Stepsister [Dokončené]

Boj o život

Našťastie, chata dopadla dobre a domov som sa vrátila až na druhý deň večer. Zaparkovala som pred domom a zostala prekvapene sedieť v aute. Nikde v dome sa nesvietilo a pri vchode nebol žiaden muž. Obzrela som sa a nikde nikoho.

Vzala som si zbraň a náboje spod sedačky. Z tašky z vecami som si vybrala nôž a skryla to. Chytila som tašku a vystúpila z auta. Prešla som k domu, otvorila dvere a rozsvietila svetlo.

Zbadala som štyroch mužov na druhej strane chodby. Neboli Nathanaelovi.

Bolo doležité, premýšľať, čo je pre mňa najvýhodnejšie. Mám začať strielať alebo hrať nevinnú a využiť moment prekvapenia?

Druhá možnosť vyhrala.

,,Kto ste?" Spýtala som sa nevinným hláskom.

,,Oh, ty musíš byť Lotta Telmarco." Začal jeden muž.

Prízvuk bol Taliansky a podľa jeho postoja, bol na vyššej úrovni ako tí muži za ním.

,,Nemali by ste tu byť." Šepla som a dala si záležať  na tom aby z môjho hlasu bol počuť strach.

,,Nemôžem uveriť, že toľké roky dokázal skrývať pred svetom taký poklad," usmial sa a spravil krok ku mne. ,,Na aukcii o teba bude obrovská bitka."

Spravila som krok dozadu. ,,Na akej aukcii?"

,,Na takej, kde si kupujú ženy. Obchod s bielym mäsom ti musí určite niečo hovoriť," postavil sa priamo predomňa a chytil mi pramienok vlasov. ,,Možno si taká nevinná a Nathanael ti nič nepovedal."

,,Alebo-..." Šepla som.

,,Alebo?" Zopakoval a pramienok vlasov si omotal okolo prsta.

,,Si si len nezistil vôbec nič a netušíš, čo sa teraz bude diať." Dopovedala som a z vačku vytiahla nôž, ktorý som mu zabodla presne do spánku.

Muž bol v sekunde mŕtvy a spadol na zem s otvorenými očami. Ďalší nôž som stihla hodiť do muža, ktorého trafil priamo do srdca a skočila som šípku do obývačky skôr ako oni stihli vytiahnuť zbrane.

Dopadla som na zem kotúľom a rozbehla sa do kuchyne. Skryla som sa za linku a spod šuflíku vytiahla druhú zbraň.

,,Kam išla?" Zavrčal muž.

,,Neviem. Možno išla tadiaľ." Odvetil druhý.

,,Tú malú suku zabijem a potom ju vytrtkám zato, že nám zabila šéfa." Počula som hlasy z chodby.

Postavila som sa a pomaly kráčala za nimi. Videla som ako sa rozdelili a jeden šiel znovu do obývačky, zatiaľ čo druhý na poschodie.

Pomaly som vykročila za mužom do obývačky a zbadala ho obzerať sa po miestnosti. Vystrela som pravú ruku, v ktorej som mala zbraň s tlmičom a prestrelila mu lebku.

Ako posledný zostal muž na poschodí. Pomaly som vyšla hore schodmi a nakukla do chodby. Videla som otvorené dvere do rôznych miestností. Snažila som sa nevydať ani jeden zvuk a kráčať k nemu. Pozrela som do kúpeľni, nebol tam.

Pozrela som do spálni našich rodičov, nič. Vyšla som na chodbu a v tom mi letela tak silná facka, že ma hodilo do steny. Zbrane mi vypadli z rúk a odkopol ich. Peru som mala rozťatú, zle som videla, no všimla som si, že dřzal zbraň.  Kopla som ho do brucha a vrazila mu do ruky tak, že jeho zbraň odletela na druhý koniec miestnosti.

Zahnal sa po mne päsťou ale stihla som sa uhnúť. Toto bolo úplne iné ako na tréningoch. Tento muž nemal zľutovanie a vedela som, že ak ma trafí, ocitnem sa buď na aukcii ako chceli alebo na dne rieky, s betónom na nohe.

,,Ty beštia. Zabila si troch chlapov. Keď ťa odtiaľto dostanem, ako prvé ťa bolestivo vytrtkám a ty s tým nebudeš môcť robiť nič." Zavrčal.

Schmatla som vázu a hodila ju po ňom. Spadol na zem. Potrebovala som újsť a snažila som sa vzdialiť ale schmatol ma a spadla som tiež. Kopla som ho do hlavy a podarilo sa mi postaviť, avšak nemala som čas na útek.

Ocitli sme sa pri schodisku keď ruky dal do útočné pozície, vedela som, že to bude bolieť. Prvé tri útoky som zvládla odraziť ale štvrtý mi zasadil priamo do brucha. Oprela som sa o skrinku a keď som zbadala, že sa približuje, podarilo sa mi so spodným hákom trafiť dosť bolestivo jeho tvár.

Otočil sa mi chrbtom a to som využila tak, že som ho kopla tak silno, že preletel cez zábradlie a spadol na prízemí priamo na kamennú podlahu.

Vykukla som smerom dolu a videla ho s otvorenými očami bez života. Pozrela som ďalej a zbadala vchodové dveré otvorené dokorán a v nich Nathanael so svojimi mužmi.

V jeho pohľade bolo vidieť obrovský strach. Sledoval ma a nespúšťal z očí. Snažil sa prísť nato, či som zranená alebo nie. Nechcela som sa mu pozrieť do očí. Ovládal ma strach. Strach z toho, že odíde. Chcel ma držať od toho čo najďalej a našli si ma doma. Nijak tomu nezabránil.

,,Prehľadajte to tu." Rozkázal a sedem jeho mužov zmizlo v dome.

,,Sú mŕtvi." Zamrmlala som.

Jeden muž ležal pri Nathanaelových nohách a spod neho sa zväčšovala kaluž krvi. Dvaja ďalší ležali pod schodiskom.

Pomaly som sa zohla pre zbraň a kráčala po schodoch smerom dolu, pozrela do obývačky, kde ležal štvrtý muž. Zišla som a automaticky ich všetkých štyroch strelila do hlavy. Zostala som stáť v obývačke a sledovala mužovo tetovanie na krku. Tetovanie škorpióna.

,,Dokedy sa na mňa budeš odmietať pozrieť?" Započula som zamnou jeho dominantný hlas.