Frozen heart

3. Part

„Mal si tu včera byť. Lucas sa rozišiel s Marcy.“ Poviem pobavene na obede Joshovi. „Hej počul som o tom.“ Usmeje sa na mňa. „A kvôli čomu?“ Zabehne mi jedlo. „No, tak trochu som sa pred ním preriekla.“ Poviem potichu. „Ty si sa s ním rozprávala?“ Opýta sa zdesene. „Áno. A bol u mňa doma. Chápeš to? Otec ho len tak pustil dnu.“ Poviem pohoršene. „A čo chcel?“ Josh sa hrabe v jedle, no nedal si do úst ani jedno sústo. „Josh jedz.“ Poviem ustarostene. Len prekrúti očami. „Čo chcel?“ Opýta sa znovu. „Poviem ti to keď sa naješ.“ Poviem rázne a on si povzdychne. „Nemám chuť.“ Znechutene sa zadíva na svoj tanier. „Nemáš chuť. To je všetko? Josh čo sa deje? Poznám ťa takže nevrav, že nič.“ Poviem rázne nech vie, že to myslím smrteľne vážne. „Nič sa nedeje. Naozaj. Som v pohode.“ Usmeje sa, no ja viem, že je to falošný úsmev. „Mňa neoblafneš a ty to dobre vieš.“ Prekrúti očami a vstane od stola. „Kam ideš?“ Fľochne na mňa pohľad. „Preč. Nebaví ma to počúvať. Nič sa nedeje.“ Zamračím sa ale nechám ho odísť. Povie mi to sám, nesmiem na neho tlačiť. Chystám sa vstať od stola aj ja, keď ku mne dobehne Marcy. „Snowová. Potrebujem tvoju pomoc.“ Pobavene sa na ňu zadívam. „Ani za milión.“ Odpoviem. „Prosím.“ Zúfalo na mňa hľadí. „Čo chceš?“ Opýtam sa napokon. „Lucas. Rozišiel sa so mnou.“ Povie nešťastne. „A čo ja s tým?“ Usmeje sa na mňa. „Videla som ako sa s ním rozprávaš. Takže ho poznáš. Dohovor mu. Prosím.“ Zasmejem sa. „Ja a tvoj Lucas sa neznášame. Takže ti nepomôžem ani keby som chcela.“ Zúfalo sa na mňa zahľadí. „Prosííím.“ Zatiahne. „Čo z toho budem mať ja?“ Zamyslí sa. „Dám ti naveky pokoj.“ Tá musí byť naozaj zúfalá. „Fajn ale nič nesľubujem.“ Horlivo začne prikyvovať.

