Elementi: Princezná ohňa a tmy

7. Kapitola

Rosalia Laveea

Leštila som si zbrane, ktoré mám vždy skryté v izbe, iba pre istotu, keď mi ten istý sluha prišiel povedať, že Jordan bol premiestnený do severného krídla. Spýtala som sa na presnú izbu, pretože keďže tu žila len kráľovská rodina, väčšina izieb bola prázdna. Rozhodla som sa, teda za ním ísť. Zaklopala som na dvere a vošla som.

,,Rosalia,“ prekvapene povedal. Dnes som sa už nevládala hádať o mojom titule, bola som úplne vyčerpaná z boja, no aj tak som vedela, že dnes spať nepôjdem.

,,Teba som tu neočakával.“

,,Dobre vieš prečo tu som,“ jednoducho som prešla rovno k veci.

,,Chcel som ti poďakovať za to, že si mi dnes zachránila život,“ povedal s unaveným ale úprimným, vďačným úsmevom.

,,Nerada nechávam otvorenú konverzáciu,“ mykla som plecami.

,,Aj tak ti ďakujem, stávajú sa u vás takéto veci často? Nevyzeráš byť veľmi vykoľajená, ja som z toho stále zmätený. Môj mozog to ešte vôbec nespracoval.“

Pravda bola, že takéto veci sa naozaj často nestávali. Už sme mali pár povstalcov aj pár Elementov ktorým sa mágia vymkla z kontroly, toto však nie. Teraz sme o tom vedeli šialene málo a vedela som, že ešte túto noc si ma určite otec predvolá a budeme to riešiť. To ale jeho zaujímať nemuselo.
,,Nie je to časté, teraz sa presuňme k tomu, čo je naozaj dôležité.“ Po dobrom premyslení som si nemyslela, že mi klamal. Potrebovala som počuť pravdu. Preto som ho predsa zachránila.

,,Prečo som vlastne tu?“ Postavil sa z postele na ktorej sedel a pristúpil bližšie.

,,Práve nás napadli a tá, ktorá nás napadla naznačila, že môžeš byť jej ďalší ciel. Potrebujeme ju zastaviť, netušíme však, kde je. Pokiaľ si pre teba príde, máme šancu ju zneškodniť.“

,,Zaútočila na tvojho brata a sestru, tí vyzerali ako jej hlavný cieľ.“

,,Teba, ale spomínala tiež. Je dobré mať vždy poistku.“ Stál priveľmi blízko. Nepáčilo sa mi to tak som o krok ustúpila. Narazila som do jeho dverí a on sa uškrnul. Najradšej by som mu vrazila. Potom som si uvedomila, prečo nie?

Pristúpila som bližšie a nadpozemskou rýchlosťou som mu vrazila rovno do čeľuste. Dávala som si pri tom pozor, aby som mu ju neodvalila, potrebovala som, aby ešte dokázal rozprávať.

,,Au!“ hlasno vykríkol. ,,To bolo za čo?“ spýtal sa ma, zakiaľ si držal zranenú čeľusť, z ktorej mu tiekla krv. Vedel rozprávať, misia splnená.  Spokojne som sa usmiala.

,,Za porušenie môjho osobného priestoru a tvojej zjavnej neúcte voči mne! Ešte po tom ako som ti zachránila život, dohodla miesto v paláci a ešte ti aj priradila kráľovskú komnatu!“ hups, to mu prezradiť nechcela. Pukli mi, ale nervy. Jordan na mňa len s úžasom hľadel. Na tvári už nemal ten úškrn, naopak jeho pery boli mierne otvorené zo šoku a z toho, že mu z nich tiekla krv. Nevedel, čo má na to povedať, len stál a s úžasom na mňa hľadel.

,,Prepáč, pokiaľ som sa ti zdal priveľmi blízko," dostal zo seba. Zhlboka som sa nadýchla. Počas toho času, čo sa na mňa len nehybne pozeral som sa ukľudnila.

,,Zavolám sem liečiteľku." Otočila som sa a otvorila dvere.

,,Počkaj," chytil mi ruku, aby som zastavila. Keď si uvedomil, čo spravil rýchlo ma pustil.

,,Áno?"

,,Prečo sa nespýtaš kráľa?"

,,Už som sa ho pýtala mnohokrát, dokonca ešte predtým, ako som vedela, že existuješ. Nikdy mi nepovedal pravdu, nepovie mi ju ani teraz," priznala som.