Elementi: Princezná ohňa a tmy

14. Kapitola

Lilian Laveea

Prišla som tých dvoch skontrolovať. Ešte pred tým, ako som otvorila dvere, som počula jemný smiech. Hneď keď som vošla zostalo ticho. Zmätene som sa na nich pozrela. Lydia vyzerala byť v omnoho lepšom stave. Sedeli oproti sebe na zemi a pred tým, ako som vošla sa rozprávali.

,,Oh, ahoj Lia, um poď sa k nám pridať," hovoril to veľmi nervózne.

,,Áno Aréz mi zrovna hovoril o tom, keď ste boli malé deti v kráľovskom hrade a rozbili ste štyri okná," s úsmevom povedala. Kedy v nej nastala tá zmena? Viem, že som bola preč dlhšie, ako som mala v pláne, ale nie tak dlho. Nechcela som túto atmosféru pokaziť, no tiež som začala byť podozrievavá. Prečo bola zrazu v pohode? Veď jej život aj život jej dieťaťa stále závisel na nás. Neviem. Radšej som si sadla vedľa nich.

,,Aréz to malo byť naše tajomstvo na život a na smrť!" naoko nahnevane som doňho drgla, ako som však mohla byť skutočne nahnevaná? Vyzeral tak pokojne. Aj keď som svoje podozrenie striasť nemohla, stále bolo dobré sa trochu zabávať s mojím bratom a Lydiou.

,,Nebojte, budem držať jazyk za zubami." Takto sme sedeli pravdepodobne niekoľko hodín, potom však Lydia začala vyzerať veľmi unavene a začala nekontrolovateľne zívať. Bolo to logické, ešte len včera behala po lese.

XXX

Lydia spala, a tak sme znova vyšli na chodbu, aby sme sa v kľude porozprávali. ,,Prečo si bola preč tak dlho? Začínal som sa o teba báť," hneď sa ma opýtal.

,,Nevyzeral si tak," zamumlala som.

,,Čo si povedala? Nerozumel som ti."

,,Oh, nie nič. To si nevšímaj, teraz ti musím povedať niečo omnoho dôležitejšie." Vyrozprávala som mu všetko, čo sa stalo, kým som bola preč.

,,Už ho hodila do väzenia? Wow, nevydržala ani 24 hodín," neprekvapene hovoril Aréz a mierne zagúľal očami. Ja som, ale nevedela, čo si mám o tom myslieť. Po Lizinej smrti bola chladnejšia ako kedykoľvek predtým, ale teraz posledné mesiace mi prišlo, že sa trocha roztápa. V tej chodbe z nej však sálal priam hmatateľný chlad.

,,Ako dlho, ale my môžeme schovávať Lydiu?"

,,Toľko koľko bude potrebné," zamračil sa na mňa. Čo som také strašné povedala?

,,Dobre, jasné, že áno. Problém je, že ju tu niekedy budeme musieť nechať samú."

,,Hovoríš, ako keby sme v hrade niekomu chýbali," stále sa mračil Aréz.

,,Ale samozrejme," odvetila som.

,,Čo by. Koľko dlho sme nevideli našich súrodencov? Keď mali tie svoje týždne? Proste si zmizli a nikoho to netrápilo," frustrovane povedal.

,,Naši súrodenci sú dospelí. Zabúdaš, že sú o desiatky rokov starší?"

,,A čo tie veci, čo nám Paylon hovoril o svojom detstve? To už ani nehovorím o.." Poriadne silno som ho buchla do ramena. Nechcela som, aby povedal to, čo by potom ľutoval.

,,Prepáč, nemyslel som," vyzeral, že si uvedomil jeho chybu. Tuho som ho objala. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Už ho nespomínaj," slabo som povedala.

,,Nie už nikdy," chytil ma pevnejšie. Aréz je moja skala. Neviem si predstaviť, čo by som bez neho robila. Vždy ma dokázal podržať. Aj bez slov som sa pri ňom cítila lepšie. Keď som ho potrebovala, vždy stál pri mne. Bol to môj najlepší kamarát a čo viac dvojča. Strhli sme sa, pretože sme počuli hlasný výkrik. Pozrela som sa na dvere, už však boli otvorené. Netrvalo dlho, kým som si uvedomila, že ich Aréz v svojej super rýchlosti otvoril a vbehol dovnútra. Nestrácala som čas a tiež som bežala dovnútra. Našla som tam Aréza, ktorý sa skláňal nad Lydiinou posteľou.

,,Kričala zo spánku," povedal bez toho, aby sa otočil. Prišla som bližšie a pozrela som sa na ňu. Vyzerala nepokojne, muselo sa jej snívať niečo zlé. Nejaká nočná mora. Už nekričala, no stále sa prehadzovala po posteli. Naraz sme sa na seba s Arézom pozreli. Rozmýšľali sme či ju máme zobudiť, kým sme sa, však rozhodli, ukľudnila sa. Musel to byť strašný sen. Chúďa, nevedela som si ani predstaviť jej situáciu. Bola len o rok staršia odo mňa a už je tehotná, utiekla z domu, túlala sa po lese a zomreli jej rodičia.

Rosalia Laveea

,,Kráľ vás očakáva v jeho pracovni, korunná princezná Rosalia," ešte som ani nestihla otvoriť dvere do mojej izby a už som za sebou počula hlas jedného z bližších sluhov môjho otca. Pustila som ruku z kľučky a zamierila do otcovej pracovne.

,,Nemôžem sa ani umyť po bitke?" vošla som bez zaklopania. Otec ani nevyzeral, že by si to všimol.

,,Rosalia, čo si spravila s tým človekom?" rázne sa ma opýtal.

,,Hodila som ho do väzenia pod zámkom," kľudne s chladným hlasom som odpovedala.

,,Dobre," zhlboka sa nadýchol. ,,Potrebujeme vymyslieť ďalší plán," pokračoval.

,,Prečo si ho tam nehodil ty?"

,,Bola to tvoja povinnosť. Zachránila si mu život. Dala si ho do severného krídla. Teraz keď je oficiálne, že nás zradil, by si mala byť ty aj tá, ktorá ho vyženie."

,,Je to oficiálne?" spýtala som sa. Samozrejme som vedela, že nás určite zradil, ale keď otec povedal, že je to oficiálne, znamenalo to niečo viac.

,,Áno, našli sme mŕtveho vojaka, bol to jeden z nich a na sebe mal vyrezaný jasný odkaz. Lepšie, keď ti to ukážem, poď." Zamierili sme dole do nemocničného krídla zámku. Po ceste sa otcovi všetci klaňali. Kráľ sa často neukazoval v tejto časti. Odo mňa sa však odvracali. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že to bolo, kvôli tomu, že som bola celá pokrytá krvou. Určite im to neskutočne smrdelo. Obzvlášť tým, ktorí na ňu zvyknutí neboli. Prišli sme k telu. Cez celý chrbát mal napísané "ZA NICH". Zamračila som sa. Teraz to bolo jasné.

,,Čo je teda plán?" narovnala som sa. Vrátili sme sa naspäť do kráľovskej pracovne a prešli si naše možnosti. Ja som navrhla, poslať list kráľovi Reginaldovi, v ktorom mu povieme o uväznenom Jordanovi a budeme sa mu vyhrážať. Naozaj som dúfala, že mu Jordan nie je úplne ukradnutý, tak ako si on myslel. Otec súhlasil. O pláne B som mu už nepovedala. Pokiaľ toto nebude fungovať, tak Jordana zabijeme a zaútočíme na nich.

Ďakujem za prečítanie❤❤❤