje. „Bude s tebou chodiť jeden chlapík z firmy. Ochrankár. Dobre? Bude s tebou. Stále.“ Pokrútim hlavou. „Toto je dôvod, prečo som ti to nechcela povedať.“ Zamračím sa na neho. „No nepredpokladám, že kvôli tomu dáš výpoveď v práci a zostaneš doma.“ Usmeje sa. „Najradšej by som bol, ak by to bolo tak.“ Povie a usmeje sa. „Lucas, ja nechcem aby so mnou všade chodil nejaký chlapík, okej? To je ešte desivejšia predstava, ako keby som naozaj stretla otca. No tak.“ Zasmejem sa, no on sa zamračí. „Dá mi na teba pozor.“ Povie. „A to je tvoj argument? Lucas, som len paranoidná. Nepotrebujem ochranku.“ Zavrie oči a skloní hlavu. „Hej, no tak. Viem sa o seba postarať.“ Chytím ho za tvár ja a donútim ho, aby sa na mňa pozrel. „Je síce zlaté, že sa o mňa takto bojíš, ale ja nikoho nepotrebujem. Jasné?“ Našpúli pery a ja sa zasmejem. „Budem v pohode. Sľubujem.“ Presuniem svoje ruky do jeho vlasov a jemne ho potiahnem ku sebe. Pobozkám ho a on ovije svoje ruky okolo môjho pásu. Odtiahnem sa a pohladím po líci. „Idem si ľahnúť.“ Poviem a tentoraz ma pustí. Ešte sa ku nemu skloním a pobozkám ho na čelo. Potom sa idem umyť a zaľahnem do postele. O chvíľu si ľahne ku mne. Tvárim sa, že spím a ja viem, že váha, či ma môže objať. Posledný týždeň som mu to nedovolila. Cítim jeho horúci dych na mojom krku. Napokon sa odtiahne a ľahne si na svoju polku postele. Trochu ma to sklame, ale sama si za to môžem. „Spíš?“ Zašepkám a trochu pootočím hlavu. Má otvorené oči, ale neozýva sa. Napokon zavrie oči a odvráti hlavu. „Hneváš sa?“ Zašepkám znovu. „Lucas viem, že nespíš.“ Posadím sa a pozriem sa na neho. „Nie, nehnevám. Len...“ Otočí hlavu a pozrie sa na mňa. „Len čo?“ Opýtam sa. „Len som sklamaný.“ Povie napokon. „A to už prečo?“ Opýtam sa a neskrývam prekvapenie. „Že mi nikdy nepovieš, čo ťa trápi. Stále to z teba musím vypáčiť. A potom nechceš moju pomoc.“ Uchechtnem sa. „Lucas, tvoja pomoc je, že mi chceš dať nejakú gorilu, ktorá za mnou bude chodiť všade. O to ja nestojím.“ Poviem a on znovu odvráti tvár. „Lucas.“ Šepnem a on sa ku mne obráti chrbtom. „Nemáš zač.“ Povie len. Zavriem oči a dám si hlavu do dlaní. „Ty to nechápeš. Som len paranoidná.“ Poviem. On ma odignoruje a tak si tiež len ľahnem a snažím sa zaspať.

Prepáčte, že znovu tak neskoro :( .. pokúsim sa už skôr pridať! :) Dúfam, že sa páčila!! :)