Elementi: Princezná ohňa a tmy

12. Kapitola

Rosalia Laveea

,,JUŽNÁ ČARODEJNICA?!?!" zareagovala, ako prvá Lilian.

,,Čarodejnice vyhynuli pred stovkami rokov. Ani ja som ešte nebola na svete," logicky som povedala. Ona sa len z chuti zasmiala.

,,Tak ako tu potom som?" stále sa smiala. Začala si niečo šepkať popod nos. Nerozumela som, čo hovorila ani s mojím nadprirodzeným sluchom. Z krku sa jej zdvihol krásny ornamentový náhrdelník, ktorý mal v strede fialový drahokam. Cítila som tú silu, ktorá okolo nej začala poletovať. Diera v štíte sa rýchlo zacelila a na druhú stranu nebolo vidno. S úžasom som to sledovala. Naozajstná čarodejnica, ale ako je to možné?

,,Ako to, že čarodejnice nie sú vyhynuté?" Lilian sa pýtala tú istú otázku.

,,Zlatko, to je nadlho. Možno ti to porozprávam niekedy inokedy. Teraz poďte, pracujem z domu," žmurkla na nás. Iba sa mi to zdalo, alebo sa Lilian začervenala a odvrátila pohľad, keď jej Orchestra povedala zlatko? Hmm. Podišli sme k jej domu, keď otvárala dvere všimla som si, že tam nie je žiadna kľučka. Namiesto nej tam levitoval symbol. Nebol pripevnený k dverám, proste lietal. Nebol fialový, ale vyžarovalo z neho fialové svetlo. Nikdy som taký symbol nevidela. Orchestra sa ho iba dotkla a dvere sa otvorili, niečo mi hovorilo, že keby sa ho dotkol niekto iný, nefungovalo by to. Vnútri nás omámila vôňa byliniek, ktoré by som ani nepovedala, že existujú. Boli sme v malej chodbičke, ktorá viedla priamo do miestnosti, o ktorej by som povedala, že je na sušenie byliniek. Všetko tu bolo pohádzané kade-tade, ale bolo z toho cítiť domov. Niečo také sa v hrade len ťažko uvidí.

Presunuli sme sa do miestnosti, ktorá bola plná tekutín v sklenených nádobách. O tomto sme sa v škole učili, boli to lektvary. A bolo ich tam desiatky, ak nie stovky! Ktovie, čo všetko dokážu. Čarodejnicu som nikdy nevidela, ale aj tak som vedela, že Orchestra musí byť jedna z tých silných. Pokiaľ ich vôbec je viac. Je Orchestra posledná? V takom prípade by, ale musela byť veľmi stará. Čarodejnice neboli nesmrteľné, ich životný cyklus bol podobný tomu ľudskému. Žeby kúzlo na nesmrteľnosť? Nepoznali sme žiadne konkrétne kúzla čarodejníc, aspoň pokiaľ viem ja. Pri okne bol obrovský kotlík, Orchestra k nemu pristúpila a povedala mi, nech urobím to isté. Stále som si nebola istá či jej môžem veriť, ale bola som ochotná skúsiť veriť Tethys.

Postavila som sa na opačnú stranu kotlíku a ona mi chytila obe ruky. Začala si niečo mumlať popod nos, no nedokázala som jej rozumieť. Zrazu som zacítila obrovskú bolesť v mojej hlave. Bolo to, ako keby by mi maličké blesky narážali priamo do mozgu. Išlo mi roztrhať lebku, ale zaťala som zuby a zatvorila oči. V pozadí som počula Lilianin výkrik aj Tethys, ako sa ju snažila zastaviť pred tým, aby sa za mnou rozbehla. Ďalej som už nevnímala.

,,Sme v mojej mysli?" spýtala som sa Orchestri, ktorá stála vedľa mňa. Obe sme sa pozerali na bál v plnom prúde.

,,Áno, nemôžem o nej zistiť nič bez toho, aby som ju videla, cítila jej energiu." Videli sme, ako som privítavala hostí.

,,Prišla neskôr. Nedá sa táto časť nejako preskočiť? Nechcem, aby si sa tárala v mojej mysli dlho."

,,Dá sa to, ale bude to opäť bolieť."

,,To je jedno, trochu bolesti zvládnem. Sprav to," odhodlane som povedala a tak mi Orchestra znova zobrala obe ruky. Zacítila som tú istú bolesť, teraz som však na ňu bola pripravená. Oči som aj tak zavrela. Počula som hlasný výkrik a hneď som ich otvorila, pripravená bojovať proti všetkému. Potom som si uvedomila, že je to len moja spomienka, a tak som sa upokojila. Sledovali sme našu bitku so Záhadnou trojičkou. Orchestra ma pustila a boli sme späť v jej miestnosti s lektvarmi.