Frozen heart

46. Part

Konečne som v práci a dúfam, že Lucas tiež. Povedal, že pôjde, ale nejak sa mi tomu nechce veriť. Deň mi ubehne až priveľmi rýchlo a ani sa nenazdám a už kráčam domov. Keď dôjdem domov, Lucas sedí rozvalený pred telkou. Čo ma prekvapí je, že tam s ním sedí Matt. Obaja sú zažraný do filmu a ani si ma nevšimnú. Pousmejem sa a odídem do kuchyne. Spravím si malú večeru a rýchlo ju aj zjem. Potom sa vrátim ku nim a postavím sa do dverí. „Ehm.“ Odkašlem si a obaja sa od ľaku myknú. „Oh, ahoj.“ Usmeje sa Lucas a ja sa zamračím. „Bol si v práci?“ Opýtam sa a on prikývne. Pozriem sa na Matta a on sa pousmeje. „Čauko.“ Pozdraví. „Ahoj.“ Sadnem si na voľné miesto medzi nimi a zadívam sa na ten film. Po chvíli ma to prestaví baviť, keďže to je nejaký akčný triler. V tej istej chvíli Lucasovi zazvoní telefón. Započujem zúfalý povzdych a odíde z obývačky. Pocítim na sebe pohľad Matta, no nepozriem sa na neho. Tvárim sa, že ma ten film naozaj zaujal, hoci vlastne netuším o čo tom ide. „Počul som, že si bola v nemocnici.“ Prehovorí napokon. „Áno. Ale len dva dni. Nič vážne.“ Poviem a stále sa dívam na telku. „A čo sa stalo?“ Opýta sa a zacítim, že sa ku mne pohne. „Eh, no, tak trochu som nejedla.“ Strelím na neho pohľadom. Pousmeje sa a načiahne sa za mojou rukou. „Ale už ti je lepšie, však?“ Prikývnem a pozriem sa na naše spojené ruky. Začnem zrýchlene dýchať a pozriem sa mu do tváre. „Čo to robíš Matt?“ Opýtam sa šeptom. Ihneď ma pustí a usmeje sa. „Nič, len sa uisťujem, že si v pohode. Mám ťa rád, Michelle, ale už len ako kamarátku. Nič viac.“ Povie a jemne nakloní hlavu. Prikývnem a pousmejem sa. „A aj keby, nikdy by som to Lucasovi nespravil.“ Zasmeje sa. „A ani mojej priateľke.“ Dodá a ja sa znovu pousmejem. Lucas sa vráti až o pätnásť minút a Matt chvíľu na to odíde. „O čom ste sa bavili?“ Opýta sa ma. „Ohovárali sme ťa.“ Poviem a on sa zasmeje. „Nie, naozaj.“ Povie. „O ničom zaujímavom. V podstate sme prehodili len dve vety.“ Myknem plecom. „Volali z práce?“ Opýtam sa a on prikývne. „Ideš tam?“ Opýtam sa znovu a on pokrúti hlavou. „Nie.“ Povie a dá mi pusu na spánok. „Ako bolo v tvojej práci?“ Opýta sa. „Fajn.“ Nosom mi prejde po sánke a potom do nej jemne zahryzne. „Lucas čo to robíš?“ Zasmejem sa. „Myslím, že už nepotrebuješ oddychovať.“ Zapradie mi do ucha a mne ten zvuk rezonuje všade. Inými slovami, si nadržaný.“ Poviem pobavene. „Inými slovami, chcem ťa.“ Povie a tie slová zacítim až v podbrušku. Pozriem sa na neho a on mi zaútočí na pery. „Lucas, spomaľ.“ Zasmejem sa a trochu sa odtiahnem. Spýtavo sa na mňa zadíva. „Nechcem aby náš vzťah...“ Nenechá ma to dopovedať. „...bol o sexe? Naozaj Michelle? Ak by bol len o sexe tak máš orgazmus minimálne dvakrát denne.“ Povie a viem, že som ho trochu naštvala. „Lucas ja...ja na to nie som zvyknutá. Je mi ľúto, že nedokážem vyhovieť tvojím potrebám, ale môj život sa nekrúti len okolo sexu.“ Šokovane sa na mňa zadíva. „Nie, to si nemysli.“ Pokrúti hlavou. „Ty vyhovuješ moj...