Stepsister [Dokončené]

Pôrod a strelba

Lotty

Prešlo niekoľko omesiacov. Bolo to zlé. Mala som veľké brucho a čoskoro porodím. RongJi ma často nenavštevoval. No vždy, keď prišiel, dostala som facku.

Možno to bolo za môj ostrý jazyk, na ktorý som pozor nedávala. Ten človek u mňa nemal žiaden rešpekt a preto sa k nemu nebudem chovať s úctou.

No deti vo mne ma vyčerpávali viac. Dostávala som jedlo aj vodu v potrebných množstvách. Dovolili mi chodiť na toaletu, do sprchy ale denné svetlo alebo čerstvý vzduch som nevidela odkedy ma uniesli.

Raz za týždeň ku mne chodila sestrička a kontrolovala deti vo mne. RongJi svoj plán bral vážne. Chcel tie deti živé a presne tak sa aj choval.

Od rána som pociťovala mierne bolesti. Myslela som si, že to je len brucho teochu ťažšie a musím si pospať.

Naobed ku mne prišla sestrička a začala ma kontrolovať. Pozrela sa na brucho a rovnako a skontrolovala buchot srdiečok.

,,Musím vás skontrolovať zo spodu." Šepla.

,,Prečo?" Zhíkla som.

,,Mám podozrenie, že rodíte." Zašepkala.

,,Nie, nie, nie. Ja nemôžem. Oni mi ich vezmú." Začala mi stekať slza po tvári.

,,Prosím." Nešťastne pozrela.

V bielej nočnej košeli som mierne rozkročila nohy a ucítila jej prsty v rukaviciach. ,,Ste otvorená na tri prsty."

,,Nemôžem rodiť, prosím. Zabijú ma a deti vezmú preč." Rozplakala som sa.

,,Riskujem svoj život," šepla. ,,Má vás kto zachrániť?" Spýtala sa.

,,Nathanael Telmarco." Odvetila som a sestrička skamenela.

,,To bude vojna." Zhíkla, postavila sa a odišla bez ďalšieho slova.

Zostala som ležať na posteli, snažila som sa zachovať chladnú hlavu a postupovať podľa pokynov sestričky. Avšak, nevedela som zabrániť slzám, ktoré mi stekali po tvári.

Zhlboka som dýchala, prechádzala som sa po miestnosti a zúfalo vymýšľala v hlave plán ako újsť.

Kontrakcie silneli každou minútou a bolo to oveľa horšie ako ráno. No jedna bola ešte silnejšia ako ostatné a praskla mi voda.

,,Pomoc! Prosím!" Kričala som.

Dvere sa otvorili a v nich bol jeden muž, ktorý ma strážil. Keď ma zbadal stáť, s vodou podomnou, rozbehol sa sa preč a dvere sa za ním zatvorili skôr ako som sa k ním dostala.

O dve minúty neskôr vošla do miestnosti sestrička a keď ma zbadala, rozbehla sa ku mne.

,,Ľahnite si sem."  Šepla pri posteli. Ľahla som si na posteľ, oprela sa do mierneho sedu a zhlboka dýchala.

,,Nemôžem tu porodiť." Plakala som unavene.

,,Môžete. Nebojte sa. Vám ani detičkám sa nič nestane," pousmiala sa a skúsila na koľko som otvorená. ,,Osem prstov."

,,To nemôžte vedieť. Povedal mi celý jeho plán a len čo porodím, zabije ma." Utrela som si slzy.

,,Keď porodíte, bude po všetkom, dobre?" Ujistila  ma a postavila sa. Nakráčala ku dverám a otvorila. ,,Potrebujem jednu stoličku, perinky, teplú vodu, nožnice-...." Začala diktovať obrovské množstvo vecí a keď jej to všetko priniesli, zatvorili nás tu.

Len čo zatvorili dvere, sestrička so stoličkou zatvorila dvere aby sa k nám nikto nedostal. Položila ich priamo pod kľučku, ktorá sa nedala otvoriť a otočila sa na mňa.

,,Tak a teraz pokoj. Pekne porodíte vaše deti." Usmiala sa na mňa.

,,Prečo mi pomáhate?" Spýtala som sa.

,,Keď som bola vo vašom veku, čakala som dieťa ale pri pôrode zomrelo a môj bývalý expartner, sa potešil. Pre mňa to znamenalo, že viacej deti mať nemôžem. Moja maternica bola veľmi zdeformovaná, pretože som bola týraná práve ním. Preto sú pre mňa deti slabosťou." Odpovedala mi úprimne.

,,Ten zmrd je mŕtvy?" Spýtala som sa nenávistne.

,,Áno, predrogoval sa pred desiatimi rokmi." Pousmiala sa.

,,Môže byt rád, že je mŕtvy, pretože by mal čo dočinenia somnou." Zasyčala som a zastonala od bolesti.

,,Musíte začať tlačiť, Lotty," pousmiala sa. ,,Pri ďalšej kontrakci tlačte z celej sily a potom musíte pravidelne a rýchlo dýchať.

Napodobňovala to a vysvetľovala mi detaily.

Poslúchla som. Prvá kontrakcia, čo prišla, som začala tlačiť a postupovala som podľa jej pokynov.

Po ďalších piatich kontrakciách som ucítila, že so zo mňa dostáva prvé dieťa a o pár sekúnd ho sestrička vytiahla s ľahkým pohybom.

Opadol zo mňa všetok stres. Potrebovala som vedieť, či je v poriadku a zdvihla som hlavu.

,,Je v poriadku?" Spýtala som sa.

,,Áno. Je krásny." Usmiala sa a položila ho na posteľ. Bábätko začalo plakať a na mňa išla ďalšia kontrakcia.

,,Tak poďme, Lotty. Ideme ešte raz." Opäť mi venovala pozornosť.

Zrazu som započula streľbu. Prestala som sa sústrediť na pôrod a začala sledovať okolie. Niekto sa snažil otvoriť dvere ale márne. Bola som vydesená k smrti.

,,No tak, Lotty. Musíš sa venovať tuto pôrodu!" Sestrička ma vrátila do reality.

S ďalšou kontrakciou som opäť začala tlačiť, no tentokrát to bolo oveľa ale oveľa jednoduchšie. Vyšlo zo mňa krásne dievčatko, ktoré bolo takisto v poriadku.

Sestrička mi natiahla zužujúci pás a kázala aby som si tlačila na podbruško. Musela ma zašiť, čo trvalo niekoľko desiatok minút a nakoniec umyla, obliekla a ešte raz skontrolovala obe deti. Dala ich do periniek a obe si spokojne spinkali.

Avšak výstreli boli čoraz bližšie. Zostala som vystrašená a bála som sa o životy mojich detí. Padlo pár výstrelov priamo do dverí.

,,Otvor!" Zreval RongJi a vtedy padol posledný výstrel.