Frozen heart

16. Part

Na dvore je ešte neporiadok. Všimnem si, že vchodové dvere sú pootvorené a tak vojdem dnu. Ovalí ma neuveriteľný smrad. Pohľad sa mi naskytne na pár ľudí, ktorý tu prespali. Eda tu nikde nevidím a tak sa poberiem hore do jeho izby. Zaklopem. Nikto sa neozýva a tak vojdem dnu. Takmer sa mi zastaví srdce. To nemôže byť pravda. Nie. Slzy mi stečú po tvári. Ed leží polonahý v posteli, teda nahý len druhú polku tela mu zakrýva deka. A vedľa neho nahé dievča. Ujde mi vzlyk a tým ho zobudím. „Michelle ja...“ Započujem jeho zachrípnutý hlas. Pokrútim hlavou a rýchlo sa postavím. „Choď do riti Ed. Kde sa stratilo to tvoje ľúbim ťa?“ Položím mu rečnícku otázku a vystrelím z izby von. Následne odídem aj z domu a neviem kam ísť. Alex je chorá a Josh má určite opicu. Domov ísť nechcem. Ešte by ma otec zbil. Rozhliadnem sa okolo seba a vydám sa nevedno kam. Prechádzam sa po zachmúrenom Londýne. Nakoniec vojdem do nejakej reštaurácie a objednám si jedlo. Až keď mi to donesú zistím, že nemám hlad. Srdce ma neuveriteľne bolí a zadržiavam v sebe plač. Cítim ako ma to zožiera. Aspoň viem odpoveď na moju otázku, či Eda ľúbim. Áno. Ľúbim ho. Veľmi. A on mi zlomí srdce. Ako len mohol? Potrebujem niekoho objatie. Najlepšie mamine. Bože ako veľmi ju potrebujem. Zaplatím nezjedené jedlo a vystrelím von z reštaurácie. Znovu sa rozplačem a radšej si to namierim domov.

„Michelle?“ Započujem otcov hlas. V tom sa zjaví v chodbe. Keď ma uvidí pootvorí ústa. „Michelle čo sa stalo?“ Opýta sa jemne a mne sa znovu spustia slzy. Podíde ku mne a vezme ma do svojho náručia. Šokovane zalapám po dychu. „Čo sa stalo?“ Opýta sa znovu. „On sa vyspal s inou.“ Zašepkám a hneď na to vzlyknem. „Ach zlatíčko. Nesmieš plakať pre takého debila.“ Povie a ukľudňujúco ma pohladí po chrbte. Takého to si ho už ani nepamätám. „Ale keď ja ho ľúbim.“ Poviem a on sa zhlboka nadýchne. Odtiahne sa odo mňa a zotrie mi slzy. Usadí ma na gauč a o chvíľu mi donesie čaj. „Nechcem ťa teraz opúšťať ale musím ísť. Neže niečo vyvedieš.“ Pohrozí mi prstom a vzápätí sa stratí. Neviem prečo ale mám strašnú potrebu mať pri sebe Lucasa. Cítiť jeho objatie a počuť jeho hlas. Hodím do seba čaj a postavím sa. Vybehnem z domu a namierim si to do nemocnice.

„Michelle. Zasa si tu?“ Opýta sa ma pobavene Darcy. Keď vidí, že sa na ňu ani nepozriem, pochopí, že nemám náladu. „Čo sa stalo? Teda ak sa môžem spýtať.“ Len pokrútim hlavou a cítim ako ma začínajú štípať oči. „Tesne si sa minula s jeho mamou.“ Povie napokon a pohladí ma po líci. Prikývnem a pozriem sa Lucasovi do tváre. Hlavne sa nesmiem rozplakať. „Ešte sa vrátim.“ Povie Darcy a ja zostávam sama. Neodolám a chytím sa jeho ruky. „Ani len netušíš ako veľmi ťa teraz potrebujem.“ Šepnem a slzy mi začnú samé tiecť. „Bože prečo ja? Tak veľmi ho ľúbim a on sa vyspí z nejakou chuderou.“ Zotriem si slzy chrbtom ruky a zapozerám sa na neho. „Ako len mohol?“ Vzlyknem. Posadím sa na jeho posteľ. „Ty si tu ležíš, nevnímaš, nič ťa nebolí. Ako len ti je dobre.“ Poviem.