“ Tentoraz ho preruším ja. „Nevyhovujem. Lucas ja som bola pri tom, keď si chodil s Marcy. A s ňou si bol takmer každý deň.“ Zavrie oči a pokrúti hlavou. „Toto je niečo úplne iné.“ Pozrie sa na mňa. „Čo je iné?“ Opýtam sa, hoci by som najradšej ukončila túto konverzáciu. „Všetko. Ja som ku Marcy nič necítil. Vôbec nič. Vlastne som s ňou bol kvôli tebe.“ Povie a do hlasu mu už zasahuje hnev spojený so zúfalstvom. „Ale vyhovovalo ti to. Sám si mi to povedal.“ Poviem a zadívam sa mu priamo do očí. „Pretože som chcel aby si žiarlila!“ Skríkne. „Naozaj len preto? Nie je na tom ani kúsok pravdy?“ Opýtam sa pokojne a on zavrie oči. „Priznaj si to Lucas.“ Pokrúti hlavou. „Mýliš sa.“ Povie len. „Prečo si to nechceš priznať? Lucas ja to viem, a aj ty to vieš.“ Chytí ma za ruky a prepletie si so mnou prsty. Nakloní sa bližšie ku mne a pobozká ma. „Mýliš sa.“ Povie, keď sa odtiahne. „Mýliš.“ Oprie si čelo o to moje a necháva zatvorené oči. Pustím jeho ruky a prstami zájdem do jeho vlasov. Znovu ho pobozkám a potom sa postavím z gauča. „Idem sa prejsť.“ Poviem. „Nie. Nechoď.“ Pokrúti hlavou a hneď je na nohách. „Chcem byť chvíľu sama.“ Vojdem do chodby a začnem sa obúvať, no on sa postaví pred dvere. „Nechoď. Zostaň so mnou. Prosím.“ Povie a ja sa pousmejem. „Ľúbim ťa.“ Postavím sa na špičky a dám mu bozk na líce. „Michelle.“ Zamračí sa. „Takto to bude stále? Utečieš od problému?“ Opýta sa. „Ja neutekám. Len si chcem všetko v hlave urovnať.“ Pokrúti hlavou. „Utekáš.“ Povie. „Fajn. Tak čo teda chceš? Chceš o tom ďalej rozprávať? A čo vyriešiš?“ Chvíľu na mňa len hľadí. „Ja hlavne nechcem, aby si si myslela, že nevyhovuješ mojim potrebám, alebo ako si to nazvala. Pretože ty si všetko čo chcem.“ Zatvorím oči a vydýchnem. Hlavne sa musím upokojiť. Nenahovorí mi, že mu vyhovujem, pretože dobre viem, že to tak nie je. Aj on to vie, len si to nechce priznať. Podíde bližšie ku mne a ja už neviem racionálne myslieť. Odstúpim od neho a vystriem ruku, aby sa ku mne nepribližoval. „Čo je?“ Opýta sa zmätene. „Neviem uvažovať. Preto chcem byť sama. Až príliš na mňa pôsobí tvoja vôňa a blízkosť, dotyk...“ Zamračím sa, keď uvidím jeho úsmev. „Som na tom rovnako.“ Šepne a chytí ma za moju vystretú ruku. Priloží na ňu svoje pery a potom ku mne vykročí. Pustí mi ruku a obe svoje položí na môj pás. „Ty si všetko čo chcem.“ Zopakuje, čo už raz povedal a skloní sa ku mne. No nepobozká ma. Cítim jeho horúci dych a delia nás milimetre, no viem, že ma nepobozká. Zájdem prstami do jeho vlasov a pritlačím si ho ku sebe. Tým spojím naše pery a on sa usmeje do bozku. Zahryzne mi do spodnej pery a potom sa odtiahne. „Dúfam, že si to konečne pochopila.“ Povie s úsmevom. „Dúfaj.“ Poviem len. „Nezájdeme niekam?“ Opýta sa a oprie ma o stenu. Jednu ruku položí vedľa mojej hlavu a druhou ma stále drží za pás. Pozriem sa mu do očí a všimnem si jeho lačný pohľad. „Myslím, že ostaneme doma.“ Poviem a on sa usmeje. „Myslím, že pôjdeme von.“ Povie on a vezme ma za ruku.