Elementi: Princezná ohňa a tmy

28. Kapitola

Rosalia Laveea

Hneď som začala prípravy na cestu. Potrebovala som vybrať svoj tým a zaistiť všetko na bezpečnú prepravu do Zimného sídla. Zatiaľ som s istotou vedela, že pôjde Lilian, Lydia, Jordan, Ixy jedna z našich najlepších liečiteliek, Aréz a ja. Všetkým som im povedala nech si zbalia plno teplého oblečenia a všetko ostatné, čo budú potrebovať. Nevedela som, koľko času tam strávime, ale keďže je to v horách, rozhodla som sa, že pôjdem navštíviť našu čarodejku Orchestru. Vzhľadom k tomu, že ona je jedna z čarodejok, ktoré mal môj otec všetky vyhubiť, mohla by o tom niečo vedieť. Potrebujem o tom všetkom vedieť viac.

Nabalila som si aj plno zbraní, nemôžem nič riskovať. Nejaké sú aj v Zimnom sídle, ale radšej budem v bezpečí než, aby som to neskôr oľutovala. Zobrala som si aj teplé oblečenie, tak ako som poradila aj ostatným a ešte pár dôležitých vecí. Mala som v pláne odísť, čo najskôr. Nemohla som si dovoliť, aby otec zmenil svoj názor. Nakázala som slúžkam, aby prichystali oblečenie aj pre Lydiu a Jordana, keďže tí si nemali z čoho zabaliť veci.

Vybehla som na chodbu s tým, že pôjdem skontrolovať, ako to ostatným ide. V hlave som si stále premietala všetko, čo budeme na našej výprave potrebovať. V tom som do niekoho silno buchla s hlavou. Na chvíľu som zostala úplne zarazená, pretože aj keď si niekoho nevšimnem, vždy ho cítim. Ako veľmi som bola ponorená v mojich myšlienkach? V priebehu sekundy som sa však spamätala a hneď mi do nosa udrela až priveľmi známa vôňa. Moja hlava bola stále natlačená na jeho pevnom tele a môj nos sa dotýkal jeho kľúčnych kostí. Poznali sme sa tak dlho a až teraz som naozaj vnímala o koľko je odo mňa vyšší. Svoju hlavu som rýchlo vzdialila od jeho hrude a pozrela som sa mu do tváre. Na moje prekvapenie sa mračil.

„Zbláznila si sa?! Prečo pomáhaš ľuďom? Celý zámok už vie o tvojej nemalej hádke s kráľom a teraz odchádzaš preč do Zimného sídla len preto, aby si ochránila nejakých dvoch ľudí? Je to kráľ Ro, nemôžeš sa mu len tak postaviť, ty ešte kráľovná nie si,“ hovoril nahnevane Seilan. Pozerala som sa naňho v šoku a div, že som nemala otvorené ústa. Nevedela som, čo mám povedať a tak som len nemo zízala.

„Ja môžem robiť, čo uznám za vhodné,“ povedala som po chvíli a nepekne sa naňho zamračila. Stále som nechápala, ako to, že mi takto vynadal.

„Samozrejme, že áno. Dúfam, si však nemyslíš, že pôjdeš bezo mňa," uškrnul sa zrazu. Na takú rýchlu zmenu emócií som nebola pripravená. Otec povedal, že si nemôžem zobrať žiadneho jeho strážcu, ale pravda bola taká, že ďalší silný bojovník by sa našej skupinke zišiel. Nechcela som strácať žiadny čas zbytočnými hádkami a výmenami názorov, a tak som mu len povedala, nech si zbalí svoje zbrane a všetko, čo bude potrebovať, pretože za hodinu vyrážame. Potom som cez neho svižne prekĺzla a pokračovala som v tom, čo som chcela spraviť.

XXX

Čakala som s Jordanom pred palácom. Zobrala som ho ja, aby sa niečo nezvrtlo, keby bol sám. Čakala som, že Lilian, Aréz a Lydia pôjdu spolu, pretože to nevyzeralo tak, že by z nej mali spustiť oči. Čo sa týka Seilana, usúdila som, že ten sem zvládne prísť aj sám. S nikým som sa v zámku nerozlúčila, nemala som na nich náladu ani čas. Chcela som už byť v Zimnom sídle, aby som mohla ísť za Orchestrou.

Seilan aj liečiteľka tu už boli a tak sme čakali len na nich troch. Jordan sa zamračil pri pohľade na prichádzajúceho Seilana. Nie veľmi spokojne sa na mňa pozrel a v jeho očiach som videla napísané: Nevedel som, že má prísť ešte niekto. Vedela som, že sa ma nahlas na nič nespýtal, no aj tak som mu odpovedala.

„To je zástupný pod generál Seilan. Jeden z našich najlepších bojovníkov, rozhodol sa, že na túto výpravu pôjde s nami,“ povedala som naschvál veľmi stručne. Nepotreboval vedieť viac a ani som mu nechcela viac rozprávať. Navyše Seilan bol už takmer pri nás.