Elementi: Princezná ohňa a tmy

56. Kapitola

Rosalia Laveea

Ťahala zo mňa moju energiu. Vedela som presne, na čo ju chce. Hneď som sa síce otočila a hodila po nej guľu z ohňa, no nič jej nespravila. Teraz je imúnna voči ohňu, tak ako ja. Síce nie na dlho, ale vlastne až na príliš dlho. Nemohla som uveriť, že mi jej, čo i len na jedno buchnutie srdca bolo ľúto. V jej očiach žiarila zlosť a číre šialenstvo.

Ak to nepôjde s mojou mocou, zabijem ju vlastnoručne.

Nečakala som ani sekundu a začala som liezť po Paylonových rastlinách smerom k nej. Spoza opasku som si vytiahla moju obľúbenú dýku s rúčkou, na ktorej bol jeden jediný krvavo červený drahokam. Preliezla som priamo cez prskajúci oheň, ako zviera, ktoré musí dostať svoju obeť. Chcela do mňa streliť tie jej blesky, no uvedomila si, že jej tam generál nechal prekvapenie v podobe blesku vzdorných kovových rukavíc. Keby mohla vystrelila by ich zo svojich očí do môjho srdca. Ale nemohla.

Plamene mi ničili čierne oblečenie, ale bolo mi to jedno. Paylon sa mi snažil zjednodušiť za normálnych okolností krátke lezenie, no ponorená v dyme som takmer nič nevidela, preto jeho rastliny, ktoré sa ma snažili pridŕžať, boli veľmi užitočné.

Niečo ma zhodilo a so sprievodom veľkého tresku som spadla na zem. Vrazila do mňa s guľou, ktorú na ňu generál pripevnil! Sviňa jedna! Aj so zahmleným pohľadom, ktorý sa ešte plne nespamätal z pádu priamo na chrbát, som uvidela, ako berie aj generálovu energiu. Kým sa jej neminie ju bude môcť používať ako svoju, avšak zdokonaliť sa v používaní akejkoľvek moci je nevídane náročné. Jediné, čo potrebovala, bolo len povoliť jej reťaze a hlavne rukavice. To sa jej podarilo, predtým než by som sa stihla vôbec zdvihnúť zo zeme.

Generál bol stále pri Tethys, i keď teraz už otočený na trojičku, to mu, ale stále nedalo dostatok času na to, aby sa vyhol smrteľného výboja vychádzajúceho z jej novo oslobodených rúk. Celá zem sa zatriasla. Vzduchom preleteli iskričky elektrického výboja. Všade bolo cítiť energiu, z ktorej sa stavali chĺpky na rukách.

Vedela som, čo to znamená.

Lancove telo spadlo na zem priamo vedľa Tethys. Počula som výkrik, až neskôr som si uvedomila, že bol môj. S generálom som mala čisto profesiálny vzťah, no poznala som ho celý svoj život. Trénovala som s ním. Bojovala som s ním. Stretávala som ho častejšie, než svojich vlastných súrodencov. Toto jej za žiadnych okolností neprejde. Koniec hrám. Končí to tu a teraz. Ona končí.

Niečie ruky mi pomáhali na nohy. Obzrela som sa a bola som zoči-voči Tartarosovej zamračenej nespokojnej tvári. Rýchlo som od jeho dotyku uskočila, no toto nebol čas na hádky, dokonca ani, keď to bola osoba, ktorú som na svete nenávidela najviac. S hlavou som sa svižne otočila na opačnú stranu, doľava, kde stál môj brat, Paylon. Ostali sme na ňu len my traja. Nepáčilo sa mi to, keďže som musela vložiť dôveru v Tartarosa, ale na výber som nemala.

Pozrela som sa jej hlboko do tváre. Pery mala privreté v bolesti, kruhy pod očami tmavé, akoby si ich tam namaľovala uhlíkom, obočie zvraštené, za jej očami bol len prievan v prázdnej miestnosti. Skúmala som ju. Jej päste boli pevne privreté, telo celé, akoby v kŕči. Nezvládala to, nebola porazená, ale bola oslabená. Ani všetka tá energiu, ktorú nám zobrala, jej nestačila.

Presunula sa len o pár metrov od horiacich rastlín a chcela si uhasiť jej šaty v plameňoch, ešteže mali snáď sto sukní. Moje sajúce hady na nej boli stále prilepené a robili si svoju prácu, čo bol, pravdepodobne, jeden z radu dôvodov jej momentálneho výzoru. No nenechala som sa oklamať, stále bola nebezpečná.

Zrazu sa pozrela hore a jej zreničky sa rozšírili. Zmätene sa obzerala všade okolo seba. Nechápala som, čo sa deje, chcela som to priradiť k znakom šialenca, ale uvedomila som si, že som takéto správanie už videla. Moje oči putovali od nej k Tartarosovi, ktorého dúhovky svietili na bordovo. Vytvoril v jej hlave ilúziu. Nebola som ju schopná vidieť, ale podľa jej reakcie, tou bolo strieľanie bleskov tam, kam sa jej len podarilo, som usúdila, že musí okolo nás vidieť stovky Tartarosových klonov. Rozhodne som bola rada, že nevidím to, čo ona, pretože len jediná Tartarosova tvár je pre mňa nadmieru veľa. Frustrovane dychčala, očividne stojaca na okraji útesu, stačilo sa len trošičku posunúť a spadla by do útrob nenavrátiteľného šialenstva.