Stepsister [Dokončené]

Prepadnutie

Napokon som sa ukľudnila a začala sa chystať. Vyžehlila som si vlasy do rovna a nechala spustené.

Namalovala som si len linku na očiach a mihalnice. Na ústa som si dala tmavočervený matný rúž a napokon si obliekla šaty.

Vyšla som von z izby a zamierila pred hlavný vchod. Takmer všetci tam už stáli nastúpení, vrátane Nathanaela a tej ženy.

Zastavila som pri Oliverovi, ktorý si ma celú obzeral a nakoniec sa usmial. Kúsok od neho stáli moji rodičia a Nathanael.

,,Chceš ísť somnou na aute?" Spýtal sa.

,,Kľudne." Prikývla som.

,,Nejdeš." Zavelil Nathanael.

,,Nerozhoduješ o tom." Ľadovo som naňho zavrčala.

,,Máš tu svoj -...." matka si povýšenecky obzrela ženu, ,,-doprovod. O Lottu sa starať nemusíš."

Vedela som, že mama je nahnevaná. Nemala rada tieto ženy, ktoré sa motali okolo Nathanaela. Boli to obyčajné namyslené fifleny s dlhými prstami, teda chceli peniaze a luxusný život.

Drzo som sa pozrela na Nathanaela a namyslene zdvihla nos. Spolu s Oliverom sme si sadli do jeho auta a odišli na miesto, kde sa bude konať svadba.

Cítiť hnev Nathanaela ma uspokojovalo. Nevyhrá. Tentokrát nie.

Svadba prebiehala v kľude. Každý sa tešil a hostina bola úžasná. Až teda na malý detail. Nezniesla som pohľad na neho a tú ženu, ktorá sa stále naňho lepila.

Snažila som a robila všetko preto aby som sa naňho nepozrela. Tancovala som s hocikým a jedlo bolo naozaj chutné.

Zastavila som sa pri stole s banánovými jednohubkami a pomaly vyjedala. Držala som v ruke pohár vína a popíjala.

Výstreľ.

Zľakla som sa a pozrela pred seba. Pohár vína spadol na zem a rozbil sa. Kúsok odomňa bol v stene zavŕtaný náboj. Siahla som si pod šaty. Na stehne z vnútornej strany som mala podväzok, ktorý mi držal zbraň a pevne ju vzala do rúk.

Začala panika. Očami som cúvala späť a sledovala dianie. Zo všetkých strán som videla ozbrojených mužov s maskami z filmu vreskot.

Bolo to čudné ale keď som videla ako mieria zbraňami, začala som ich strieľať do radu. Všimla som si ako ku mne bežal Nathanael a kričal.

,,Bež odtiaľto!" Skríkol a zastrelil jedného, ktorý sa dobre nekryl.

Prevalila som prvý stôl a skryla sa zaň. O malú chvíľu sa za stolom zjavil aj Nathanael.

,,Vypadni odtiaľto, Lotta." Zasyčal.

,,Nie si môj šéf!" Zamračila som sa a vykukla z boku stola. Využila som príležitosť a odstrelila dvoch mužov.

,,Odkedy vieš držať zbraň?" Spýtal sa.

,,Nehovor na mňa!" Vyprskla som.

Tentokrát sa pozrel Nathanael z vrchu stola a tiež párkrát vystrelil.

Zostalo ticho.

,,Boss? Sú mŕtvi." Ozval sa muž. Nathanael sa postavil a obzeral sa.

,,Môžeš sa postaviť," pozrel sa na mňa, ,,túto tému sme neskončili."

Škaredo som naňho pozrela, vyplazila mu jazyk a obišla stôl. Začala som kráčať  k mŕtvolám a každého strelila do hlavy.

Otec ma to učil. Najdôležitejšie je ujistiť sa, že sú mŕtvi.

Jeden muž na druhej strane miestnosti, ktorý mal byť mŕtvy, sa posadil a vystrelil po mne. Guľka ma zasiahla do ruky, medzi plecom a lakťom. Bol to čistý priestrel a vyletela von.

Nathanael doňho vypálil celý zásobník a pozrel na mňa.

,,V poriadku?" Spýtal sa ma.

Pevne som si stisla ruku, ,,áno."

Zbraň som zastrčila naspäť na stehno a kráčala preč. Vyšla som von zadným chodom, priamo na záhradu budovy, kde stála mama a otec.

,,Si v poriadku?" Spýtala sa.

,,V rámci možností." Zamrmlala som.

Otec mi chytil ruku ,,nie si v poriadku. Svadba sa skončila. Ideme do nemocnice."

,,Nie je to nič, čo by mama nezvládla zašiť." Zamrmlala som.

,,Nediskutujem o tom," tlačil ma do auta. ,,Nathanael je v poriadku?"

,,Samozrejme. Nič mu nie je." Zamračila som sa.

Cesta do nemocnice trvala niekoľko minút a môj otec tam vtrhol vo veľkom štýle.

,,Moja dcéra je ranená!" Skríkol. ,,Ak nedostane okamžitú odbornú pomoc, vypálim to tu!"

Do pár sekúnd dobehol doktor a ihneď ma bral do ordinácie.

,,Čo ste robili, slečna?" Spýtal sa ma a chystal si potrebné veci.

,,Myslím si, že bude lepšie, ak to nebudete vedieť." Pozrela som naňho.

Sklonil hlavu a začal pozerať na ranu. ,,Je to čistý priestrel."

,,Robte, čo musíte, doktor." Mávla som druhou rukou.

Doktor mi ranu vydezinfikoval a zašil. Poriadne ju obviazal a išiel pre nejaké papiere.

Dvere sa otvorili dokorán a v nich stál Nathanael. ,,Mimi."

Išiel ku mne. Chcel ma objať ale odtiahla som sa. Dala som mu najavo, že to nechcem. Vybral si ju predomnou. Ukázal, čo je preňho viac.

Za ním som zbadala otca a mamu. Podišli ku mne podobne ako Nathanael a objali ma.

,,Čo povedal doktor?" Spýtal sa otec kľudne.

,,Čistý priestrel. Mám pár štichov a nemám si namáhať ruku." Odvetila som.

,,V lietadle sa porozprávame." Mama sa obzrela, či nás niekto nepočúva.

,,Vila je bezpečná?" Spýtala som sa. ,,Zranil sa niekto?"

,,Nikto sa nezranil. Marissa má čo vysvetľovať svojej novej rodine a mužovi. Nejak to ale zvládne. Čo sa týka vily, tam už nejdeme. Ideme na letisko." Odpovedal otec.

,,Ale mám tam veci." Zazrela som.

,,Moji muži išli pre ne." Nathanael sa zapojil do konverzácie.