Stepsister [Dokončené]

Ráno v kuchyni

,,Čo, Lotty? Nechceš aby som sa ťa dotýkal? Tvoj rozkrok hovorí niečo iné. Moje mokré prsty už len pri pohľadení kričia, že to chceš." Šepkal mi do ucha.

,,Niekto môže prísť." Šepla som s roztraseným hlasom.

,,Všetci spia. Nikto nepríde." Hladil ma prstami a provokoval.

Musela som sa oprieť o linku a privrieť oči. ,,Ahh..." Vzdala som sa.

,,Vôbec sa nebrániš," cítila som jeho úsmev. Nemohla som si pomôcť a moje nohy sa samé rozkročili od seba. ,,Dobré dievčatko. Presne vieš, čo chceš."

,,Toto je mučenie. Nikto sa ma nedotýkal dlhé mesiace, Nathanael." Preglgla som všetky sliny, ktoré som mala.

Nathanaelova ruka opustila môj rozkrok a vzápätí sa naň vrátila, len spredu. Svoje telo na mňa natlačil zozadu a pevne tisol svoje vzrušené prirodzenie priamo k môjmu zadku.

,,Moja maličká Lotty," pokrúžil po mojom rozkroku a keď započul môj ston, ruku vytiahol. ,,Vyplaz jazyk." Prikázal mi.

Poslúchla som ho a na moje prekvapenie mi prešiel po jazyku rovnakými prstami ako pred chvíľou po rozkroku.

,,Vidíš? Tvoje vzrušenie je priam chutné." Len čo to dopovedal, prsty si sám oblízal a zatvoril oči.

Bola som doslova nadržaná. Chcela som aby ma pretiahol priamo v tejto polohe. Pomaly spravil krok vzad a moje telo sa uvoľnilo. Otočila som sa naňho a stále sa podopierala linky.

Sledovala som jeho telo. Žilu, ktorá mu vrela na krku som túžila oblízať a priamo na ňu spraviť poriadne znak, že je môj. Oči mu horeli temnými myšlienkami plnými vášne a poslednou kvapkou preňho bolo, keď som si zahryzla do spodnej pery.

Spravil ku mne krok a vášnivo sa somnou začal bozkávať. Obrovská túžba s nami lomcovala do všetkých strán a moje vnútro išlo prasknúť od radosti.

Razom však Nathanael prestal a vystrel sa. ,,Ešte nie." Z poličky mi podal pohár, ktorý som si nestihla vytiahnuť a položil ho vedľa mňa. ,,Poďme do školy, Mimi. Počkám v aute."

Otočil sa a odišiel.

Nechal ma samú sedieť na kuchynskej linke a úplne roztúženú. Trvalo niekoľko minút, kým som sa spamätala z toho, čo sa stalo.

,,Čo tam tak sedíš?" Do kuchyne prišla rozospatá mama a išla do chladničky.

Rýchlo som zoskočila dolu, ,,Nič. Len som sa zamyslela." Vybafla som na ňu a chytila pohár. Naliala som si doň kávu a zatvorila.

,,Kedy prídeš?" Spýtala sa.

,,Okolo druhej poobede mi končí posledná prednáška." Zhlboka som sa nadýchla.

,,Dobre, Lotty. Pôjdeme dnes do lázní, takže prídeme až zajtra ráno." Oznámila mi.

,,Zabavte sa!" Usmiala som sa a vyšla von na chodbu.

Prešla som cez chodby až ku hlavným dverám, kde som zbadala môjho otca s Nathanaelom. Rozprávali sa o mafii ale keď som prišla do vzdialenosti odkiaľ ich dobre počuť, skončili rozhovor.

,,Ahoj, oci." Objala som ho.

,,Dávaj si pozor v škole a nebuď zlá." Poúčal ma otec.

Niekedy si stále myslel, že som malé dieťa a potrebujem aby ma poúčal.

,,Samozrejme," prikývla som. ,,Ideme?" Moje oči smerovali k Nathanaelovi.

,,Samozrejme, môžeme. Potom sa porozprávame, otec." Nathanael odomkol auto.

,,Kam ideš?" Spýtal sa ho prekvapene.

,,Idem zaviesť Mimi do školy a potom mám v meste jedno stretnutie." Odvetil Nathanael a kráčali sme k autu.

Nasadli sme a keď auto vyštartovalo smerom k bráne, otočila som sa na môjho nevlastného brata. ,,Prečo ešte nie?!" Vyprskla som frustrovane.

Nathanael sa zasmial. Presne vedel, kam tým mierim. ,,Pretože si nepovedala, že to chceš."

,,Ale veď moje telo hovorilo za všetko!" Zamrmlala som.

,,To možno ale tvoje ústa to nepovedali jednoznačne." Žmurkol.

,,A čo chceš počuť?! -Nathanael, prosím sprav ma ?!-" Zavrčala som a rozhodila rukami.

,,Áno, chcem počuť úplne všetko, čo chceš." Pozrel na mňa a žmurkol.

Zahanbene som sa pozrela pred seba a stíchla. Celú cestu do školy som mlčala a prehrávala si v hlave to to mohlo byť.

O ulicu ďalej od mojej školy sme zastavili a Nathanael zaparkoval.

,,Prečo tu?" Spýtala som sa.

,,Pretože chcem bozk na rozlúčku." Odvetil.

,,Na aké stretnutie ideš?" Spýtala som sa podozrievavo.

,,Prečo sa pýtaš?" Usmial sa a natočil sa ku mne s pobaveným pohľadom.

,,Len tak." Zdvihla som nos.

,,Žiarliš?" Usmial sa.

,,Ja? Nie! Čo ťa ti to napadlo." Snažila som sa ho oklamať.

,,Klamárka." Zaspieval svojim hlasom.

,,Noačo!! Chcem vedieť len to, či ideš za nejakou ženou." Zdvihla som nos a odvrátila tvár.

Nathanael mi chytil bradu a otočil ma naspäť. ,,Nejdem za ženou. Idem za jedným kamarátom zo školy. Nevidel som sa s ním pätnásť rokov."

,,Aha." Stíchla som.

,,Spokojná s mojou odpoveďou?" Pobozkal mi letmo pery.

,,Áno. V podstate som." Moje vnútro sa ukľudnilo.

,,Dobre, Mimi. Pobozkaj ma." Lake si oprel o operadlo a druhu ruku mal zavesenú na volante.

,,Prečo to nespravíš ty?" Spýtala som sa.

,,Pretože chcem aby si to spravila ty." Žmurkol.

S úsmevom som pokrútila s hlavou a neváhala ho pobozkať. Tie bozky vo mne vyvolávali rôzne myšlienky. Ihneď mi mysľou prebehlo to ako na ňom jazdím priamo na sedadle za volantom.

Vzdialila som sa a spokojne sa oprela o sedačku.