„Michelle!“ Otočím sa za hlasom. „Ahoj Alex. Už končíš?“ Prikývne a zapozerá sa za mňa. „Zas je tu ten chalan.“ Povie potichu. Otočím sa a pri čiernej audine stoji Lucas. Zamáva, keď sa na neho pozriem. Rýchlo sa otočím a obzerám sa komu kýva. Nie. To nie je možné. Nemôže predsa kývať mne. Prečo by to robil? „Tu si. Všade som ťa hľadal. Čo tu robí ten smrad? Nerozišiel sa s Marcy? Oh ahoj Alex.“ Obe sa zasmejeme. „Nie si nejaký ukecaný?“ Opýtam sa ho a on sa len uškrnie. „Prepáč mi ten obed.“ Povie len a ja prikývnem. „Takže čo tu robí?“ Myknem plecom. „Nikto nevie.“ Odpovie Alex. Otočím sa a znovu sa na neho pozriem. „Ideme?“ Obaja prikývnu. Vykročíme smerom na parkovisko, čiže smerom k Lucasovi. „S kým ideš?“ Opýta sa ma Alex, keď už sme pri ňom. „Ide so mnou.“ Prehovorí Lucas a ja na neho vrhnem pohľad. „Prečo by som to robila?“ Opýtam sa ho a on sa usmeje. Len otvorí dvere pre spolujazdca a kývne hlavou na znak toho, že mám nastúpiť. Obleje ma studený pot a len porútim hlavou. „Daj jej pokoj, jasné?“ Ozve sa Josh a Lucasov pohľad sa presunie na neho. Nič mu nepovie len sa znovu pozrie na mňa. „Nastúp.“ Povie rázne. „Ani keby chcela tak jej to nedovolím, takže odpáľ.“ Povie ľadovým hlasom Josh a prebodáva Lucasa pohľadom. „Idem s Alex.“ Poviem napokon a ona sa doširoka usmeje. Josh vydýchne úľavou a Lucas pokrúti hlavou. „Nastúp do toho skurveného auta.“ Precedí pomedzi zuby a je vidieť, že stráca nervy. „Prosím.“ Dodá po chvíli. Pozriem sa na Josha a napokon prikývnem. „Dobre.“ Pohnem sa smerom k autu no Josh ma schmatne za ruku. „Nejdeš s ním. To nedovolím.“ Horlivo rúti hlavou. „Nežiarli tak.“ Prekrúti očami Lucas a zasmeje sa. „Alex povedz jej niečo.“ Josh zdesene pozrie na Alex a tá sa na neho ľútostivo usmeje. „Vie čo robí.“ Povie napokon a Josh zavrčí. „Tak poď.“ Povie Lucas a ja nastupujem do auta. Preboha. Že viem čo robím? Absolútne to netuším. Neznášam Lucasa. Len ho idem presvedčiť aby sa vrátil  Marcy a tá mi dala pokoj. Lucas nasadne na miesto vodiča a naštartuje. „Ale ja bývam iným smerom.“ Poviem zdesene, keď auto otočí. „Ja viem.“ Zaškerí sa. „Spravíme si menšiu obchádzku.“ Pozrie sa na mňa a usmeje sa. Nie je to ten jeho drzý úškrn ale normálny chlapčenský úsmev. „A kam?“ Zasmeje sa. „Znovu si nervózna.“ Skonštatuje a ja som radšej ticho. „Ako ťa presvedčím, že mi je naozaj ľúto, že som ťa olial?“ Myknem plecom. „Nijak.“ Odvrknem a on si povzdychne. „Nejako áno, keďže včera si tvrdila, že so mnou do jedného auta nenastúpiš.“ Zasmeje sa. „Som tu z iného dôvodu.“ Odpoviem pokojne. „A to?“ Cítim, že sa na mňa pozerá. „Venuj sa šoférovaniu.“ Zhíknem. On sa zasmeje, no  svoj pohľad vráti na cestu. Premeriam si jeho profil. Vlasy vyčesané dohora, pohľad sústredený na cestu a na tvári pobavený úsmev. Pozrie sa na mňa a úsmev sa mu ešte viac rozšíri. Zastaneme na červenej a on hľadí na mňa. „Znovu sa kocháš pohľadom?“ Prekrútim očami. „Nie.“ Odvrknem. „Nemusíš to skrývať. Ja viem, že sa ti páčim.“ Zasmeje sa, no ja zostávam vážna. „Nepáčiš sa mi.“ Pokrútim hlavou. „Prečo si so mnou nasadla do auta?“ Opýta sa a konečne naskočí zelená. „Rozprávala som sa s Marcy.“ Poviem ticho. „No a?“ Opýta sa nechápavo. „Chcem ťa o niečo požiadať.“ Uchechtne sa. „Nedám sa s ňou dokopy.“ Pokrúti hlavou. „Prečo?“ Pozrie sa na mňa  a uškrnie sa. „Lebo som si len chcel zasunúť preto.“ Šokovane sa nadýchnem a otvorím ústa. Myslela som si to o ňom ale aj tak ma to prekvapilo. Možno aj preto, že to povedal nahlas. A bola som sklamaná, keďže ma bude tyranizovať celý rok. „Nedívaj sa tak na mňa.“ Povie ublížene. „Som chlap. My také veci robíme vieš?“ Odvrátim od neho zrak a zadívam sa von oknom. „Prečo chceš aby som sa s ňou dal dokopy? Veď ju neznášaš.“ „Pretože mi potom dá pokoj.“ Odpoviem pravdivo. Ani neviem prečo mu to vešiam na nos. „Šikanuje ťa?“ Zasmeje sa. „Jasné, že hej. A ty sa necháš.“ Znovu sa na neho šokovane pozriem. „Nešikanuje ma. Len je príliš otravná.“ Zamračím sa a stále sa na neho dívam. Zrazu zisťujem, že sme zastavili. Pozrie sa na mňa a zdá sa, že premýšľa. „Ak sa s ňou dám dokopy, uveríš mi?“ Neverím jeho slovám. „Asi áno.“ Usmeje sa. „Dobre. Sme dohodnutý.“ Odvráti zrak a vypne motor. „Aj tak ťa neznášam.“ Poviem. „Ja viem. Nápodobne. A teraz môžeš vystúpiť.“ Obzriem sa. Sme na opačnej strane mesta. Pár dobrých kilometrov od môjho domu. To spravil naschvál. Znechutene sa na neho pozriem a rýchlo otvorím dvere. Riadne nimi tresnem a kráčam dovnútra kaviarne pred ktorou má Lucas auto. Vypýtam si jedno latté a s malou dušičkou, že už odišiel vychádzam von. Samozrejme, že tam ešte je a uškŕňa sa. Prevrátim oči a kráčam smerom domov. Stála mi Marcy za to? Nestála. Keď prídem domov a otec bude tiež doma tak ma zabije. V tom mi zazvoní mobil.

