Puto v krvi

Suspect

,,Vieš si to predstaviť? Taký mladý chalan-"

Vošla som do jedálne kde už sedel zbytok mojej rodiny. Všetci mali oči na monitore malej telky na poličke, v ktorej bežali správy. V zákutí myšlienok mi napadlo, že to bude ďalšia vražda alebo samovražda, ktoré sa dejú v tejto oblasti spojených štátov dosť často.

,,O čo ide?" Spýtala som sa, aby ma vniesli do témy v konverzácii a medzitým si na tanier naservírovala zapekané cestoviny s brokolicou.

,,Vraha, chytili ho na kamere! Pravdepodobne nečakal, že ju v tej tmavej uličke niekto nastraží."
Odvetil otec, sediaci pri okne a s najlepším výhľadom na televízne vysielanie.

Pohľad som teda aj ja, nasmerovala na obrazovku, kde ukazovali krátke video s nepeknou kvalitou, na ktorom bol zobrazený obrys postavy svalnatého chlapca. V čiernobielom obraze mu oči zažiarili, hneď akonáhle urobil s kamerou očný kontakt. Za tých pár sekúnd, kým mu došlo, že je monitorovaný, som si rýchlo všimla ostro tvarovanej sánky s výrazne rysovanými lícnymi kosťami. Zbraň - v tomto prípade pištoľ, v ktorých sa ja vôbec nevyznám - okamžite sklonil a v momente zmizol. Vystrašený chlap, ktorý mal byť jeho obeťou sa od útleho strachu o svoj život zosypal na zem.

,,Zistili, kto to je?" Opýtala som sa, keď nahrávka skončila.

,,Zatiaľ nie, ale ževraj to vyšetrujú. Možno nestál za všetkými tými vraždami a len sa vyhrážal, majú ho ale na zozname podozrivých."
Odvetil zaujato hneď potom, čo prehltol. Už od mala som ho videla pozerávať všetky možné kriminálky. Bol tým posadnutý. Keby nepracoval ako inžinier kvality v miestnej firme určite by to bol detektív. V duchu som sa zasmiala.

,,Ja hlavne nepochopím, prečo majú tie kamerové záznamy vždycky takú odpornú kvalitu? Akože - môj polomŕtvy kaktus by natočil lepšie video. " Povedala som s kusom sarkazmu - vidieť videá krádeží v obchodoch mi tvorí šedý zákal.

Ocino začal rozprávať proti argumenty, samozrejme nechápajúc môj humor. Ignorovala som ho a obrátila sa na moju matku. Mala blonďavé vlasy prevetvené šedinami a prívetivú tvár. Môj otec bol ako mladý  tiež blonďák, malo by byť logické, že sa narodím taktiež tak. No doktori zistili, že moje vlasové bunky prirodzene neprijímajú žiadny pigment a tak sú moje vlasy biele. Nonsens života. Občas veľmi pekný.
V detstve som občas od nejakých debilkov v škole dostala zopár  narážok na to že som "stará" alebo "babka". Na druhú stranu teraz keď mám 18 dostávam veľa komplimentov, keďže docieliť takúto bielu farbu niektorým zaberie aj 3 pokusy odfarbovačom.

,,Hlavne keď pôjdeš do školy alebo von s kamarátmi nezabudni si zobrať niečo na sebeobranu..." Povedala a ja som ju v tom musela zastaviť.

,,Ja viem, ja viem, veď nosím ten nožík od otca." Prevrátila som očami a začala jesť.

,,Kúpim ti sprej, alebo ťa zahlásim na hodiny sebeobrany. "
Pokračovala.

,,Mami?" Povedala som.

,,Áno?"

,,Nie." Povedala som rázne a pohľadom jej dala najavo, že chcem dojesť svoj obed.

Otec zatiaľ prepol program a moja pozornosť odletela k mobilu. Zajtra je štvrtok a ja som sa ešte neučila na písomku z biológie. Nie to ešte z skúšania z francúzštiny. Povzdychla som si, po dojedení som umyla riady a rýchlosťou blesku som po schodoch vybehla do svojej izby.

Začal mi zvoniť mobil -

,,Ahoj, Agnes. " Zodvihla som a pozdravila svoju najlepšiu kamarátku.

,,Poppy, dôležitá novina. Asi zomrieš."
Povedala so zadržiavaným smiechom.

,,Umriem tak či tak, dneska, alebo zajtra na písomke z biológie. Nakoniec určite. O čo ide?"

,,Taylor začal chodiť s Elenou."

,,To si robíš srandu, nie?! " Taylor bol bývalý priateľ Agnes.

Zvykli spolu výstrájať rôzne veci na Elenu, no potom sa s ňou začal kamarátiť. Vždy to bolo podozrivé a nakoniec ho Elena s Agnes úspešne dokázala rozoštvať.

,,Nevydrží im to ani týždeň!" Povedala a ja som cez vibrácie mobilu cítila jej škodoradostnú dušu jasať.

,,Aj tak si myslím, že s ňou začal chodiť len preto, aby si začala žiarliť." Povedala som a snažila sa očami behať medzi riadkami v učebnici.

Z druhej strany som počula chechot.
,,Má pravdu! Je to môj Roméo! Nezvládnem bez neho žiť a tak a radšej otrávim. " Predniesla histericky.

Ešte chvíľu sme sa nad ich fotkami, ktoré postli nedávno na sociálnych sieťach smiali. Napokon však aj biológia a francúzština volala.

,,Počuj Agnes, vidíme sa zajtra, áno?"

Nasledujúce hodiny som venovala učeniu sa. Nič záživné, poviem vám gymnáziá sú fakt na prd. Nehrotila by som to tak, ale už je koniec roka a po maturitách už tomuto bude pokoj.

Podvečer som sa ešte hrala so svojou mačkou - Lyndie a nakoniec sa vybrala spať. Po zhasnutí svetiel som počúvala zvuky z ulice z otvoreného okna a posledná myšlienka predtým než som zaspala bola na neznámeho chlapca v video nahrávky.

'Lo friends, :)
Dúfam, že sa vám prvá kapitola páči, je to len úvod ale sľubujem, že sa to rozbehne.