Elementi: Princezná ohňa a tmy

21. Kapitola

Bola to Arézova ruka! Nie! Čo sa stalo? Popohnala som vietor, aby išiel rýchlejšie. Začula som výkriky a v tom som uvidela aj blesky. Blesky?! Záhadná trojička? Skočila som dovnútra cez okno a uvidela Aréza v bezvedomí na zemi. Rosalia a pár stráží proti nej už bojovalo.

,,Čo si to spravila môjmu bratovi?" zakričala som na ňu. Jemne sa na mňa otočila a usmiala sa. Zobrala som všetku svoju silu a odhodila som ju cez celú miestnosť. Rosalia sa hneď chopila príležitosti a vytvorila okolo nej ohnivú bariéru. Postavila sa na nohy a stále mala úsmev na tvári, potom zmizla. Premiestnila sa preč.

,,Aréz? Aréz si v poriadku? Aréz!" kľakla som si k nemu. ,,Zavolajte niekto liečiteľku!" kričala som. Nič iné než Aréza som nevnímala.

Rosalia Laveea

Hneď ako som vyšla z Jordanovej izby som počula obrovský treskot. Záhadná trojička zaútočila na Aréza v jeho izbe. Keď som sa tam dostala, už bol v bezvedomí. Bojovala som proti nej, ale nakoniec utiekla. Niečo na tom všetkom bolo podozrivé.

,,Nechcela.... ma.. zabiť,“ chrapľavo povedal Aréz hneď, ako otvoril oči. Ledva rozprával, ale s naším zrýchleným liečením bude zajtra úplne v poriadku. Snažil sa posadiť, ale Lilian mu to nedovolila a hneď mu prikázala, nech si ľahne. Pravdepodobne nemal silu jej odporovať a tak si znova ľahol.

,,O čom to hovoríš? Čo iné by chcela spraviť? Pozri sa na seba!“ s piskľavejším hlasom ako normálne povedala Lilian.

,,Rosalia, ty si povedala, že jedna z jej mocí je čerpanie moci niekoho iného. Prichytila ma nepripraveného, oddychoval som na svojej posteli a prišla zozadu. Čo ak ale...“ pozrel sa na mňa.

,,....nie je dosť silná na to aby nás zabila?“ dokončila som. ,,Dáva to zmysel. Neprišla ťa sem zabiť, chcela len našu silu. Aj s tromi mocami nie je dostatočne silá na to, aby dokázala zabiť kráľovskú rodinu.“

,,A kto lepší jej dá dostatok moci než samotná kráľovská rodina?“ spýtal sa Aréz. Vybehla som von z ich izby a minula som liečiteľky, ktoré utekali za Arézom. Potrebovala som sa porozprávať s Tethys. Problém bol, že som netušila, kde je. Snažila som sa nájsť jej stopu pomocou čuchu, ale nič som nezachytila. Kde sakra je? 

Musela som sa veľmi sústrediť, ale jej pach som po chvíli našla. Zaviedol ma do jednej z veží, v ktorej som nebola celé desaťročia. Hore nič nebolo len jedno staré piano. Ako som kráčala hore po točitých schodoch, uvedomila som si, že to vyzerá, ako keby tu nikto nebol celé desaťročia. Všade boli len pavučiny a neporušený prach na schodoch. Pach ma však viedol hore a ten ma ešte nikdy nesklamal. Ako som stúpala vyššie, počula som jemnú hudbu, ktorá bola stále hlasnejšia a hlasnejšia. Prišla som až hore a jemne som otvorila dvere. Tethys by to určite počula, ale vyzerala, že je vo svojom živly. Od kedy vedela hrať? Bolo to nádherné, ale aj bez toho, aby spievala nejaký text, tá hudba znela smutne.

Prepáčte za takú krátku kapitolu, ale o pár dní vyjde ďalšia!