Elementi: Princezná ohňa a tmy

33. Kapitola

Rosalia Laveea

Orchestra mi ponúkla čerstvý bylinkový čaj. Povedala, že je upokojujúci a relaxačný. Pevne som chytila horúci hrnček, ktorý mi príjemne zohrieval ruky. Neodpila som si predtým, ako som poriadne nevdýchla jeho príjemnú vôňu. Hľadala som v nej niečo, čo by sa mojim nosným dierkam nezdalo, nejaké nebezpečenstvo. Bolo mi plne jasné, že Orchestra si túto malú výmenu všimla, no nijako nezareagovala. Pravdepodobne to aj očakávala. Keď som bola presvedčená, že čaj je v poriadku uchlipla som si z neho. Jeho vrelá, jemne bylinková chuť sa mi rozplynula na jazyku. Musela som uznať, naozaj chutil výborne a jeho chlácholivá chuť trochu roztopila moje napätie.

„Vráťme sa teda k našej konverzácii, čo by si ešte chcela vedieť?“ začala opäť náš rozhovor.

„Celé kráľovstvo je teraz v najvyššej pozornosti pred útokmi ľudí aj Záhadnej trojičky. Ja som tu, nechápuc ani jedno z týchto nebezpečenstiev. Neverila som, že otec mi hovorí všetko a teraz dokonca zistím, že Elementi boli kedysi smrteľný? Ako to, že o tom nikto nevie?“ mala som pocit, že mi všetko preteká pomedzi prsty. Čo mi unikalo? Unikalo mi všetko? Nevedela som, ako dlho sa ešte budem dokázať tváriť nad vecou. Jordan mi celú dobu klamal a nielen, že som nevidela cez jeho nečestné slová ešte som ho aj ochránila. Človeka. Seilan ma podporoval ako vždy, keď ide o niečo dôležité, ale moja hlava nevedela, čo spraviť ani s tým. Bol príliš milý. Dokiaľ sme sa len doberali, robili si zo seba srandu a z času na čas spoločne trávili dlhé nočné chvíle, všetko bolo v poriadku. Bolo to jednoduché, príjemné, nekomplikované.

Mala som pocit akoby sa moja hlava začínala fyzicky zväčšovať. Jedna myšlienka si sadala na druhú, prekrývali sa, miešali. Stával sa z nich uzol a ja som sa čím ďalej tým viac cítila bezradná, pretože som nevedela ako ho rozpliesť. Neustále som mala pocit, že nerobím najviac ako by som dokázala. Nie som v kráľovstve, aby som pomohla s vojnou proti ľudom, ktorá nás pravdepodobne zasiahne silnejšie ako kedykoľvek predtým, keďže máme kráľovho syna, ako som dnes zistila, no namiesto toho, aby som ho vlastnoručne zavrela, zabila alebo ho nasilu pretiahla cez les na územie ľudí, som naďalej pokračovala v našej ceste akoby sa nič nestalo. Nesmiem zabudnúť ani na to, že stále netuším, prečo vôbec táto vojna je.

Kiežby to bol jediný z mojich problémov. Záhadná trojička, o ktorej vôbec nič netuším sa rozhodla vyhubiť mňa a mojich súrodencov. Objaví sa a zmizne, no nie bez toho, aby za sebou zanechala nejakú škodu. Všetko je tak strašne komplikované. Chcem pomôcť s vojnou, ale musím byť tu. Chcem zistiť viac o Záhadnej trojičke, ale neviem kde začať. Chcem pomôcť Lydii, ale ako ju tu ochránim? A.. o čo sa vlastne snažím s Jordanom? Prečo čím viac toho viem tým viac zisťujem, že neviem?

Uvedomila som si, že som začala zrýchlene dýchať. Vrátila som sa zo spletitého bludiska môjho mozgu späť do reality. Predpokladám, že moja myseľ opustila túto miestnosť len na pár sekúnd avšak Orchestra stihla vycítiť silnú zmenu mojej nálady.

„Napi sa ešte,“ poradila mi. Poslúchla som ju a dala som si jeden veľký dúšok ešte stále horúceho čaju. Páľava na jazyku mi neprekážala, pretože som rýchlo zacítila jeho upokojujúce účinky.

„Nemohla by si mi dať recept na tento čaj?“ spýtala som sa jej. Prišlo mi, že by sa mi ešte zišiel.

„Recept by ti nepomohol, nikde by si nenašla správne bylinky, ale môžem ti ich pár dať. Stačí ich len vylúhovať vo vriacej vode. Dôležité je však nepridávať tam žiadne iné sladidlá, tlmí to účinky,“ úprimne sa pousmiala.

„Ďakujem,“ pozrela som sa na ňu spoza šálky, keď som si dávala ďalší dúšok.

„Smiem sa spýtať, čo sa stalo?“