Elementi: Princezná ohňa a tmy

5. Kapitola

Rosalia Laveea

Hostia už prichádzajú, zatiaľ som nezacítila žiadneho človeka. Všetkých pokojne vítam, no oni ani ja sa nesnažíme skryť obavy v našich očiach. Bál s ľuďmi! Je to predsa neslýchané. Uvidela som Lilian, ako sa pokojne točí v jej nových šatách. Ona sa vôbec nebála toho, čo všetko by sa mohlo stať, bola taká bezstarostná. Jej šaty boli modré a rukávy boli pod plecami. Čo však na nich bolo najzaujímavejšie, bolo to, že svietili. Musím uznať, vyzerala krásne.

A vtedy som to zacítila- pach človeka. Rýchlo som sa otočila a pozrela sa tým smerom. Na moje prekvapenie to boli dvaja mladí chalani. Určite nemali nad tridsať.

,,Dobrý večer, vy musíte byť korunná princezná Rosalia, ďakujem, že ste nás tu tak vrelo privítali a za tento nádherný bál. Moje meno je Jordan Lock a toto je Leuran Lodský."

,,Keby bolo na mne, tak sa tento bál neuskutoční a zabijeme celú vašu rasu za to, že nás po celé tieto roky bezdôvodne napádate," nepríjemne som sa usmiala. Môj inštinkt bol ich zabiť. Vedela som, že v tejto sále nie som jediná s takým inštinktom. Toto bol naozaj hlúpy nápad.

,,Bezdôvodne? Tak tomu tu veríte?" Leuran, ktorý celý čas nepovedal ani slovo, mu buchol do ramena. Zmätene som sa na neho pozrela.

,,O čom to hovoríš?"

,,Tak už si tykáme?"

Zamračila som sa. Ja môžem hovoriť komu chcem, ako chcem. Zaťala som ruku do päste a mierne mi začala horieť. Jordana to veľmi prekvapilo.

,,Horíš!" skríkol.

,,Sklapni všetci ťa budú počuť!" skríkla som naňho späť a oheň povolala naspäť.

,,Tvoja sila... je oheň." Leuran vedľa neho stál a vyzeral veľmi vystrašený, stále však nič nepovedal.

,,To ti zaplo skoro," prevrátila som očami.
,,Takmer nič o vás nevieme," hovoril v úžase.
,,A tak by to aj malo zostať," zavrčala som.

,,Dúfam, že si nemyslíte, že z niekoho z nás niečo dnes večer vytiahnete. Nikto vám nič neprezradí."
,,Neprišli sme sem pre vaše vojenské plány ani slabiny," ozval sa Leuran.

,,Takže vieš rozprávať, začínala som si myslieť, že si ma budeš celú dobu len prezerať." Nepekne sa na mňa zamračil a ja som mu gesto opätovala.

,,Vieš, že ťa môžem zabiť kedy sa mi zachce, že?" pošepkala som mu, aby nás nikto nepočul s falošným úsmevom.

,,No no no, Leuran ideme sa pozrieť na stôl s občerstvením," odtiahol ho nasilu preč a začal mu dohovárať. Myslel si, že ich už počuť nemôžem, ja som počula každé jedno slovo.

,,Leuran nemôžeš sa takto správať! To bola korunná princezná. Bojuje v Tritanskom vojsku a zabila nám niekoľko stoviek vojakov! Nie je to len obyčajná princeznička a to podľa mojich zdrojov ani nepoužívala svoju moc. Bol by si uvarený za sekundu." Spokojne som sa usmiala, moja reputácia ma predchádza.

,,Nevydržím to tu medzi nimi." To sme dvaja. Nemohla som prestať myslieť na to, čo Jordan povedal. Prečo nás teda napádajú? Musím to zistiť. Nemôžem to nechať len tak. Pôjdem za ním, ale nemôže byť pri ňom Leuran.

Už to bola hodina a oni sa od seba ani len nepohli! Čas na plán B.
,,Lilian! Môžem s tebou na chvíľu rozprávať?" vyrušila som ju uprostred tanca s nejakým mužom, ktorého som nepoznala. Aj tak nevyzerala, že by si to užívala. Rýchlo okolo nás vytvorila zvuk nepriepustnú bublinu.

,,Ďakujem, to bolo utrpenie," vydýchla si.
,,Áno áno, ale potrebujem od teba láskavosť," milo som sa na ňu usmiala. Lilian nadvihla jedno obočie, nikdy som si od nikoho nežiadala láskavosti. Prikazovala som.