Elementi: Princezná ohňa a tmy

25. Kapitola

Lilian Laveea

Prišlo mi to, ako celá večnosť kým sa sem Rosalia dostala. Lydia sa stále nepreberala, čo sa jej stalo? Musí byť v poriadku.

,,Rosalia musíme ju dostať k liečiteľom! Do hradu! Ktovie, čo sa deje s dieťaťom? Už je v bezvedomí niekoľko minút!" vedela som, že určite vie, že je tehotná. Počula to, tak ako ja prvýkrát keď som ju stretla v lese. Zdá sa to ako keby to bolo tak strašne dávno, keď v skutočnosti to bolo len pár týždňov.

,,Nemôžeme ju len tak zobrať do hradu!" skríkla a oprávnene. Nepoznala ju, neverila jej, ale ja áno a na prehnané vysvetľovanie nebol čas, Lydia potrebovala pomoc.

,,Rosalia, ja jej verím. Našli sme ju v lese spolu s Arézom v deň posledného bálu, odvtedy ju tu schovávame. Získala si našu dôveru a teraz potrebuje pomoc, pre ktorú ja spravím všetko. Prosím, ja viem, že máš dostatočné postavenie na to, aby si ju udržala v bezpečí," naďalej som prosila. Lydia nechcela ísť do hradu, ale teraz nemala na výber, jej dieťa a jej zdravie to potrebovali. Nedovolím, aby otec zistil, kto je otcom jej dieťaťa. Ochránim ju.

,,Áno, ale budú sa pýtať. Čo poviem otcovi na to, že som k nám do hradu priniesla už dvoch ľudí?" nervózne prešľapovala, no potom si kľakla vedľa mňa a zatvorila oči. Musela skúmať buchot Lydiinho a detského srdca.

,,Dobre, poďme a rýchlo," vyskočila po pár sekundách na nohy. Jemne zobrala Lydiinu ruku a opatrne ju nadvihla. Rýchlo som sa zorientovala a z druhej strany som ju podoprela. Podarilo sa nám ju zdvihnúť a vyniesť po schodoch. Pri dverách stáli dvaja strážcovia, aby nikto nešiel dole. Prekvapene sa na nás pozreli a aj by niečo povedali, Rosalia ich však jedným pohľadom umlčala. Lydia sa neprebrala a tak sme ju niesli.

XXX

,,Stráže! Okamžite zavolajte liečiteľov! A nech prinesú aj lôžko!" povedala Rosalia takým hlasom, že aj ja som sa zľakla. Ako zo seba takýto hlas vôbec dostala? Používala ho často, ale bola to taká veľká zmena od toho, ako so mnou pred chvíľou hovorila o Lydii. Ten znel... nežne? Aspoň nežnejšie než ten, ktorý používala väčšinou.

Rosalia chcela vedieť presne, čo sa stalo. Povedala som jej o všetkom okrem toho, kto je otec, nechcela som jej však klamať a tak som len povedala, že to bol nejaký vysoko postavený človek, preto musela utiecť až do lesa. Liečitelia pribehli a dali Lydiu na lôžko. Preniesli ju na ňom do liečiteľne. Rosalia a ja sme išli hneď za nimi.

,,Vyšetrite ju, odpadla a teraz je v bezvedomí, už veľmi dlho sa neprebrala a je tehotná, skontrolujte prosím aj bábätko,“ povedala som liečiteľom.

,,Princezná, je to človek, nie sme skúsení v ľudskej biológii a liečení,“ povedala nízka liečiteľka.

,,Spravíte všetko, čo bude vo vašich silách. Princezná Lilian s ňou po celý čas zostane,“ oslovila liečiteľky Rosalia. Prikývli a pustili sa do práce.

XXX

„Dieťa je v poriadku, živé a zdravé. Všetko sme skontrolovali a pravdepodobne odpadla z vysokej hladiny stresu, nedostatku správneho sa stravovania a dehydratácii,“ povedala hlavná liečiteľka. Sedeli sme tam pár minút a pozerali sa, ako ju so svojou mágiou liečia. Teraz keď skončili, som si k nej sadla na posteľ. Rosalia stála v rohu izby a celú dobu nepovedala ani slovo.

„Koľko má rokov?“ spýtala sa s tichým hlasom, na ktorý som u nej nebola zvyknutá. Dnes ma stále prekvapovala. Čo sa stalo? Kedy sa v nej niečo zmenilo?

„Má sedemnásť,“ smutne som povedala a pozrela sa na ňu. Rosalia na to nič nepovedala, ale vedela som, čo si myslí to isté, čo si myslím aj ja.