Stepsister [Dokončené]

Dvojičky

,,Takže v podstate nemáme nič, áno?" Otec zdvihol obočie.

,,Lotty je múdra. Musela nám nechať niečo, čo nám pomôže." Šepla mama.

,,Lotty nečakala, že ju unesú. Videl som ako si tam sadla. Nečakala, že sa to stane." Zaklonil som hlavu.

Zazvonil mi telefón. Myslel som si, že to je RongJi s prvým výsmechom a preto som sa snažil zdvihnúť čo najrýchlejšie. Videl som na telefóne číslo, ktoré nebolo známe, preto som zostal v rozpakoch, či je RongJi taký hlúpi alebo to nie je on.

,,Prosím?" Zdvihol som.

,,Dobrý deň, boli ste zvolený ako druhý kontakt v prípade, že sa slečne Delarwez nedovolám. Pri telefóne doktor Roland Cruz. Gynekológ." Počul som v telefóne.

,,Deje sa niečo, pán doktor?" Zbledol som.

,,Áno, včera som mal so slečnou stretnutie a snažil som sa jej dovolať ale márne. Prišli mi výsledky krvi a potrebujem aby si kúpila vitamínu, ktoré slúžia na podporu tehotenstva." Začal.

Svet sa mi otočil o 360 stupňov a myslel som, že to je nejaký vtip.

,,Toto je vtip, pán doktor?" Spýtal som sa.

,,Nie, vôbec nie. Slečna Delarwez je vo štvrtom mesiaci tehotenstva a čaká dvojičky. Preto je potrebné aby mala dostatok všetkého. Pri dvojičkách sa stáva, že porodí predčasne a preto by mala mať vitamíny a veľa pokoja." Pokračoval doktor.

Ihneď som mal pred očami tú noc v tom bordeli. Tam musela zostať tehotná.

,,Dvojičky?" Vzdychol som nešťastne.

Nebol som nešťastný z jej tehotenstva ale z toho, že ju uniesli a aby nebolo málo, čaká moje deti. Sú v nebezpečenstve tri životy a to len kvôli nejakému číňanovi, čo začal vojnu.

,,Áno, pane. Pošlem na jej zdravotnú kartu recept na tie vitamíny." Hovoril.

,,V poriadku," vypol som hovor a hodil telefón priamo do steny. Pri dotyku s múrom sa telefón roztrieštil na márne kúsky. ,,Zabijem ho."

,,Bol to on ?" Spýtal sa otec.

,,Nie." Odvetil som.

,,Aké dvojičky?" Šepla mama.

,,Lotta je tehotná. Čaká dvojičky a ja som na ňu nedal pozor. Uniesli ju kvôli mne!" Skríkol som.

Mama začala plakať ešte hlasnejšie a otec stratil slová.

,,Ale kto je otec? Veď predsa Lotty bola celé mesiace tu. Je to niekto z tvojich mužov?" Rozmýšľal otec.

Bolo mi to fuk. Teraz mi bolo úplne jedno, čo si o mne kto myslí a preto som povedal pravdu.

,,Sú to moje deti." Vyhlásil som a išiel si naliať pohár wiskey.

,,Prosím?" Zhíkla mama.

,,Ale no tak. Predsa ste si nemohli myslieť, že medzi mnou a Lotty bude niekde súrodenecký vzťah. Možno bol vtedy, keď som odišiel a prevzal mafiu ale po rokoch, keď som sa s ňou stretol pred tou svadbou, sa všetko zmenilo. Nič súrodenecké to nebolo." Vypil som wiskey a až teraz som si uvedomoval, že na tento rozhovor som nebol pripravený.

,,Lottu sme vychovávali ako svoju," začal otec. ,,No zároveň sme ju vychovali ako budúcu kráľovnú mafie. Mala všetko, čo kráľovná potrebuje. Myslel som si, že zaujme niekoho iného ale nie raz mi napadlo, že možno zaujme práve teba."

,,Tušil si to?" Prekvapene som vzdychol.

,,Tušil, vedel," mykol plecami. ,,Ani sám neviem. Bol to len pocit." Šepol otec a nalial si.

,,Vždy som videla ako sa na seba pozeráte. Myslela som si, že váš vzťah je len taký silný." Mama si utrela slzy.

,,Zabil by som pre ňu každého. Milujem ju." Prvýkrát som to povedal nahlas.

,,Nájdeme ju. Pomstíš sa." Ubezpečil ma otec.

,,Takže budem babka," usmiala sa mama. ,,Vďakabohu, že mám vlastne za nevestu Lottu. Nikdy by som sa nevyrovnala s nejakou namyslenou fiflenou."

,,Čakal som vydedenie, facku, hádku ale túto variantu som nečakal." Vypil som ďalší pohár wiskey.

,,Jedno dieťa dá zabrať, synak ale ty budeš mať dve." Zasmial sa otec.

Chcel uvoľniť napätie a snažil sa vtipkovať. Ďakoval som Bohu, že to takto vzali. Boli mi oporou aj pri tejto situácii, pri ktorej som myslel, že nás rozdelí ako rodinu.

Jedna vec mi však nedochádzala.

,,Ja budem otec." Vzdychol som.

,,To teda budeš a vďakabohu. Už som si začínala myslieť, že si buzerant." Vyprskla mama.

Jej poznámka ma dosť rozosmiala. Moja matka nikdy nepoužívala takéto slová. Vždy bola skôr dáma. No po tom, čo sa za posledných pár hodín dozvedela, sa čudujem, že ma ešte nezbila ako malého spratka.

,,Takže, čo bude teraz? Ako plánuješ postupovať?" Spýtal sa otec.

,,Neviem, prehľadávame všetko, čo sa dá. Netuším, kde začať." Vzdychol som.

,,Čo jeho majetky? Jeho karta? Nejaké pohyby platieb?" Začal rozmýšľať otec.

,,Všetko sledujeme. Jeho kartou sa neplatilo už niekoľko mesiacov. V domoch sú stále rovnaké učty za energie. Nikde sa neplatí viac a ani sa žiadny z domov nevyužíva. On a celá jeho mafia sa prepadli pod zem. Nikde ich nevidno. Žiadne obchody, nič." Pokrútil som hlavou.

Aspoň to, že sa dozvedeli o deťoch a o mojom vzťahu s Lotty, im trochu zlepšilo náladu a mne to pomohlo. Potreboval som to dať von a bolo to akoby mi zo srdca padol obrovský balvan.

Teraz už len zostávalo nájsť Lotty a moje deti.