Stepsister [Dokončené]

Príchod do Španielska

,,Nikam. Zajtra odchádzam na svadbu sesternici." Povedala som bez záujmu.

,,Ale veď ideme na chatu." Smiech ho prešiel.

,,Nejdem. Dobre vieš, že mi je rodina prednejšia ako chata s opitými ľudmi." Zamračila som sa.

,,Sú to moji kamaráti." Zamračil sa.

,,Ukončujem túto debatu, Henry." Začala som od neho kráčať preč a Daisy kráčala zamnou.

Keď už sme boli v dostatočnej vzdialenosti, Daisy pobehla ku mne a obzrela sa, či tam Henry ešte stojí.

,,Kedy sa s ním rozídeš?" Spýtala sa.

,,Ešte nie." Šepla som.

Prednáška trvala hodinu a pol. Zistila som od sesternice do akých farieb ladí svadbu a našťastie, do čiernej. Potešilo ma to, pretože čiernu som mala veľmi rada. Samozrejme som si väčšinu času obliekala ružovú farbu aby som vyzerala nevinne ale keď som si dala čiernu, stálo to zato. Prednáška skončila a my sme mohli odísť. S Daisy sme si sadli do auta a išli do obchodov. Musela som si nájsť nejaké šaty.

V obchodoch sme strávili niekoľko hodín. Našla som si čierne a elegantné šaty. Neboli nijak výnimočné ale podľa Daisy mi nádherne tvarujú postavu. Šperky som mala doma a lodičky tiež.

Sadli sme si na kávu a zákusok. Rozprávali sme sa o hocičom a domov sa vracali neskoro večer. Daisy som vyložila pred bytom a ja som pokračovala domov. Po príchode som zistila, že som sama doma. Rodičia išli na večeru a prídu ktovie kedy.

Osprchovaná v pyžame som si ľahla do postele a pozerala film. Zaspala som a zobudila sa takmer na obed. Musela som si zbaliť kufor na celý víkend a následne som sa stihla najesť. Pred odchodom som si obliekla kraťase s vysokým pásom a korzetové tričko.

Prišli sme k lietadlu, kde sa nachádzalo niekoľko mužov. Vystúpili sme z auta a ihneď k nám podišli. Vzali nám kufre a zaniesli ich do lietadla. Bol čas odísť do Španielska.

Cesta trvala niekoľko hodín. Prišli sme pri západe slnka a kúsok od lietadla nás čakalo auto. Odviezlo nás do vily, ktorú prenajala naša rodina. Všetci sme tu mali vydržať celý víkend.

Vystúpila som z auta a všimla si niekoľko mužov prechádzajúcich sa po objekte.

,,Budú tu chodiť celé dni a noci?" Spýtala som sa.

,,Netuším. Nevolal som ich sem ja." Odvetil otec.

,,Tamara asi vybavila pre dcéru ochranku." Mykla pleciami mama.

,,Nie, zlato. Títo muži nie sú z ochranky. Patria mafii." Otec začal kráčať ako prvý.

Medzi dvermi sa zjavila Marissa s veľkým úsmevom. Ihneď ma objala a vtiahla dnu.

,,Som tak rada, že ste prišli!" Zvískla.

,,Čo tí chlapi, Marissa?" Spýtal sa otec.

,,Nie sú tu kvôli-..." začala.

,,Tí sú tu kvôli mne." Započula som hlas zo schodov.

Otočila som sa za tým najvzrušujúcejším hlasom, ktorý som kedy počula a videla muža. Tmavé, až takmer čierne vlasy mal vyčesané dozadu. Po bokoch boli krátke a v strede o niečo dlhšie. Na tvári mal mužné a husté strnisko, ktoré dokazovalo jeho mužnosť.

Jeho tmavé oči dokazovali nebezpečnosť a oblečenie vážnosť. Čierna košeľa, ktorá bola ušitá preňho. Zvýrazňovala každý sval na jeho hrudi a rukách. Čierne nohavice boli úzke a končili niekoľko centimetrov nad členkami.

,,A ty si?" Spýtal sa otec mierne odmerane, no matka zhíkla.

,,Nespoznávaš svojho syna, otec?" Postavil sa pred neho a na tvári sa mu objavil jemný úsmev.

Nie.

Ten muž nemôže byť môj brat. Akoby mohol byť? Toto za žiadnu cenu nemôže byť Nathanael.

,,Nie, to teda nespoznávam. Nevideli sme ťa pätnásť rokov." Zafrflal ale matka doňho drgla a objala Nathanaela.

,,Vyrástol si." Šepla.

Pri objatí matky, jeho oči zamierili ku mne. Sledoval moje nohy a očami stúpal vyššie a vyššie. Keď sa naše pohľady spojili, vystrel sa a mamu pomaly pustil. Striaslo ma z jeho pohľadu. Bol tak dominantný, že som mala problém udržať sa na nohách.

,,Som Nathanael." Pristúpil ku mne a vystrel ruku.

Otvorila som ústa. Chcela som mu vynadať a kričať po ňom ale to, že ma nespoznal, bola posledná kvapka.

Mierne som doňho drgla a prešla bez ďalšieho slova k Marisse. ,,Ktorá izba môže byť moja?" Spýtala som sa.

,,Hore, posledná izba na ľavo." Povedala a ukázala na schody, ktoré viedli na poschodie.

Vzala som si kufor a začala ho ťahať hore schodmi. V myšlienkach som nadávala tak silno, že som očakávala štikútku.

,,Trochu drzá, nemyslíš?" Nathanaelov hlas doliehal až ku mne ale otázka bola mierená na Marissu.

,,Nael." Ozvala sa mama.

Nathanael bolo dlhé meno. Preto ho všetci z rodiny volali Nael.

Pretočil očami a snažil sa nadhodiť inú tému. ,,Kde je Lotty?"

Zostalo mi ťažko. On stále netušil, kto som. Asi si myslel, že som nejaká kamarátka Marissy. Odišla som sklamaná a nahnevaná priamo do izby, ktorá mi tento víkend patrila.

Buchla som dverami a takmer sa rozplakala.
Keď Nathanael pred pätnástimi rokmi odišiel, nezostal mi nikto. Nikdy som nemala žiadnych kamarátov. Tvrdili, že to je nebezpečné a mnoho zlých ľudí bude chcieť cezomňa našu rodinu zničiť. On bol jediný, ktorý sa ku mne správal ako kamarát a hrával sa somnou.