Stepsister [Dokončené]

Rozhovor s rodičmi

,,Lotta, kde si?" Kričala mama.

,,V kuchyni!" Odkričala som a ďalej sedela na barovej stoličke.

Písala som jednu prácu do školy. Navštevujem vysokú školu. Moji rodičia ma zatiaľ držia čo najďalej od rodinného biznisu ale aj napriek tomu študujem hackerstvo, teda IT.

Adoptovali si ma ešte ako dieťa. Mala som pár týždňov, keď ma prijali do rodiny.

,,Ako ti to ide?" Prišiel ku mne otec.

,,V rámci možností, to ide fajn. Musím rozmýšľať nad tým, čo tam napíšem, pretože nesmiem dať najavo, že viem niečo, čo by som nemala." Vzdychla som.

Do kuchyni vošla mama s úsmevom a s taškami potravín.

,,Včera volala Tamara," začala. ,,Už tento víkend je tá svadba. Sme pozvaní."

Tamara bola otcova sestra. Jej dcéra Marissa, moja sesternica, má cez víkend svadbu, na ktorú nás pozvali pred niekoľkými mesiacmi.

Samozrejme, že som nato zabudla. Nemám kúpené žiadne šaty a ani topánky. Na tento víkend sme mali v pláne ísť s partiou na chatu, no bohužiaľ, rodina je prvoradá.

,,Za hodinu mi začína prednáška, tak po nej si pôjdem niečo kúpiť." Uložila som si rozpracovaný dokument a vypla notebook.

,,Pošlem po teba šoféra." Otec vytiahol telefón a išiel písať šoférovi.

,,To nebude potrebné, oci. Tamara somnou pôjde." Pousmiala som sa.

,,Určite?" Spýtal sa.

,,Áno. Nemusíš sa báť." Ujistila som ho a vzala notebook.

,,Kedy odchádzame, miláčik?" Otec pozrel na matku.

,,Zajtra o tretej poobede nás na letisku bude čakať Nathanaelovo lietadlo." Odvetila mama.

Nathanael je môj nevlastný brat. Nevidela som sa s ním pätnásť rokov. V dvadsiatich piatich rokoch prebral rodinnú firmu a odsťahoval sa do Talianska. Odvtedy neprišiel ani raz.

Priezvisko Telmarco znamená veľa. Moc, strach, rešpekt, úctu a varovanie.

,,Príde ja on?" Spýtala som sa.

,,Nie. Nepríde. Nemá čas." Vzdychla mama.

Nikdy nemal čas. Pätnásť rokov som ho nevidela. Môj veľký braček. Nathanael bol ku mne vždy veľmi dobrý. Ochraňoval ma a nikdy nedovolil aby mi niekto ublížil. Vždy sa každý ku mne musel chovať ako k princeznej.

Preto veľmi bolelo, keď zo dňa na deň odišiel. Žiadna rozlúčka a ani ahoj. Dlhé mesiace som sa hnevala. Snažila som sa mu dovolať a písala správy. Bez odpovede.

Mala som len desať rokov, keď odišiel. Nevedela som pochopiť, prečo. Rodičia mi povedali, že vycestoval za prácou.

O tom, za akou prácou som sa dozvedela až na strednej škole. Dovtedy som netušila, kto bola rodina, ktorá ma vychovávala.

Rodina Telmarcovcov je najvýznamnejšou rodinou v podsvätí. Nie v pekle ale na Zemi. Sú to mafiáni a ja som jednou z nich, aj keď ma držia čo najďalej od biznisu.

Vzala som si vak, vložila doň notebook a dala si ho na plecia. V dlhých letných šatách som odišla von a sadla si do auta. Odšoférovala som pred budovu školy, kde na mňa pod schodami čakala moja najlepšia kamarátka Daisy.

Zaparkovala som a vystúpila. ,,Po prednáške si pôjdem kúpiť šaty." Oznámila som jej.

,,K akej príležitosti?" Spýtala sa.

,,Sesternica má svadbu." Odvetila som a zamkla auto.

,,Kedy?" Reagovala prekvapene.

,,Tento víkend. Zajtra odchádzame." Vzdychla som.

,,Ale máme ísť na chatu." Zhíkla.

,,Ja viem. Bohužiaľ, rodina je prednejšia." Odvetila som a dúfala, že to pochopí.

,,A ide aj Henry?" Spýtala sa.

,,Idem kam?" Započula som zasebou.

Otočila som tam a predomnou stál Henry.

Henry Taylor.

S Henrym sme chodili takmer rok. Začiatky s ním boli naozaj pekné. Chodili sme každý deň von na rande alebo sme trávili čas uňho a mali filmové večery. Dokonca bol môj prvý, ktorému som dala svoje panenstvo ale časom sa všetko zmenilo. Všetko.

Už sme nechodili na večere ani nikam. Mal toho veľa v škole a chcel tráviť čas aj s kamarátmi. Mne zostal jeden večer v celom týždni.

Vadilo mi to? Nie.

Henry bol typ chlapca, ktorý si užíval pozornosť. Dávno som zistila, že náš vzťah nie je vzťah. Najprv som si to nechcela priznať ale potom som to zbadala sama. Viem o tom, že ma nemiluje. Viem o tom, že ma podvádza a preto ho odmietam po všetkých stránkach. Maximálne, čo mu dovolím je pusa na líce, keď sme na verejnosti.

Moje telo už nikdy neuvidí.

Prečo som s ním?

Zjednoduchého dôvodu.

Mám pokoj od dotieravých chlapcov. Nechcem vyznieť nevďačne ale pri Henrym sa nebudem musieť báť, že ma niekto spojí s bratovou mafiou.

Pred časom som sa zdôverila rodičom. Hovorila som im, že sa s ním chcem rozísť ale môj otec povedal, že môžem ale potom sme sa dopočuli o nejakom gangu, ktorý si ma preveroval a práve Henryho meno ma zachránilo.

Keď zistili, že som jeho frajerka, prestali pátrať po informáciách o mne a mysleli si, že som len zlatokopka, ktorej ide o jeho priezvisko.

Omyl.

Henryho rodičia boli novinári, ktorý mali vplyv na ľudí. Henry bol len rozmaznaný chlapček ktorý míňal peniaze a platil si z toho ľahké ženy.