Stepsister [Dokončené]

Panika

Nathanael

Skončila porada a išiel som za Lottou. Mal som silné nutkanie byť pri nej. Nie len teraz ale už pár mesiacov je to nutkanie oveľa silnejšie.

Hľadal som ju po celom dome, v každej izbe a dokonca aj na záhrade ale nikde som ju nenašiel. Schmatol som telefón a pozrel kamerové záznamy.

Odišla pred dvomi hodinami a stále tu nie je. Rozbehol som sa do miestnosti, kde mám svojho IT špecialistu a nechal ho sledovať Lottu.

Nabúral sa do kamier na rôznych uliciach, kadiaľ išla a napokon aj do nemocnice. Tam sme videli len ako vošla. Záznamy vôbec nefungovali. Fungovali kamery len všetkých východov. Myslel som si, že to bude ona. Dúfal som v to, že to bola ona a nie ten parchant RongJi.

Na záznamoch sme našli ešte niečo. V kamerovom zázname som videl ako do podzemných garáži prišiel taxík. Pár minút nato ho násilne vyvliekli von dvaja muži a uspali ho. Skryli ho za auto a sadli do taxíku. Desať minút nato, som zbadal Lottu ako vyšla a nastúpila do taxíku. V ruke držala nejaké papiere a keď kamery priblížil na predné sklo auta, videl som ako ju muž vzadu uspal servítkou.

Buchol som päsťami do steny a nahnevaný začal kráčať k autu. Zúril som, že sa toto stalo. Uniesli ju.

Sadol som do auta a letel smerom do nemocnice. Zamnou sa rútili na autách moji muži a zamieril som priamo do podzemných garáží.

Vystúpil som na mieste, kde ju uniesli ale nebolo po nej ani stopy. Žiadny papier, žiadne stopy, ktoré by mi povedali, čo sa stalo. Ďalšou otázkou, ktorá mi vŕtala hlavou bola, prečo Lotta bola v nemocnici.

Vošiel som dnu. Každá osoba, ktorá sa pozrela mojim smerom, ihneď sklonili hlavu smerom nadol, pretože vedeli, kto som.

Podišiel som k recepcii a ľadovým hlasom zo mňa vyšlo. ,,Lotta Telmarco. Kde bola?"

,,Kto?" Spýtala sa sestrička.

,,Nebudem sa opakovať. Nájdite mi, u akého lekára bola." Zavrčal som.

Sestrička nervózne začala hľadať a po chvíli so strachom odpovedala. ,,Je mi to ľúto ale žiadna taká žena tu nie je napísaná."

,,Boss." Ozval sa mi za chrbtom Marcus. Jeden z mojich mužov.

Otočil som sa k nemu a pozrel naňho. ,,Máš niečo?"

,,Nie ale rozmýšľajte. Lotty sem išla sama. To znamená, že sa musela objednať pod falošným menom. Nikdy neprídeme nato, pod akým menom sa objednala k lekárovi." Šepol.

,,To je pravda. Poďme domov a zvolaj poplach," začal som kráčať k môjmu autu. ,,Ja zavolám rodičom."

Posadil som sa do auta a vyštartoval domov. Chcel som byť čo najskôr doma a mať nejaké stopy, ktoré ma dovedú k tomu parchantovi.

Vytočil som otcove číslo a šoféroval. Bol som na pokraji zrútenia a vedel som, že to najhoršie ma ešte len čaká. Čas bez Lotty je väčšia utrpenie ako byť mučený nepriateľom.

,,Nathanael." Zdvihol otec.

,,Otec, musíte prísť." Vyhlásil som.

,,Čo sa stalo?" Spýtal sa.

,,Uniesli Lottu." Zamrmlal som.

,,Čo?!" Zkríkol do telefónu. ,,Ako si to mohol dopustiť?! Nechal som ju tam s tebou kvôli bezpečiu!"

Nemohol som. Vypol som ho. Hodil som telefón na sedačku a buchol do volantu. Sám som bol s nervami taký kúsok od výbuchu a dával som si to za vinu. Mal som sa jej viac venovať. Ak by som bol pri nej, nestalo by sa to. Mal som byť pozornejší.

Po príchode do domu som ihneď začal zvolávať ľudí a rozdeľovať úlohy. Mal som tím špecialistov, ktorí hľadali cez počítač. Ľudí, ktorí prehľadajú každý kúsok zeme. Mal som všetko. Musel som uspieť. Nemohol som dovoliť aby sa jej niečo stalo.

V tú noc som nespal. Nedokázal som ani zažmúriť oko. Videl som ju pred sebou. Cítil som jej vôňu a dokonca sa mi zdalo, že sa ma dotýka. No všetko to bola lož. Nebola tu. Nebola pri mne a ten pocit som nenávidel.

Na druhý deň, okolo deviatej pricestovali rodičia a keď som ich videl, vedel som, že sú zronení. Mama bola uplakaná a otcove oči sa tiež leskli, no jeho pohľad bol nahnevaný a sklamaný.

,,Chcem vedieť ako sa to stalo." Povedal ľadovým tónom.

,,Mal som stretnutie ohľadne mafie tu v dome a Lotty sa vytratila. Netuším kedy, no keď som to zistil, vystopoval som ju do nemocnice, odkiaľ ju uniesli na taxíku." Začal som.

,,Prečo bola v nemocnici?" Zhíkla mama.

,,Netuším. Ja-.. neviem. Snažil som sa pátrať ale použila falošné meno." Posadil som sa.

,,Musí byť niekde niečo, čo nás k nej dovedie." Zamrmlala mama.

,,Čo ten taxík? Kam išiel?" Spýtal sa otec a snažil sa zachovať chladnú hlavu.

,,V strede mesta vošiel do budovy s parkoviskom a vtedy sa vypli kamery v budove a dokonca aj v uliciach naokolo. Bolo to len na tri minúty ale stihli to. Museli použiť iné auto, pretože taxík v budove zostal. Ľudia z polície sa mi nato pozreli a snažili sa dostať z miesta odtlačky prstov ale márne. Mali rukavice." Vzdychol som.