Si oukej? –Josh

Usmejem sa a hneď mu píšem, že všetko je fajn. Všimnem si, že sa vedľa mňa pohybuje čierne auto. Samozrejme, Lucas. „Neviem prečo ale baví ma robiť ti napriek.“ Zasmeje sa. „Vieš čo? Ty a Marcy sa  sebe dokonalo hodíte. Obaja patríte dopekla.“ Odvrknem. „To zabolelo.“ Na iróniu v hlase dal poriadny dôraz. „Nenávidím ťa.“ Započujem smiech a následne zatrúbenie. „Niekomu vadíš v ceste.“ Zasmejem sa pre zmenu ja a on prekrúti očami. „Vidíme sa zajtra.“ Povie, žmurkne na mňa a dupne na plyn. Už len pozerám ako mizne čierne auto v diaľke a ja pridám do kroku.

„Kde si kurva bola?!“ Zvrieskne na mňa otec. „J-ja som sa zdržala v škole.“ Poviem potichu. Jednu mi strelí a narazím o stenu. „Aspoň mi neklam do očí!“ Vytiahne ma za vlasy na nohy a strelí mi druhú. Tu už strácam rovnováhu a začínam vzlykať. „Neklamem.“ Poviem potichu. „Ty malá...“ Nedopovie pretože niekto zazvoní. „Padaj do izby.“ Povie potichu a ja sa rýchlo pozviecham. Vbehnem do kúpeľne a opláchnem si tvár. Počujem hlasy z chodby a potom kroky ku mojej izbe. „Michelle?“ Spoznám Alexin hlas. Vyjdem z kúpeľne a usmejem sa na ňu. „Čo sa ti preboha stalo?“ Dá si ruku na ústa. „To Lucas? Bol to on?“ Pokrútim hlavou a ona ma vezme do svojho náručia. Zadržiavam slzy. „Ach Michelle.“ Odtiahne sa odo mňa. „Prečo si tu?“ Spýtam sa a ona sa usmeje. „Len som ťa chcela skontrolovať. A dobre som urobila.“ Zasmeje sa a ja spolu s ňou. „A teraz vážne čo sa stalo?“ Myknem plecom. „Zrúbala som sa na schodoch.“ Zasmejem sa a ona si ma premeria. „Naozaj?“ Prikývnem a on sa usmeje. „Tak dobre. Verím ti.“ Vďačne sa na ňu usmejem a ďalej sa rozprávame o banalitách.  

„Michelle Snowová!!! Ja ťa milujem!“ Vydýchne Marcy. „Síce sa mi nepáči aký máš na Lucaska vplyv ale ďakujem ti. A tu pred celou triedu prisahám, že ti dávam do konca života pokoj. A pridám aj Josha.“ Usmejem sa na ňu a pozriem na Alex. „Aj hentej, ktorej meno neviem.“ Zatvári sa čudne a potom sa na mňa znova doširoka usmeje. Potom sa otočí a začne rozprávať svojej parte ako sa jej včera Lucas ospravedlňoval. „Takže preto si k nemu nastúpila.“ Vydýchne Josh a ja prikývnem. „Už som sa bál, že sa ti páči alebo niečo také.“ Povie zdesene. „Preboha to nie.“ Zasmejem sa. „Čo to máš na líci?“ Opýta sa a jemne mi prejde prstom po líci. Vytvorila sa mi tam modrina po otcovom vyčínaní. „Zas si sa niekde zrúbala čo?“ Opýta sa pobavene a ja len prikývnem. Nerada mu klamem a on mi všetko uverí. Nikdy by mu nenapadlo, že mu klamem. Do triedy vbehne starý Crowl a začína sa hodna mučenia.

Tááááákže. Máme tu ďalšiu časť. Lucas je v nej zase trochu zlý :D Ale to nevadíííí...dúfam :D Takže dúfam, že sa vám páčila táto časť :) Votujtea komentujte, prosím! :)