Elementi: Princezná ohňa a tmy

9. Kapitola

Lilian Laveea

Lydia hlboko spala, keď sa vrátil Aréz. Nechceli sme ju zobudiť a tak sme sa išli rozprávať na schody.

,,Otec nás všetkých zvolal na poradu, neboj, povedal som, že si unavená a spíš. Vieš, čo som sa, ale dozvedel? Jeden z tých ľudských veľvyslancov prežil a teraz žije na hrade. Dokonca v severnom krídle!“ začal mi rozprávať. Nemohla som tomu uveriť! Myslím, že moje ústa boli trochu pootvorené.

,,Ako? Otec by také niečo nikdy nedovolil! A to už ani nehovorím o Rose.“

,,To je práve to najdivnejšie, Rose to sama navrhla!“ Zabehla mi slina a silno som sa rozkašlala. Rose spravila čo? Toto som naozaj nevedela pochopiť. Nenávidela ľudí! Ona bola jeden z hlavných dôvodov, prečo sme o Lydii nikomu nepovedali. A teraz máme človeka žijúceho pod našou strechou?

,,Myslíš, že keď prijali jeho, postarali by sa aj o Lydiu?“ spýtal sa ma môj brat.

,,Nie, neviem, aký dôvod mala Rose na to aby s nami zostal, ale muselo to byť niečo väčšie než to, že je niekto tehotný. O Lydii by povedali, že je len špión a tehotná je pre náš súcit. Poslali by ju späť do lesa.“

,,Asi máš pravdu, ale veríme jej?“ vzdychol si Aréz.

,,Neviem. Nemali by sme. Musíme byť opatrní, postaráme sa o ňu, ale nesmie o nás nič vedieť.“

XXX

Spolu sme čakali do svitania, kedy sa Lydia zobudila.

,,Dobré ráno, ako sa ti spalo? Priniesli sme ti nejaké poriadne jedlo a vodu,“ privítala som ju.

,,Boli ste tu celú noc? Ďakujem za všetko, ale mala by som už ísť, nechcem vám robiť problémy.“ Stále vyzerala unaveno, ale omnoho lepšie, ako včera, keď sme ju našli v lese.

,,Nezmysel! Pekne sa najedz, doniesol som ti aj ten hrebeň a čisté oblečenie. Sprcha tu nie je, ale môžeš sa aspoň trochu poumývať v umývadle a Lilian ti potom niečo spraví s vlasmi.“

,,Nedostanete sa do problémov. Keď ma tu budete skrývať?“ Pozreli sme sa na seba. Mohli by sme sa dostať do veľkých problémov, no asi nie takých, ako si myslela Lydia. Keby sme boli normálny občania, tak by nám za to sťali hlavu.

,,My budeme v poriadku, len tu buď potichu.“

,,Zabili by vás že? Nemôžem dovoliť, aby vás kvôli mne zabili. Boli ste ku mne takí milí,“ v hlase jej bolo počuť strach. Znela veľmi úprimne. Mohla by byť aj skvelá herečka. Niečo na mne jej chce veriť, niečo druhé zase hovorí, že mám byť ostražitá, pretože ju nepoznám.

,,A kam by si išla? Túlať sa zase po lesoch? Skôr či neskôr by ťa v nich zabili!“

,,Vás zabijú, keď tu zostanem!“ zakričala aj Lydia. Rýchlo som im pripomenula, že majú byť potichu.

,,Nie nezabijú, pretože náš otec..“

,,...je vysoko postavený muž. Má blízko kráľovi,“ povedala som pred tým, ako Aréz povedal niečo, čo by ľutoval.

,,To vám stačí?“ nevyzerala, že by bola presvedčená. Len som nevedela či nám neverí to, že nás nezabijú alebo, či si myslí, že jej niečo tajíme. Možno aj oboje.

,,Pozri, nenecháme ťa tehotnú behať po takých nebezpečných lesoch. Tu si v najväčšom bezpečí. O nás sa neboj, dokážeme sa o seba postarať. Teraz sa choď umyť a prezliecť, počkáme na schodoch.“

XXX

Lydia nás zavolala naspäť, že už je hotová. Všetci sme boli dosť napätí.

,,Ja som sa vás vôbec nespýtala na vaše mená,“ odrazu si uvedomila Lydia.

,,Ja som Lilian a toto je Aréz,“ odpovedala som jej.

