Stepsister [Dokončené]

Nebezpečné SMS

Nathanael ma odviezol pred školu a zastavil. ,,Okoľkej končíš? Prídem po teba."

,,Okolo druhej," pousmiala som sa. ,,Ďakujem, Ňuňu."

Žmurkla som, otvorila dvere a vystúpila. Kráčala som preč, smerom do školy a dávala si záležať na tom aby moje pohyby bokov vyzerali zvodne. Jeho pohľad som cítila na svojom zadku.

Zastavila som pri Daisy, ktorá sedela na jednom schode a čítala knihu.

,,Zase si stratená v knihe?" Usmiala som sa.

,,Lotty! Nesmieš ma tak plašiť," knihu zatvorila a postavila sa. Pozrela sa po okolí, zbadala v aute Nathanaela a pozrela na mňa. ,,Prišla si bez auta?"

,,Nathanael ma priviezol." Počula som ako odišiel. Zvuk auta ku mne doliehal ako ozvena.

,,Henry ťa hľadal." Začala.

,,Nech sa dá vypchať," zamrmlala som. ,,Poďme radšej na prednášku. Nemám chuť stretnúť ho."

,,Ani ja nie." Zamumlala.

Vošli sme do učebni a zamierila som do poslednej lavice. Vytiahla som notebook a zapla ho. Daisy vedľa mňa spravila to isté a stále na mňa zvláštne hľadela.

,,Prečo na mňa tak pozeráš?" Spýtala som sa.

,,Máš niekoho?" Šepla.

,,Nie." Vypúlila som oči.

,,Si iná. Si spokojná a tvoje oblečenie vyzerá ako keby niekoho plánuješ zbaliť alebo minimálne si to s niekym rozdať." Sledovala ma.

,,To sa ti len zdá." Mykla som pleciami.

,,A čo tvoj nevlastný brat? Je nezadaný? Vyzerá schopne," provokovala. ,,Možno by si nás mohla zoznámiť."

,,Nemohla." Zamietla som to bez rozmýšľania.

,,Ktovie aký je v posteli. Musí to byť zviera." Neustúpila ani o kúsok, čo vo mne vyvolalo žiarlivosť.

Škaredo som na ňu pozrela a keď som zbadala jej pohľad, zistila som, čo jej čudné chovanie znamená. Vedela to.

,,Odkiaľ to vieš?" Zohla som sa k notebooku aby ma nebolo vidieť.

,,Je to viditeľné. Popravde som nato prišla až dnes ráno. Všetko som si dala dokopy. Včera, keď sme odchádzali z tvojho domu, stál tam a stál mu. Sledoval ťa ako svoju korisť. Dnes ťa priviezol do školy a keď som sa pozrela do jeho auta, sledoval tvoj zadok." Začala vyťahovať  všetky slovné dôkazy.

,,Ale to nič..." chcela som to zaprieť ale prerušila ma.

,,Na krku máš čerstvý cucflek, ktorý tam nie je veľmi dlho. Pravdepodobne nejakú hodinu, čo znamená, že si s niekym musela nedávno byť a jeho máš priamo doma." Dotkla sa miesta na krku, kde som mala modrinovú škvrnu.

Rýchlo som si to zakryla s rukou. Nathanael. Musel mi to spraviť ráno v kuchyni. Využil to, že som všetku pozornosť venovala jeho prstom a označil si ma.

,,Zakry mi ho." Šepla som jej.

S prefíkaným pohľadom sa usmiala a vyťahovala z kabelky Makeup.

,,Chcem vedieť všetko." Začala mi to zakrývať.

,,Nie je čo. Sama neviem, čo to je." Zamrmlala som.

,,Ako nevieš?" Zdvihla obočie.

,,Jednoducho. Je to ťažké a silnejšie ako to, že to má byť môj nevlastný brat, Daisy!! Neviem si pomôcť. Jeho slová, jeho dotyky a správanie je iné. Nikdy som to nezažila a nedokážem sa držať od neho ďalej. Vždy som chcela muža, ktorý bude muž a nie chlapca, ktorý nevie, čo chce. Nathanael je dokonalá ukážka toho, po čom túžim." Zúfalosť sa leskla v mojich očiach.

,,Tak choď dotoho naplno." Podporila ma.

,,Ty s tým súhlasíš?" Spadla mi sánka.

,,Samozrejme. Si moja najlepšia kamarátka a poznám ťa. Ak by to nebolo správne, nešla by si dotoho. Mimo to, nie ste vlastne pokrvná rodina." Mykla pleciami a odložila kabelku.

,,Vďakabohu." Vzdychla som si.

Platilo to na všetko. Na to, že to prijala. Na to, že ma podporuje a aj na to, že nie sme pokrvná rodina. Vždy mi to vadilo a veľakrát som nadávala ako malá. Ľutovala to, že nemám ich krv ale teraz som vďačná.

Do triedy vošiel profesor, s ktorým sme mali prednášku. Obe sme stíchli a tvárili sa, že sme nikdy o tej téme nehovorili. Prednáška sa naozaj vliekla a ja som bola znudená k smrti. Nie, že by som to nevedela. Práve naopak. Všetko som vedela a dokonca aj viac. Nemusela som sa to učiť. Všetko som vedela prirodzene.

Pink pink

Prišla mi správa.

Pozrela som sa na displej a videla meno. Ňuňu. Otvorila som esemesku s motýľmi v žalúdku a začala čítať.

Ňuňu: Čo robíš, Mimi?

Ja: Mám prednášku. Prečo?

Ňuňu: Chýbaš mi.

Ja: Nie sme pri sebe dve hodiny.

Ňuňu: Noa? V tom nevidím žiadny problém.

Ja: A čo robíš ty? Ešte si na stretnutí?

Ňuňu: Už nie. Ležím doma v posteli a myslím na teba.

Ja: Myslíš na mňa?

Ňuňu: Mhmm... Myslím nato ako ti bozkávam prsia a hrám sa s tvojim klitorisom.

Oblialo ma teplo a tú vetu som musela prečítať niekoľkokrát zasebou.

Ja: Čo to robíš, Nathanael? Som v škole.

Ňuňu: Nebudeš tam naveky.

Vzrušil ma. Vzrušil ma pár slovami. Zdvihla som ruku a myslela na jediné. Musím sa bežať schladiť na toaletu.

,,Čo potrebujete, slečna Lotty?" Spýtal sa profesor.

,,Potrebujem si odbehnúť na toaletu, pán profesor." Odvetila som.

,,V poriadku. Môžete ísť." Pustil ma a ja som bez váhania s rýchlym krokom odkráčala na toaletu.

Vošla som na wc a zastavila pri umývadle. Pozrela som sa na seba v zrkadle a videla tie rozpaky v mojich očiach.

,,Ohh.." Započula som z jednej toalety ston a keď mi oči spadli dolu pod dvere, videla som Henryho botasky a stiahnuté rifle.