Elementi: Princezná ohňa a tmy

3. Kapitola

Rosalie Laveea

Stála som pred otcovou pracovňou, pripravená zaklopať.
,,Vstúp Rose!“ zakričal na mňa otec. Musel ma zacítiť, ako som prišla pri dvere. Vošla som teda dovnútra.

,,Kráľ,“ slušne som ho pozdravila. Po rannom tréningu som sa cítila pokojne, všetok jed som si vybila na Seilanovi.

,,Rose, dnes budem mať poradu ohľadne tejto hlúpej vojny s ľuďmi a chcem aby si tam bola prítomná tiež. Bude sa konať o tridsať minút. Zavolal som si ťa sem aj preto, že chcem, aby si naplánovala bál.“

,,To je všetko?“ Bola som prekvapená, pretože takéto správy mi väčšinou iba posiela.

,,Chcel som ti to dať osobe vedieť ešte pred poradou, pretože tento bál....“ Zrazu niekto zaklopal na dvere. Otec sa zamračil, no povedal nech vojde.

,,Prepáčte za prerušenie pán kráľ, ale Lord Barbarosi je tu.“
,,Prečo je tu tak skoro?“
,,Povedal, že má ešte ďalšie schôdzky.“ Ako sa opovažuje? Žiadna schôdzka nie je dôležitejšia než tá s kráľovskou rodinou. Ha, otec mu dá za túto opovážlivosť sťať hlavu. On sa však iba zhlboka nadýchol.

,,Pošlite ho sem, aj tak tu všetci sme.“ Čo sa práve stalo? Nikto si nemôže dovoliť, takto urážať kráľovskú rodinu! Ako je možné, že mu to len tak dovolil? Pozrela som sa naňho. Nielen, že sa správal inak aj tak vyzeral. Bol síce starý, ale my sme starnúť nemali. Ja sama som prestala starnúť v dvadsať päťke. Neviem kedy presne otec, keďže pre každého z nás je to iné. Viac ako dvadsaťosem to nebude. Aj tak som mu našla na čele vrásku. Ako dlho tam už bola? Vyzeral veľmi unaveno, akoby nespal mesiace. Kráľovská rodina nepotrebovala spať každý deň aj tak to mnohí z nás robili. Spánok je útek pred realitou a aj keď nie si unavená tak je to oddych od života. Otec si od neho pravdepodobne už dlho neoddýchol. Vyzeral tak staro ako niektorí tí ľudskí vojaci, ktorých vídavam v lesoch.

Zmizol mu všetok ten elán. Nemôže ho ale stratiť! Musíme vládnuť silnejšou rukou ako kedy predtým! Naši občania si nemôžu myslieť, že si s nami môžu zahrávať. Posledné čo potrebujeme je vzbura alebo občianska vojna. Ako keby častejšie a častejšie útoky od ľudí neboli už tak dosť otravné.

,,Otec! To ho necháš aby sa s nami takto zahrával?“
,,Rose to nie je žiadny problém aj tak je lepšie, keď to vybavíme skôr.“ Nesúhlasne som sa zamračila, v tom už ale prišiel Lord Barbarosi. Bol vojnový poradca a tiež finančný vojnový poradca.

Preberali sme plány voči ľudskej armáde. Otec chcel, aby sme len naďalej obraňovali naše hranice a nikoho nepustili na naše pôdy. Ja aj Lord Barbarosi sme s tým vôbec nesúhlasili.

,,So všetkou úctou otec, toto nie je dobrý plán. Naši vojaci, aj keď sú to jednoduché boje, odtiaľ prichádzajú zranení a naše čísla v armáde sa len zmenšujú. Ako dlho budeme môcť takto pokračovať?“

,,Určite by sme mali viac ľudí, keby si ich nezabíjala ty Rose!“ zdvihol na mňa hlas otec.
,,Teraz je to moja vina? Oni boli nahraditeľní! My máme byť silnejší, rýchlejší než oni a naša armáda ich ani nedokáže poraziť?“
,,Porazili sme ich vždy a nenechali žiadnych živých.“
,,Tých, ktorých som zabila ja by nám k takému výsledku nepomohli. Nedokázali ani poriadne držať meč. Vstup do našej armády by mal byť s ťažšími tréningmi a skúškami. Ale dobre vieš, že ich bez problému porazíme vďaka mne.“

,,Ty to však berieš ako hru, ani nepoužívaš svoje schopnosti.“
,,Nepotrebujem ich použiť! V čom by mi tak mohli pomôcť? Rýchlejšie by som sa ich, s použitím mojej moci zbavila len tak, že by som spálila polku lesa. Ja s tým síce problém nemám, ale niečo mi hovorí, že ty a naši vojaci, ktorí by v tom lese boli, by s tým problém mali.“
,,Tak čo teda navrhuješ ty?“

,,Predsa útok. Keby sme vyšli za les naše schopnosti by sa používali jednoduchšie a stavím sa, že by sme ich dokázali viac zastrašiť, keby sme išli aj cez mestá civilistov. Lepšie ako sa iba brániť, musia vedieť, že sa s nami nemôžu zahrávať.“

,,S týmto plánom súhlasím, nemôžeme ďalej len čakať, čo sa stane,“ pridal sa aj Lord Barbarosi.
,,Nemusím vám pripomínať, že nás je 26 482, teda aspoň bolo toto ráno,“ vyčítavo sa pozrel na mňa, ,,a ľudí sú stovky tisíc?“

Toto zachádzanie som nezvládala. A čo moji milovaní súrodenci? Všetka krv je len na mojich rukách? Čo je však hlavnejšie, čo on? Tak ako si ho za posledných 127 rokov pamätám, je ako neľútostného kráľa, s ktorým sa nikto nebude zahrávať, inak ho čaká mučenie či smrť. Za posledných pár mesiacov zmäkol, to som mu za vinu nedávala. Zmäkol po Lizinej smrti, ale robiť zo mňa toho zlého, keď robím len to, čo ešte pred chvíľou robil aj on je priveľa. Radšej nech už na trón zasadnem ja. Na vládnutie začína byť krehký.

Ešte dlho po tom sme sa dohadovali, čo spravíme, ale otec povedal posledné slovo. Žiadny útok iba obrana.
,,Predtým ako skončíme, tak, Lord Barbarosi, som vás chcel oboznámiť s tým, že sa bude konať bál, ktorý zariadi princezná Rosalia. Tento bál bude špeciálny, pretože sa bude konať pri našich hraniciach v sídle Petuchiasi a privítame medzi sebou veľvyslanca pána Jordana Locka s pánom Leuranom Lodským zo sveta ľudí.“

,,ČOŽE?!?!?!? Zo sveta ľudí? ZBLÁZNIL SI SA?“ vybuchla som.

Ďakujem za prečítanie🥰🥰 táto kapitola je trochu kratšia, ale za pár dní vyjde ďalšia!❤ Dúfam, že sa vám príbeh páči. Už sa to začína trocha rozvíjať. Budem rada za každú ⭐ a každý 💬.