Stepsister [Dokončené]

Skrývaniu je koniec

,,Ja neviem." Vyšla mi slza.

Bolo to všetko tak ťažké.

Toto bolo druhýkrát, čo na mňa zaútočili. Prvýkrát na svadbe, kde sme boli všetci a Nathanael mi kryl chrbát ale tu som nemala nikoho. Stačil jeden zlý pohyb, jedno zaváhanie a všetko mohlo byť inak. Bola som nato vycvičená ale zažiť to, je niečo úplne iné.

Vedela som, že Nathanael odíde aby ma ochránil. Opustí ma tak ako pred rokmi ale bude to bolieť ešte viac.

Otočil ma k sebe a zbadal ma z blízka. Oboma rukami chytil moju tvár a palcom mi utrel krv zaschýňajúcu na pere. Zbadal slzu a dlaňou mi ju utrel.

,,Mrzí ma to. Je to moja vina." Stisol ma v objatí.

,,Nie je. Bola to len otázka času." Šepla som.

,,Si ranená?" Starostlivo odstúpil.

,,Nie. Dostala som len facku a pár pästí."

,,Koľko ich bolo?" Spýtal sa ma.

,,Štyria," odpovedala som. ,,Tamten im velil." Ukázala som pri vchodové dvere.

Do obývačky vošli Nathanaelovi muži. ,,Všetko je čisté. Nikde nikoho okrem týchto štyroch tiel."
Položil na stôl rušičku aby sa nič nedostalo z tejto miestnosti.

,,Čakali tu. Prišla som domov a stáli tam." Ukázala som na chodbu.

,,Kde je ochranka?!" Zreval Nathanael.

,,Volal som im. Vraj dostali správu od vás aby sa presunuli na inú asresu, kde sa Lotty bude zdržiavať kvôli bezpečnosti." Odvetil jeden z mužov.

,,Čo to KURVA je?!" Započula som z chodby.

Keď som videla ako si Nathanael zaklonil hlavu, došlo mi to. Rodičia sa vrátili. Do obývačky vošla mama s otcom a rozsvietili svetlá.

,,Kto mi vysvetlí, prečo mám v dome štyri mŕtvoli?" Nahnevane zavrčal otec. ,,Nathanael?!"

Len čo ma mama zbadala, zhíkla a rozbehla sa ku mne. Začala ma celú obzerať a obíjmať. ,,Dievčatko moje, nie je ti nič? Vyzeráš hrozne."

,,Som v poriadku." Pousmiala som sa.

,,Myslím, že na to aby si ju držal čo najďalej od mafie, je neskoro." Otec pozrel na Nathanaela.

,,Musím zistiť, kto sú zač." Vzdychol.

,,V prvom rade musíš vychladnúť." Otec ho obišiel a objal ma.

Pohľadom skontroloval ako na tom som a podišiel ku krbu, na ktorom čakala jeho wiskey a nalial si. S plným pohárom alkoholu sa posadil do jeho kresla a pozrel na mňa. ,,Chcem vedieť, čo sa tu stalo."

,,Prišla som domov a nikde sa nesvietilo a nikto tu nebol. Vošla som dnu a čakali na mňa na chodbe." Začala som.

,,Čo povedali? Lotty, potrebujem vedieť každé slovo, ktoré povedali." Nathanael znel zúfalo.

,,Chceli ma vziať na aukciu kde kupujú ženy. Obchod s bielym mäsom." Odvetila som.

,,Prečo by to robili?" Spýtal sa otec.

,,Mafia nechodí náhodne do domov bohatých a neberie dievčatá." Nathanael zaťal päste.

,,To nie. Nebola to náhoda. Vedeli, kto som a podľa ich slov, malo ísť o pomstu voči tebe." Šepla som.

Nemalo zmysel nič tajiť. Nechcela som aby odišiel ale to rozhodnutie nebolo na mne.

,,Mne?" Šepol.

,,Vraj si ma dokazál pred svetom ukrývať dlho." Sklonila som hlavu.

,,Skrývaniu je koniec. To všetci vieme. Našli ju raz, nájdu ju znovu." Vzdychla mama.

,,Nie. Odsťahujete sa a ja sa stiahnem zostanem v Taliansku a ochránim ťa." Pozrel priamo do mojich očí.

,,Nie. Vedia, že Lotta Telmarco existuje. Si najväčší a mafián na svete, Nael. Máš veľa nepriateľov a tí na Lotty nezabudnú. Nie je lepšie, mať to pod kontrolou ako znovu odísť a prerušiť kontakty?" Otec si odpil z pohára.

,,Ide mi o jej bezpečie!" Namieril na mňa ukazovák.

,,To nám všetkým," zakročila mama, ,,ale ak má byť terčom, nie je lepšie, chrániť ju ako nebyť tam vôbec?"

Nathanael sa otočil k jeho mužom ,,chcem vedieť, kto to je," zavrčal a ukázal na mŕtvolu. ,,Všade chcem mať ochranku a nikto na pozemok nevkročí bez môjho dovolenia."

,,Boli to Taliani." Odvetila som a v miestnosti nastalo ticho.

Jeden z Nathanaelovych mužov podišiel k mŕtvole a roztrhol mu tričko. Tetovanie škorpióna pokračovalo cez chrbát a okrem neho tam bolo tetovanie zbrane a katolícky kríž.

,,Leonardo Castro." Zasyčal Nathanael a vybuchol.

Kopal do mŕtvoli akoby bola stále na žive a videla som v jeho pohľade psychopata. Vytiahol zbraň a vystrieľal doňho celý zásobník.

,,To by aj stačilo, nie?" Skríkla mama a Nathanael zastavil.

Bez slova odišiel von a nevenoval mi ani jeden jediný pohľad.

,,Ak dovolíte, chcem sa osprchovať." Postavila som sa.

,,To nepôjde. Muži to tu musia upratať a všetko prehľadať kvôli kamerám a odpočúvacím zariadeniam." Postavil sa otec.

,,Takže dnes spíme kde?" Spýtala som sa.

,,V apartmáne uprostred mesta." Odpovedal mi.

Odišla som do izby a vzala si ďalšiu tašku a do nej nahádzala pár kusov oblečenia. Po ceste som zodvihla svoje zbrane a hodila ich do tašky. Vyšla som von a rodičov nikde nebolo. Nathanael sa opieral o jeho auto a telefonoval.

,,Rozumel si?" Zavrčal a keď dostal odpoveď, vypol ho.

Strčil telefón do vačku a išiel mi otvoriť dvere. Nasadla som a keď sa posadil on, vyrazili sme. Nikto z nás nepovedal ani slovo. Jediné, čo vydávalo zvuky bolo rádio.