„Michelle? Je tu zas.“ Oznámi mi otec. „Povedz, že som umrela.“ On sa pousmeje a odíde z izby. Posledné dva týždne je ku mne naozaj milý. Stará sa o mňa a nosí ma za Lucasom. „Dnes sa prejdem.“ Oznámim mu a on prikývne. Ale najprv niečo zješ. No tak. Už dva týždne si sa poriadne nenajedla. Veď to oblečenie na tebe visí.“ Povie ustarostene. „Nemám hlad. Možno keď sa vrátim.“ Povzdychne si ale napokon prikývne. „Nebuď dlho.“ Zvolá ešte za mnou. Vyjdem von a namierim si to do nemocnice. Strávila som tam ešte aj Silvester. No a zajtra už musím ísť do školy. Čeliť Edovi. Dorazím od nemocnice a ihneď si to namierim do jeho izby. „Ahoj Darcy.“ Pozdravím ju a ona sa len smutne usmeje. Vojdem do izby, kde leží on. „Ahoj.“ Šepnem. Posadím sa ku nemu na posteľ a sledujem jeho tvár. „Už ti miznú modriny.“ Poviem a chytím sa jeho ruky, ktorá je ako vždy príjemne teplá. „Znovu bol za mnou.“ Povzdychnem si. „Tak veľmi to bolí posielať ho stále preč. Ani si neviem predstaviť zajtrajšok. Tebe je tak dobre. Len si tu ležíš, nemáš žiadne starosti.“ Poviem. Hodnú chvíľu sa na neho len dívam. „Aj ja by som najradšej upadla do kómy.“ Pošepkám a sklopím zrak. „To nechceš.“ Započujem. Srdce mi vynechá zopár úderov. To sa mi len sníva. Strelím na neho pohľadom. Ma pootvorené oči a na tvári jeho typický úškrn. „L-Lucas?“ Neverím vlastným očiam. „Nie. Mária Terézia.“ Zachraptí. Chytím sa za ústa a vyletím z izby. „Darcy! On-on sa prebral!“ Strelí na mňa pohľadom a čudne sa zatvári. „Čo?!“ Obzrie sa a v tom vyjde z výťahu jeho lekár. Darcy vbehne do Lucasovej izby aby sa uistila, že neklamem. Ihneď idem za ňou. Vzápätí opäť vybieha a vchádza spoločne aj s doktorom. „Á, pán Montgomery.“ Povie radostne. „Už som sa o Vás začínal báť.“ Povie a skontroluje mu všetky životné funkcie. Asi o pol hodinu sa izba vyprázdni a on na mne spočinie pohľadom. „Takže, prečo si to chcela upadnúť do kómy?“ Opýta sa zachrípnuto. Pokrútim hlavou a pristúpim ku nemu. „Nechcem sa o tom baviť.“ On sa pousmeje. „Ale predtým si chcela. Tak to vyklop.“ Posadím sa vedľa neho na posteľ. „No, tak trochu som sa rozišla s Edom.“ Poviem smutne a cítim, že sa mi slzy chcú prebojovať na povrch. „Prečo?“ Opýta sa šokovane. „On...“ Odmlčím sa a rýchlo zaklipkám očami. „...on sa vyspal s nejakou babou na jeho párty.“ Zašepkám a neudržím slzy. Zacítim jeho dotyk na mojej ruke. Pozriem sa mu do očí. „To mi je ľúto.“ Povie a ja viem, že to je neúprimné. „Nie je.“ Pokrútim hlavou. „Dobre nie je.“ Uškrnie sa. „Ale nerád ťa vidím plakať.“ Prikývnem a pozriem sa na naše ruky. „A spravil to tesne po tom ako mi povedal, že ma ľúbi.“ Lucas sa uchechtne. „To je debil.“ To už sa smeje. „A vieš čo je na tom najhoršie?“ Opýtam sa a on pokrúti hlavou. „Že ho ľúbim tiež.“ Zašepkám a príde nová vlna sĺz. Postavím sa a otočím sa mu chrbtom. Rýchlo si slzy utieram. „Zavolám tvojej mame.“ Poviem a otočím sa na neho. „Počkaj. Poď sem.“ Povie tým svojím zachrípnutým hlasom. Posadím sa ku nemu a čakám čo spraví. „Objím ma.“ Zašepká. „Čo?“ Pousmeje sa. „Počula si.“ Vďačne sa na neho usmejem a objímem ho. Pocítim jeho ruky na mojom páse a usmejem sa. „Nemáš zač.“ Uškrnie sa, keď sa odtiahne. 

„Och Lucasko!“ Zvýskne Grace, keď vojde do Lucasovej izby. Celú tvár mu vybozkáva a vyobjíma ho. „Mami, to bolí.“ Zachraptí so smiechom. „Och prepáč. Bože ako som sa o teba bála. Toto mi už nikdy nerob.“ Povie smutne. „Nemôžem ti to sľúbiť.“ Zasmeje sa Lucas a potom sa pozrie na mňa. „Ja vás nechám. Majte sa.“ Pousmeje sa a vychádzam z izby. „Hej a pusa?“ Opýta sa Lucas a ja sa šokovane otočím. Keď vidí môj výraz pobavene mu mykne kútikmi úst. „Len si robím srandu.“ Povie a žmurkne mňa. Prekrútim nad ním oči a odchádzam. Ako mi len chýbal.

Nová časť! :) dúfam, že sa páčila :) 

Prosím votujte a komentujte! Ďakujééém :)