Stepsister [Dokončené]

Záchrana

Nathanael

Bol som príliš zúfalý z toho všetkého. Prešli mesiace aj som stále nemal žiadne stopy, ktoré by ma doviedli k mojej Mimi.

Počítal som dni a podľa môjho súkromného doktora, mohla rodiť hocikedy. Bolo to nebezpečné a o to horšie, že som nemal ani jednu jej fotku, video a ani hovor od RongJiho.

Zúfalosť, smútok a hnev vo mne narastali a ja som netušil, čo robiť.

Cŕŕŕŕn cŕŕŕŕŕn

Zazvonil mi telefón a ja som ho ihneď zdvihol.
Čakal som, kto sa ozve a počul ženu.

,,Dovolala som sa Nathanaelovi Telmarcovi?" Spýtala sa vystresovane.

,,Áno, kto ste." Zamračil som sa.

,,To nie je podstatné. Stará psychiatria na konci lesa severne od mesta. Ponáhľajte sa. Nemáte moc času. O pár hodila budú na svete." Šepla mi a zavesila.

Výbuch myšlienok v mojej hlave spôsobil obrovský bordel a začal som panikáriť. Mama vbehla do obývačky a za ňou ihneď otec.

,,Čo sa deje?" Spýtala sa.

,,Ohlás mužov, musíme sa pripraviť." Postavil som sa a po mesiacoch mal novú nádej.

,,Čo?" Šepla mama.

,,Volala mi žena. Dala mi adresu a povedala, že nemám moc času. O pár hodín budú na svete." Stresoval som.

,,Čo ak to je pasca?" Spýtal sa otec.

,,Ale čo ak nie?" Otočil som sa naňho. ,,Naozaj nebudem čakať nato, či si overím skutočnosti. Tá žena ma varovala s nejakého dôvodu. Musí to mať niečo spoločné s tým, že sa mi vôbec nikto neozval. "

,,Nechcem prísť ešte aj o teba." Šepla mama.

,,Privediem Lottu naspäť, dobre?" Objal som mamu.

Neviem, kto z nás to objatie viac potreboval. Či ona alebo ja.

Zvolal som moju mafiu a bol pripravený ísť si po to, čo je moje. Priniesli mi projekty danej psychiatrie a vznikol spoločný plán. Dúfal som v to, že to je naozaj tak a moju Mimi tam nájdem, no desila ma predstava, že to je len pasca.

Pripravení na úplne všetko, sme išli do opustenej psychistrie a plán sa spustil. Nemôžem uveriť, že celé tie mesiace bola ku mne tak blízko a ja som ju hľadal tak ďaleko.

Autá sme zastavili v bezpečnej vzdialenosti. Oblečení v čiernych kapsáčových nohaviach, čiernych tričkách s krátkym rukávom, sme išli pomaly na pozemok.

Hneď z diaľky som videl ako strážia objekt RongJinovi muži. Vnútorne na upokojilo, že som ich videl, pretože to nemohlo byť klamstvo. Už mi v hlave vírila len jediná otázka, ktorá zostávala. Je to pasca?

Na nájdenie odpovede nebol čas. Rukou som vydal rozkaz namontovať na zbrane tlmiče a mohli sme pokračovať k budove. Brodili sme sa cez veľkú trávu, čo bolo výhodou pre nás. Nevýhodou bolo svetlo.

Všetkých mužov vonku sme postrieľali. Nakráčali sme dnu a začali čistiť celú psychiatriu. A ja? Ja som hľadal len RongJiho.

Kráčal som špinavými chodbami bez okien. Všade bola špina a roztrhané noviny. Blikajúce svetlá ale žiadne náznaky, kde by Lotty mohla byť.

Videl som okolo seba krv a mŕtvoli, ktoré boli mŕtve len pár sekúnd, maximalné niekoľko minút a razom som na konci chodby zbadal toho chlapa, ktorý mi vzal šťastie.

Zamieril som za ním. Nič iné ma nezaujímalo. Zbraň som držal pevne v ruke a strieľal každého v čiernom obleku. Stratil sa mi ale prezradil sa, keď začal vykrikovať zasraté rozprávky.

,,Aký to je pocit prísť o vlastnú sestru? Nikdy sa k nej nedostaneš v čas." Počul som jeho smiech, ktorý vo mne vyvolával menší nepokoj, no upokojilo ma to, že nevedel veľa skutočností.

Myslel si, že Lotty je moja sestra. Netušil o tom, že mi vzal kráľovnú, ktorá čaká mojich potomkov a následníkov mojej mafie.

Ak by mi zavolal, stratil by som hlavu a spanikáril, no teraz nie. Som na love a to, že je stále tu, znamená len jedno. Lotty ešte neporodila.

,,Bež, RongJi," varoval som ho a kráčal za jeho hlasom, ,,pretože ak ťa chytím, budeš si želať aby si sa nikdy nezaplietol s mojou mafiou."

,,Veľké reči nato, že mám to, čo chceš." Počul som ho zo schodov smerom dolu.

Vybehol som na schodisko, pozrel sa a videl ho. Párkrát som vystrelil, no netrafil som. Rozbehol som sa za ním. Bežal som dolu schodmi až na úplný koniec a kráčal po tmavej chodbe.

Započul som výstreli. Zostalo mi ťažko a zľakol som sa. V myšlienkach mi prebehla tá najhoršia predstava aká existovala.

,,Otvor!" Zreval. Vybehol som na chodbu a videl ho stáť a strielať do nejakých dverí.

Skôr ako stihol reagovať, strelil som mu priamo medzi nohy.

Spadol na zem, neschopný výkriku a so strachom v očiach sledoval ako sa približujem.

Kvokol som si k nemu a zašepkal. ,,Jednu vec si nepochopil. Nevzal si mi sestru, vzal si mi ženu a mojich potomkov a zato, budeš mať bolestivú smrť."

Vytiahol som nôž, podrezal mu hrdlo a postavil sa. Sledoval som tú smrť, ktorá ma napĺňala pokojom a keď zomrel, prebodol som mu hlavu nožom. Otočil som sa k dverám, na ktoré strieľal a so strachom premýšľal, či je za nimi moja Lotty alebo nie.