Elementi: Princezná ohňa a tmy

59. Kapitola

Rosalia Laveea

Nečakala som ani sekundu, rozbehla som sa smerom, kde sme nechali ležať Tethys. Dúfala som, že bude v poriadku. Svaly sa mi sťahovali okolo kostí, keď som myslela na to, ako sme ju tam len tak opustili, nevediac, čo s ňou je. Postrehla som, že dýcha, tak som sa sústredila na Záhadnú trojičku, ako mi moje vojenské zmysly hovorili, no teraz som z toho nemala dobrý pocit.

Neďaleko za mnou dupotali dva páry nôh, takže ma nasledovali Paylon a Tartaros. V diali sa od slnka odrážali jej tmavo fialové šaty, ktoré na spodku vyzerali, ako roztrhané, ale ona to tak mala naschvál. [LP4] Myslím, že to dokonca spravila ona sama . Na nich mala cez havraní korzet, na tom boli malinké drahokamy v hornej časti, ktoré ma dočasne oslepili, no rýchlo som si zvykla. Pod nimi mala čierne kožené gate a takú obuv, o akej by som určite povedala, že nie je vhodná na boj.

„Vidieť, že si nevyšla z cviku,“ dobehol ma Tartaros. Namiesto odpovede som naňho zagánila.  On je záhada, ktorú nikdy nerozlúštim, avšak ani sa o to nebudem snažiť. „Nebuď taká, sestrička. Práve som vám pomohol a či nie?“

„Ak si myslíš, že ti budem vďačná alebo ti to nejako pomôže v tvojom postavení, tak sa mýliš, ako nikdy predtým,“ zrýchlila som krok, nepotrebovala som sa s ním rozprávať, v posledných dvadsiatich štyroch hodinách som si s ním vymenila viac slov, než som mala v pláne za celý môj zostávajúci život.

„Niekto by si myslel, že ťa nezabije byť aspoň trochu vľúdna.“

„To nevieš.“

Úmyselne som spadla na kolená priamo vedľa Tethys. Snažila som sa, aby mi zreničky nezaleteli k telu ležiacemu napravo od nej. Element, ktorý ma trénoval od čias, kedy som bola len malé dieťa. Poznala som ho celý môj život, bol plne oddaný môjmu otcovi, ale nebol mi úplne ľahostajný, bol môj mentor. Preto som sa radšej sústredila na telo mojej sestry. Mala pulz aj dýchala, len jej viečka boli stále zatvorené. Pravdepodobne bola len vyčerpaná, ale pre istotu ju musíme zobrať k liečiteľkám.

„Do prdele,“ ozval sa Paylon pri pohľade na Tethys. „Ešte sa neprebrala?“

„Možno som si nemyslel, že by mi toto u teba vyhralo nejaké body, ale stále sú veci, ktoré ja viem a ty nie. Tie by ťa možno zaujímali.“

„Tartaros, nie je to aj tvoja sestra? Ako sa môžeš nezaujímať? Ležérne tu stáť?“ hrubo som sa naňho pozrela, no na odpoveď som nečakala. Vedela som, ako to môže spraviť, jednoducho je mu to absolútne jedno. „Paylon, zanes ju k liečiteľkám.“

„Nepotrebujem ti vliezť do hlavy, aby som vedel, že som ťa zaujal,“ prefíkane sa usmial a mne stuhli všetky svaly v tele. Vedieť tajomstvá ostatných, hlavne mojich rodičov, bola naozaj lákavá ponuka. Avšak Tartaros nerobí veci z milosti svojej duše nie som si istá či chcem zaplatiť za tieto tajomstvá. Navyše mu neverím.

Našťastie ma môj brat bez slova poslúchol a zobral Tethys na svoje ruky. Kým som sa postavila, rýchlou chôdzou odkráčal preč z arény. Nasledovala som ho, potrebovala som vedieť či sa zobudí, no išla som omnoho pomalšie, chcela som zistiť, čo mal v pláne Tartaros. „Dobre teda, počúvam, avšak nerob si veľké nádeje.“

„Staneš sa kráľovnou, chcem ti v tom pomôcť.“

„Nechcel si ma ani nie tak dávno zabiť, aby sa práve to nestalo?“ pozrela som sa naňho, akoby si pri bitke musel úplne zničiť mozgové bunky, ak si myslí, že mu niečo také uverím. „Kráľovnou sa stanem aj bez tvojej pomoci, navyše s týmto si nezačal, kde sú tie tajomstvá?“

„Všetko pekne postupne, sestrička. Pozoroval som ťa, od kedy si ma pustila, povedzme, že som zmenil svoj názor na tvoje kraľovanie. No a samozrejme, kráľovnou sa raz staneš, ale pozri na otca, vyzerá, že má v pláne umrieť niekedy v blízkej dobe? Ani sem neprišiel, aby sa náhodou nezranil. Povedz mi, spravil v posledných päťdesiatich rokoch niečo aspoň štipku riskantné?“