Stepsister [Dokončené]

Návšteva

Kráčala som k autu a sledovala mužov naokolo. Boli ďaleko a sledovali dvor so záhradou. K domu sa nepribližovali.

Sadla som si do auta a vedľa mňa Daisy. Len čo sa zatvorili dvere, čakal ma výsluch.

,,Kto to bol?" Spýtala sa.

,,Nathanael." Začervenala som sa.

,,To bol tvoj brat?" Šepla.

,,Nevlastný." Zdôraznila som.

,,Hm.." zamyslela sa. ,,Má niekoho?"

,,Daj mi s tým pokoj, Daisy." Vybafla som na ňu a naštartovala.

Nebudem sa o tom baviť. Absolútne nemám záujem sa baviť o tom aký je milostný život môjho brata. Nie po tom, čo sa stalo v kuchyni. Ešte teraz sa mi stavali chĺpky. To, čo sa tam stalo, je neuveriteľné. Bolo to zvrátené ale vzrušujúce. Chcela som aby sa to zopakovalo. Dúfala som v to ale môj pocit bol presný opak.

Nečudovala by som sa, keby odišiel naspäť do Talianska.

Dorazili sme k jednej reštaurácii, ktorú vlastnili rodičia Daisy a usadili sa za stolom na terase.

,,Henry už prišiel z chaty?" Spýtala sa.

,,Nie." Odvetila som.

,,Ozval sa ti?" Rozmýšľala.

,,Nie. Prečo by to robil? Veď tam má iné ženy." Oprela som sa o stoličku a pred náš stôl sa postavila čašníčka.

,,Dobrý deň, čo vám prinesiem?" Spýtala sa.

Objednali sme si vodu, kávu a jedlo. Len čo sme za stolom opäť zostali samé, Daisy sa na mňa pozrela a sledovala ma.

,,Znovu ťa podviedol?" Vzdychla.

,,Áno. S tromi ženami. Hnusí sa mi." Zamračila som sa.

,,Mala by si sa s ním rozísť. Si dospelá a za pár mesiacov ti končí škola. Nemyslím si, že sa stane niečo, čo by ťa ohrozilo. Po škole si sa chcela aj tak pridať k rodine." Šepla.

,,To je jedno." Mávla som rukou.

Zavibroval mi telefón. Chytila som ho do ruky a keď sa obrazovka rozsvietila, zbadala som sms z utajeného čísla.

Kedy prídeš domov?

Neodpísala som. Mala som tušenie, kto to bude ale nechcela som odpísať.

,,Takže ako skončila svadba?" Spýtala sa.

,,Fiaskom." Odpovedala som.

,,Čo sa stalo? Naposledy si nazvala ples fiaskom, keď tam nepodávali zákusky." Zachichotala sa.

,,Prišli tam nejakí zamaskovaní ľudia a-..." rukou som napodobnila zbraň a vystrelila z nej.

,,Všetci sú v poriadku?" Pýtala sa so zatajeným dychom.

,,Áno, našťastie sa nikomu nič vážne nestalo."prikývla som.

Cŕŕŕŕn cŕŕŕŕn

Začal mi zvoniť telefón a na obrazovke svietil hovor. Utajené číslo.

,,Prosím." Zdvihla som.

,,Nerád bývam ignorovaný." Započula som ten dominantný hlas.

,,Čo potrebuješ?" Zahryzla som si do spodnej pery.

,,Chcem vedieť, kedy prídeš." Zopakoval vetu v esemeske.

,,Neviem. Možno za dve hodiny." Odpovedala som.

,,Dobre." Niečo prežúval.

,,Čo ješ?" Bola som zvedavá.

,,Jahody a maliny." Odpovedal.

,,Mňam." Zamrmlala som.

,,Rodičia trochu pozmenili plány." Začal.

,,Aké?" Nerozumela som.

,,Pozvali na opekačku nejakých svojich starých priateľov." Odvetil.

,,Takže to znamená-..." išla som niečo povedať ale zastavil ma.

,,To znamená, že budú vzadu v letnom dome celú noc. Grilovať a popíjať wiskey." Počula som tú spokojnosť z jeho hlasu.

Keď vyslovil slová -celú noc-, myslela som len na to ako ju trávim s ním. No vedela som, že to nehrozí.

,,Prišlo mi jedlo." Videla som čašníčku.

,,Čakám ťa doma, Mimi. NEMEŠKAJ." Zdôraznil.

,,Som dospelá, Nathanael. Môžem si prísť kedy chcem." Zdvihla som hrdo nos akoby ma mal vidieť.

,,Ahoj, Mimi." Zložil.

Položila som telefón a začala sa venovať jedlu. Bola som celkom nesvoja, no zakryla som to.

,,Aký je starostlivý." Zaškerila sa Daisy.

Neodpovedala som jej. V duchu som sa pousmiala a začala jesť. O dve hodiny neskôr som išla zaviesť Daisy domov a vrátila sa do domu mojich rodičov.

Vošla som dnu, chcela som ísť do svojej izby ale z obývačky sa ozval otec.

,,Lotty, poď sem." Zakričal.

Zastavila som a vrátila sa dolu. Vošla som do obývačky a videla tam neznáme tváre.
Dve ženy a dvaja muži sedeli rozmiestnení po gaučoch a kreslách. Jediný, kto zaryl svoje oči na moje telo bol on. Presne oproti mne.

Nathanael zo mňa nespustil pohľad. Sledoval ma bez najmenšej hanby.

,,Dobrý deň." Pozrela som na cudzincov.

Zvláštne, že som ich nikdy nestretla.

,,Toto je naša dcéra Lotty." Usmiala sa mama.

,,Mami?" Začala som. ,,Budem potrebovať vymeniť obväz."

,,Postarám sa o to. Kľudne sa bavte ďalej." Nathanael sa postavil a kráčal ku mne.

,,Ďakujem, Nael." Mama sa usmiala.

,,Čo keby sme prešli do letného domčeku?" Spýtal sa otec.

Pozrela som na hodiny. Bolo len krátko po tretej hodine poobede a vedela som, že okolo ôsmej hodiny večer, budú spať.

Postavili sa a odišli. Zvrtla som sa a začala kráčať hore schodmi. Potrebovala som si dať studenú sprchu a utiecť pred Nathanaelom.

,,Utekáš predomnou?" Spýtal sa kúsok zamnou.

,,Nie," klamala som. ,,Chcem si dať sprchu a potom vymeniť tie obväzy."

,,Na večer si nerob plány. Niekam ťa beriem." Povedal.

Zastavila som s otočila sa s prekvapeným pohľadom. ,,Kam?"

,,Bude to prekvapenie." Pozrel na mňa.

,,Čo si mám obliecť?" Vyšlo zo mňa.

,,Niečo pohodlné." Mykol pleciami.

,,A okolkej?" Chcela som sa tešiť a kričať ako malé dieťa.

,,Okolo ôsmej." Odpovedal.

,,Nathanael? Si tam?" Kričal otec z kuchyni.

,,Tu som." Odkričal mu ale stále ma sledoval.

,,Poď mi pomôcť." Kričal otec.