Stepsister [Dokončené]

Rešpekt

,,Nie, žiadnom prípade." Zamietla som to.

,,Súhlasím," Pridal sa Nathanael. ,,Budem ju strážiť."

,,Nemusíš. Načo by si to robil? Viem sa o seba postarať." Vyštekla som.

,,Toto nebudeme riešiť, Lotty." Otec mávol rukou.

,,Akože nie? Ja tu s ním nechcem byť!" Rozhodila som rukami.

,,Ste ako dve malé deti! Ak sa neudobríte sami, zamknem vás do jednej izby a nepustím von, kým  medzi vami nebude mier!" Otec vypil pohár wiskey a odišiel do kuchyne.

,,Môžeme sa porozprávať?" Spýtal sa.

,,Nie je o čom." Hrdo som sa mu otočila chrbtom.

,,Neklamal som ti. Anite som nikdy v život nedal ani pusu na líce. Nijak som sa jej nedotkol a dohodu som zrušil v sekunde ako si vošla." Začal.

,,Ak by som neprišla, vzal by si si ju." Odvetila som.

,,Nemal som na výber, Lotty. Poznáš otca a má pravdu, potrebujem ženu a dieťa." Vzdychol.

,,Je mi to jedno." Spravila som dva kroky preč z miestnosti.

,,Vždy si to bola ty, Lotty. Nikdy som nechcel nikoho iného. Žiadna nebola dosť dobrá. Každá mala nedostatky ale ty nie. Jediná ty stojíš za mnou." Chytil ma za ruku.

,,Ďalšie reči, Nathanael. Tvoje slová som počula mnohokrát ale nikdy si mi neukázal, že to myslíš vážne. Vždy som bola tvojim tajomstvom a len bábikou na šukanie." Šepkala som.

,,Myslíš, že ťa ťahám za nos?" Nechápal. ,,Nikdy by som to nedokázal. Teba nie. Si tak nevinná a si moja."

,,Odišiel si odomňa a bol si ochotný oženiť sa s inou." Štuchla som mu do hrude s ukazovákom.

,,Len som ťa nechcel nijak ohroziť! Potreboval som od teba odlákať pozornosť na niekoho iného." Hovoril potichu.

,,Takže by si kľudne nechal zabiť niekoho, len preto aby mne dali pokoj?" Zdvihla som obočie.

,,Kvôli tebe by som vyvraždil celý svet, ak by som musel," pohadil mi líce. ,,Obetoval by som všetko, len aby si bola v bezpečí."

,,Večera je hotová!" Zakričala mama z kuchyne a to ma vytrhlo z myšlienok.

Nechala som náš rozhovor tak a odišla za rodičmi. Hneď za mnou kráčal Nathanael a usadili sme sa za stolom.

Celú večeru som bola ticho a nepovedala ani slovo. Stále mi v hlave behali posledné Nathanaelove vety.

Bola som zmätená. Netušila som, čo robiť. Chcela som odísť a nevŕtiť sa ale na druhu stranu moje srdce túžilo zostať pri ňom. Po večeri som sa zatvorila v izbe a išla na notebook. Chcela som nejaké odreagovanie a otvorila notebook. Sledovala som nové ponuky, vypočúvala som si zanechané odkazy a jeden ma zaujal.

Bolo to o malej službe. Týkalo sa to jedného bordelu, v ktorom som mala ukradnúť len kľúče na recepcii. Ľahko a rýchlo zarobené peniaze.

Dvere na izbe sa rozleteli a dnu vošla žena, ktorú som takmer zabila v obývačke.

,,Takže takto. To, čo si si ku mne dovolila, bolo posledný krát. Nenechám sa takto ponižovať." Mala fialové úzky krátke šaty, veľa makeupu aby jej zakrylo modriny, lodičky a upravené vlasy.

,,Na niekoho, kto má také nízke postavenie, si veľmi dovoľuješ. Radím ti, dávaj si pozor, nechceš skončiť mŕtva a zakopaná v lese." Varovala som ju.

,,To by ti Nathanael nikdy nedovolil." Pohŕdavo zdvihla nos.

,,Chceš sa staviť? Myslím, že by to spravil aj sám, ak sa dozvie s akou neúctou si sa ku mne chovala." Zastavila som sa pár krokov pred ňou a vo dverách zbadala Nathanaela s prekríženými rukami na hrudi.

,,Nathanael ma miluje a ty sa mi budeš klaňať, keď si ma vezme. Možno, ak mu poviem, že sa mi vyhrážaš smrťou, zabije ťa sám." Zasmiala sa posmešne. Absolútne netušila, že stojí za ňou.

Nathanael chytil zbraň, namieril na jej hlavu a nabil ju. Vtedy jej tvár doslova zamrzla. Pomaly sa otočila a zbadala ho.

,,Láska, prišla som sa zoznámiť s touto babou. Stále mi nepovedala, kto vlastne je," Hrala divadlo. ,,Je len drzá a vyhráža sa mi."

,,Prestaň klamať, Anita. Nie som tvoja láska, to po prvé. Nikdy medzi nami nedošlo k ničomu. Veď v tomto dome ani nebývaš. Po druhé, počul som, čo si hovorila a ver tomu, že Lotty tu má najvyššie postavenie. Vieš, čo to znamená?" Spýtal sa a zbraň jej stále mieril do tváre.

,,Čo?" Nechápavo zažmurkala.

,,To, že teraz sa postavíš pred ňu a pôjdeš na kolená. To ty budeš tá, ktorá sa bude klaňať pred ňou." Zasyčal a so zbraňou pohýbal smerom dolu na znak, že si má kľaknúť.

,,Vravela som ti to," odvetila som povýšenecky. ,,Počula si, svojho šéfa. Na kolená."

Viem, že táto situácia bola dosť ponižujúca ale bola potrebná aby začala rešpektovať. Ak nie je rešpekt, nie je úcta.

Anitin hnev som cítila na diaľku a hľadala očami vec, ktorou by ma mohla zabiť. Kľakla si na kolená a sklonila hlavu. Videla som ako spod šiat vytiahla nôž, ktorý po mne hodila. Vďaka reflexom, som sa stihla včas uhnúť a skôr ako som reagovala, skončila s prestrelenou lebkou.

Nathanael ju zabil bez váhania.

Pozerala som na stenu, kde sa nôž zapichol a otočila sa naspäť. Pozrela som na ženu, ktorej hlava krvácala a s otvorenými očami bez života hľadela na strop.

,,Sviňa." Šepla som a neodolala túžbe kopnúť do nej.

,,Je mŕtva." Odvetil Nathanael.

,,Áno, ja viem. Chcela som si kopnúť." Zamračila som sa.