Stepsister [Dokončené]

Už nikdy nebudem Mimi

,,Vráť sa," prikázal Nathanael a keď muž podišiel k dverám, pokračoval. ,,Povedal som, že do domu nikto nevstúpi. Čomu si nerozumel?" Nathanael vyzeral nahnevane.

,,Ja-.... Myslel som, že-..." koktal, ,,myslel som si, že vás to bude zaujímať."

,,Prečo by malo?" Priplietla som sa do rozhovoru.

,,No, je to budúca-..." začal.

,,Trevis!" Okríkol ho Nathanael.

,,Budúca čo?" Zdvihla som obočie.

,,Vypadni." Rozkázal mu Nathanael a Trevis sklonil hlavu a išiel preč.

,,Mlč, Nathanael," sotila som doňho a vyšla na chodbu. ,,Odpovedaj, Trevis."

Muž na mňa pozrel so strachom. Bál sa mňa. ,,Budúca kráľovna našej mafie."

,,Ako prosím?" Vypúlila som oči.

,,No je to snúbenica nášho-...." Mrmlal si popod nos ako malé dieťa.

,,Nepokračuj, to mi stačí." Otočila som sa na Nathanaela a dala naozaj silnú facku. S telom mu nepohlo ale hlava letela do ľava. ,,Nikdy v živote už na mňa nehovor."

,,Mimi-..." nadýchol sa.

,,Nie. Nie, Mimi. Už nikdy nebudem Mimi." Povedala som zhnusene a so slzami v očiach, strhla si z krku náhrdelník a hodila mu ho do hrudi. Spadol na zem a začala som kráčať preč.

Počula som ako Nathaniel z celej sily vrazil päsťou do steny a kráčala dolu schodmi.
Chcela som byť čo najrýchlejšie preč a potrebovala som samotu a plač.

,,Lotty, počkaj. Vysvetlím ti to." Počula som z hornej časti vily ale nezastavovala som.

Vybehla som z domu, mierila priamo k autu a otvorila dvere. Bola som pripravená odísť a nikdy viac sa nepriblížil k tomu chlapovi.

Bolo mi zle. Bolo mi zle z toho všetkého, čo mi povedal. Povedal, že ja budem jeho kráľovnou. Narozprával mi samé klamstvá a ja hlupaňa som mu naletela.

,,Lotty, zlatko, čo tu robíš?" Započula som za sebou hlas mojej matky.

Utrela som si slzy, ktoré mi vyšli von a otočila sa ich smerom. ,,Nathanael vám to určite vysvetlí. Ja som na odchode."

Predomnou stáli obaja rodičia. Nemôžem uveriť, že som si ich nevšimla.

,,Nie tak rýchlo, zlatíčko. Keď už si tu, musíš zostať. Neboli sme pokope celé dva roky. Pár dní s rodinou ti neuškodí." Mama šťastne zatľapkala rukami.

,,Nie. Mám prácu." Chcela som nasadnúť do auta.

,,To nebola ponuka, Lotty. To bol rozkaz." Povedal prísne otec.

Nahnevane som zabuchla dvere a otvorila zadné dvere, vytiahla som odtiaľ tašku, ktorú som mala zbalenú a zduto sa oprela o auto.

,,Lotty, prosím!" Z dverí vyletel Nathanael a prudko zabrzdil, keď zbadal rodičov. ,,Čo tu robíte?"

,,To je teda krásne privítanie," pretočila očami mama. ,,Prišli sme na dovolenku."

,,Albert, ukáž Lotty jej izbu." Rozkázal otec.

Pretočila som očami a kráčala dnu. Keď som išla okolo Nathanaela, jemne ma chytil za zápästie.

,,Musíme sa porozprávať." Šepol.

,,Nedotýkaj sa ma. My dvaja sme spolu skončili." Zasyčala som a vytrhla si ruku z jeho stisku.

Drgla som doňho a odkráčala dnu za Albertom. Zaviedol ma na rovnakú chodbu, tesne vedľa Nathanaelovej izby. Videla som v stene dve praskliny a krv, ktorá nestihla zaschnúť.

Vošla som dnu a obzrela sa tu. ,,Ďakujem."

Muž prikývol a odišiel. Zatvorené dvere som zamkla a položila tašku na posteľ. Ľahla som si do mäkkej postele a rozplakala sa.

,,Mimi, otvor." Klopal mi na dvere.

Mlčala som. Nepovedala som ani jedno jediné slovo. Nechcela som ho tu. V žiadnom prípade som nechcela byť v jednej miestnosti, kde je on.

Zatvorená som zostala v izbe až do večera. Rozmýšľala som, že tu prečkám celé dva dni a potom odídem alebo sa vyparím uprostred noci.

,,Lotty, večera je hotová. Poď dolu." Klopala na dvere mama.

,,Nie som hladná." Zakričala som.

,,Nepýtala som sa," počula som. ,,Hneď!" Prikázala mi.

Zafunela som a postavila sa. Obliekla som si jedny kvetinové dlhé šaty na ramienka a odišla ku dverám. Otvorila som ich a vyšla na chodbu. Mama tam stála so založenými rukami a v tvári mala nepokojný výraz.

,,Chcem vedieť, čo sa stalo." Mračila sa.

,,Nič." Klamala som.

,,Do tej izby sa nevrátiš, kým sa nedozviem, čo sa stalo." Vyprskla.

Pretočila som očami a išla dolu. Mama kráčala zamnou a zostali sme stáť v obývačke. Sadla som si na gauč a telo natočila tak aby som nevidela Nathanaela.

,,Kde je Anita?" Spýtal sa otec.

Pretočila som očami a hľadala najľahší útek.

,,Dneska zaútočila na Lottu. Zrušil som celú tvoju dohodu." Odvetil pokojne Nathanael a sledoval ma.

,,Nathanael. Potrebuješ ženu a potomka! Máš veľa rokov, je najvyšší čas prestať mysliesť na seba." Karhal ho otec.

,,To nechaj na mňa." Nathanael si odpil z pohára, ktorý držal v ruke.

,,Prečo si vlastne bola tu, Lotty?" Otec zmenil tému a postavil sa predomňa.

,,Ja-..." išla som. Odpovedať ale Nathanael ma predbehol.

,,Bola sa spýtať ako sa mám." Odpovedal za mňa.

,,Nie, nebola!" Vyhŕkla som. ,,Bola som mu oznámiť, že na naše hlavy je vypísaná odmena!"

,,Vysvetľuj." Otec zvážnel.

Nathanael bol nútení vysvetliť mu celú situáciu, ktorú sposobil a ja som spokojne sedela, pretože som videla ako otec kypí.

,,Túto situáciu začneme riešiť ešte dnes." Rozkázal.

Nathanael mlčal a bolo vidieť ako veľmi sa hneval, že som to prezradila. Ako sa hovorí, pomsta je sladká.

,,No takže, keď to je vybavené, ja si idem po tašku a odchádzam." Postavila som sa a spravila dva kroky.

,,Ty, mladá dáma sa odtiaľto nepohneš, kým ten parchant nebude mŕtvy. Dovtedy na teba bude dávať pozor Nathanael." Počula som otcov prísny hlas.

,,Čo prosím?!" Zvrtla som sa.