,,Pekné mená. Povieš mi viac o tom bále?“

,,Oh, no...“ pozrela som sa na moje dvojča, nevyzeral, že by s tým mal nejaký problém. ,,Včera sme išli na bál, ktorý usporiadala kráľovská rodina. Veci sa tam, ale zvrtli. Boli sme napadnutí nejakou ženou. Netušíme, kto to je, ale bola veľmi mocná. Spolu sme odtiaľ utiekli a schovali sa do lesa, kde sme ťa potom našli.“

,,Stalo sa niekomu niečo?“

,,Áno, bola to tragédia, niekoľko Elementov stratilo život,“ pokračoval Aréz.

,,To mi je ľúto, poznali ste ich?“

,,Nie osobne.“ Na chvíľu sme všetci boli ticho a len blúdili v našich vlastných myšlienkach. Pokiaľ sme chceli veriť Lydii a naďalej ju tu strážiť, potrebovali sme o nej vedieť viac. Rozhodla som sa teda, že jej rozčešem vlasy a pri tom sa porozprávame.

,,Lydia, nechceme na teba tlačiť, ale je dôležité, aby sme o tebe vedeli viac. Nič ti nevyčítame, ale pomohli sme ti a teraz potrebujeme vedieť, či ti môžeme veriť. Naše druhy majú medzi sebou vojnu.“

,,Je iba logické, že ste skeptickí. Dobre pýtajte sa, posnažím sa vám odpovedať,“ vzdychla si.

Pýtali sme sa jej rôzne otázky. Chceli sme vedieť, kto je. Jej rodičia boli vyššie postavení ľudia u kráľa Reginalda, obaja zomreli, keď mala jedenásť. Nemala problém o tom rozprávať, povedala, že sa cez to už preniesla. Mala s nimi dobrý vzťah a teraz na nich spomína len dobrom. Pred jej útekom chodila často k ich hrobu. Bola na úteku, už približne osem dní. Aj po smrti rodičom bývala v hrade, takže kým sa dostala do lesa, trvalo jej to niekoľko dní. Zobrala si zo sebou jedlo aj vodu, no oboje sa jej minulo.

Potom sme sa jej začali pýtať na bábätko. Vraj je v piatom mesiaci a nevie, či je to dievča alebo chlapec, pretože nikdy nebola u doktora.

,,Nikdy si nešla k doktorovi?“ zhrozene som sa spýtala.

,,Nie, svoje tehotenstvo som sa snažila schovať, čo najdlhšie, keď sa už nedalo, povedala som mu to, otcovi môjho dieťaťa. Nezobral to dobre, ako som aj očakávala, ale som mladá, netušila som, čo mám robiť. V hlave som sa presviedčala, že to bude dobré, že možno bude reagovať lepšie. Nebolo to tak. Jeho reakcia bola horšia, ako som si kedy mohla predstaviť,“ jej hlas sa začal lámať a z očí jej tiekli slzy. Mne sa do očí nahrnuli slzy tiež, snažila som sa ich odohnať, no márne. Videla som, že aj Aréz mal na mále. Cez slzy som prestala vidieť na jej vlasy, ktoré som sa ešte stále snažila rozčesať. Veľa som z nich musela dať dole, ale už skoro boli.

,,Nechcem vám klamať, zachránili ste mi život a čo je dôležitejšie aj život môjho dieťaťa, preto vám poviem pravdu. Je mi to veľmi ľúto, ale nie som pripravená vám povedať, kto je otec a čo sa mi stalo potom. Vidím tú otázku na vašich tvárach, od kedy sme sa stretli, ale ja vám to nemôžem povedať, prosím pochopte, že nemôžem. Tiež vás tak dobre nepoznám a.... nemôžem. Nemôžem vám to povedať,“ prepadala do hysterického plaču. Ani ja ani Aréz sme nestrácali ani jednu sekundu a posadili sme sa vedľa nej, každý z inej strany a objali sme ju.

,,Nemusíš nám hovoriť nič viac, dokiaľ nebudeš pripravená,“ upokojujúco som šepkala.

XXX

Potrebovali sme sa ukázať v hrade aspoň raz za čas a tak som sa rozhodla, že teraz pôjdem ja. Lydia sa trocha upokojila, no odvtedy nám nič nepovedala. Usúdila som, že je to tak lepšie.

Prišla som do hradu a snažila sa ukázať, čo najviac Elementom. Prechádzala som sa teda všade, kde ma nohy zaniesli.

Ďakujem za prečítanie tejto časti a za viac ako 100 prečítaní celkovo! Veľmi si to vážim a budem rada, keď budete ďalej čítať!