Stepsister [Dokončené]

Pekelné ráno

Obliekla som si modré šaty s rukávmi aby som zakryla ranu a išla do kúpeľni.

Umyla som sa a očesala. Trochu som sa namaľovala a vyšla von. Hľadala som rodičov. Jeden z nich mi musí previazať ranu.

,,Mami? Oci?" Kričala som po celom dome.

Nikto sa neozýval. Zamierila som do kuchyni a medzi dverami som dostala obrovský šok. Predomnou stál Nathanael a robil raňajky. Nič na sebe nemal, len jedny kraťasy, podobné plavkovým a vidieť ho s palacinkárňou v ruke bolo.... ahhh.

,,Nie sú doma. Išli k nejakým známym. Prídu až v noci." Odpovedal akoby bolo normálne, že stojí kúsok odomňa.

Pretočila som očami a otočila sa k odchodu.

,,Čo rana?" Opäť jeho hlas.

,,Čo ťa je dotoho? Prišiel si sa hrať na brata? Nemyslíš, že po pätnástich rokoch je dosť neskoro?" Zamračila som sa.

,,Prestaň, s tým chovaním." Ozval sa tesne zamnou.

,,Inak čo ?" Sebavedomo som sa otočila a hľadela na jeho hruď z tesnej blízkosti.

Zaklonila som hlavu smerom na hor aby som sa mu pozrela do tváre a stiahlo mi žalúdok, pretože som predo očami mala ten sen.

,,To nechceš vedieť." Šepol.

,,Neviem, prečo si prišiel ale budem rada, keď ma budeš ignorovať." Odstúpila som o krok ďalej.

,,To nepôjde," pretočil očami, ,,a teraz poď sem. Musím ti vymeniť obväzy a vydezinfikovať ti ranu."

,,Zvládnem to sama." Hrdo som zdvihla nos.

,,Prestaň sa správať ako spratok," zamračil sa. ,,Sadaj. Keď sa ti to zapáli, môže to dopadnúť horšie."

Urazená som si sadla na barovú stoličku a čakala. Nathanael z jednej skrinky vytiahol dezinfekciu a obäzy. Položil ich na stôl a zohol sa ku mne.

,,Nie, takto to nepôjde. Postav sa." Rozkázal mi a vystrel sa.

Postavila som sa a na moje prekvapenie ma vzal, zodvihol a položil na linku. Zostala som prekvapená a nemala slov.

Stiahol mi rukáv nižšie, až sa ukázala zviazaná rana. Obväz bol trochu nasiaknutý krvou a pomaly mi to rozviazal. Vyzeral tak sústredene.

Vzal do rúk dezinfekciu a pretrel mi to. Zaštípalo to, až som sykla od bolesti a prižmúrila oči.

,,V poriadku?" Šepol a pokračoval.

,,Áno," prikývla som. ,,Prečo si tu?"

,,Nemôžem?" Sledoval ranu.

,,Nebol si tu pätnásť rokov. Prečo teraz?" Zamračila som sa.

,,Pretože som-..." nedokázal dokončiť vetu.

,,Pretože čo?" Vyprskla som.

,,Pretože som chcel byť pri tebe." Zaviazal mi ranu obväzom.

,,To nemyslíš vážne!" Skríkla som. ,,To je lož! Dal si mi jasne najavo, koho si chcel pri sebe v tej izbe v Španielsku!"

,,Nebolo to tak. Si pre mňa dôležitejšia." Zdôraznil.

,,Ak by som bola, nevyhodil by si mňa ale ju." Zoskočila som dolu z linky ale uväznil ma jeho telom.

,,Nikto pre mňa nie je dôležitejší ako ty." V očiach mal hnev a naše nosy sa dotýkali špičkami.

Ukazoval svoju dominanciu, ktorá z neho vyžarovala a ja som mala chuť naňho vyskočiť a pobozkať ho.

,,Ďalšie klamstvá." Zamračila som sa.

Vybuchol.

Schmatol ma pod krkom a mierne stisol. Nebolo to nič násilné, práve naopak. Vzrušenie. Obrovský nával vzrušenia mi zaplavil lono.

Čakala som ďalšie slová ale neprišli. Neprišiel žiadny zvuk z jeho úst. Na svojich perách som pocítila tie jeho a zamrzla som.

Môj brat ma pobozkal na pery.

Nebol to nevinný a súrodenecký bozk ale romantický a plný vzrušenia.

Telo začalo spolupracovať. Pootvorila som pery a hneď to využil. S jazykom vošiel do mojich úst a spokojne vydýchol.

S ďalším bozkom ma zdvihol a položil naspäť na linku. Pritisla som ho s nohami k sebe a zatícila tú tvrdosť, ktorá sa dotýkala môjho lona. Bol tak viditeľne tvrdý, že som cítila každý jeho kúsok aj cez všetko oblečenie.

Chytil ma za boky a jemne k nemu pritláčal. Naše bozky naberali na intenzite a ani jeden sme nechceli prestať.

Preboha. Všetko to vzrušenie, slasť a chtíč, boli tak neuveriteľne silné. Nikdy predtým som toto necítila.

Ding dong

Niekto zazvonil a to nás vrátilo do reality. Obaja sme sa od seba odtiahli a zhlboka dýchali. Ani jeden z nás nechcel prerušiť očný kontakt.

Ding dong

,,J-ja musím í-ísť otvoriť." Zoskočila som a prešmykla sa okolo neho.

So sklonenou hlavou som kráčala cez celý dom, až som sa dostala ku vchodovým dverám. Otvorila som a tam stála Daisy.

,,Môžeme ísť?" Spýtala sa.

,,Kam?" Zmätok.

Netušila som kam. Bola som tak zúfalo vzrušená, že som myšlienkami bola ešte stále v kuchyni.

,,Veď predsa na ten obed." Prekvapene na mňa pozrela.

,,Aha, vlastne áno." Buchla som si po čele.

Vzala som si kabelku a kľúče od auta, ktoré boli kúsok od dverí na komode a keď som chytila kľučku, započula som za sebou odkašľanie.

Otočila som sa a videla Nathanaela opretého o zárubňu so šálkou kávy v ruke. ,,Kam ideš?"

,,V-von." Odvetila som.

,,Na niečo si zabudla." Ozval sa a kráčal ku mne.

Srdce som mala v tangáčoch a tĺklo tak silno, že som netušila, čo mám robiť. Zohol sa ku mne, pobozkal ma na líce.

,,Nepríď neskoro." Zašepkal a vystrel sa.

Chytil kľučku a zatvoril za nami.