Stepsister [Dokončené]

Únos

Prešli štyri mesiace plné pátrania, zisťovania, skrývania a sexu. Nathanael pátral tak ako vedel. Snažil sa zistiť, kde sa nachádza ten, čo chce naše hlavy ale nikde ho nenašiel.

Ja som hľadala cez notebook, siete, internet ale taktiež nikde nič.

Bolo to celkom frustrujúce, že nevieme nájsť niekoho, kto nie je ani z polovice tak prefíkaný ako my.

Na druhú stranu bol Nathanael obrovská opora. Mohli sme sa na seba kedykoľvek obrátiť. Všetko sa zmenilo.

Rodičia odišli pár dní po tom ako sa vrátili z pláže. Nathanael predomnou prestal tajiť veci ohľadne mafie ale začal somnou o nej komunikovať. Pýtal sa na moje názory a veľakrát ma počúvol.

Dnes som mala tajné stretnutie u lekára. Mala som menšie podozrenie, že niečo nie je v poriadku ale nechcela som s tým zaťažovať Nathanaela, kým to nemám overené.

Keď mal poradu so svojimi najbližšími ľudmi z mafie, vytratila som sa z domu a mierila do nemocnice k súkromnému lekárovi. Objednala som sa pod falošným menom a keď som tam prišla, hneď ma vzal.

,,Tak, o čo sa jedná, slečna?" Spýtal sa sediac za počítačom.

,,Asi som tehotná, pán doktor." Šepla som.

,,Máte nejaké príznaky?" Zdvihol obočie.

,,Nemám menštruáciu. Párkrát som ráno zvracala a moje bruchu narástlo." Nedokázala som sa nehanbiť.

Nathanael nevedel o ničom. Nikdy nebol svedkom toho ako som zvracala. Neriešili sme menštruáciu a ani to, čo ak otehotniem. Pred pár dňami ležal na posteli a keď som vyšla zo sprchy nahá, pozeral na mňa s úsmevom na tvári.

,,Tvoje prsia sú akési plnšie." Povedal a táto veta mi nedala pokoj. Ešte v ten deň som sa objednala k tomuto doktorovi.

,,Tak poďte." Usmial sa doktor a ukázal na kreslo.

Usadila som sa a zdvihla si tielko. Doktor mi našpliechal na brucho chladivý gél a začal behať po bruchu so sonom.

,,Mmmhmmm..." začal.

,,Čo vidíte?" Spýtal sa.

,,Máte pravdu. Ste vo štvrtom mesiaci tehotenstva. Je tam aj-..." začal a zastavil. ,,Chcete vedieť pohlavie?"

,,Á-áno." Prikývla som.

,,Je to chlapček. Tu má-... moment." Zarazil sa.

,,Čo sa deje?" Zostala som nesvoja.

,,Je tu ďalšie dieťa. Čakáte dvojičky. Počujete? Sú tam dva rôzne tlkotky srdiečok," pousmial sa. ,,Chlapček a dievčatko."

,,Preboha." Zhíkla som od strachu.

Celý čas, čo som uňho presedela, som nemohla vnímať nič iné. Sledovala som vytlačenú fotografiu, na ktorej boli dve tváričky v sebe mala obrovský stres. Netušila som, čo robiť.

Nevedela som ako zareaguje Nathanael a ani ako mám reagovať ja. Bolo to ťažké. Doteraz som bola jeho tajomstvom. Nikdy sme s tým nevyšli na verejnosť a naši rodičia? Tí sa ma zrieknu, len čo sa to dozvedia.

,,Potrebujem číslo na niekoho v prípade vašej nedostupnosti." Povedal doktor.

,,Samozrejme." Nadiktovala som mu Nathanaelove číslo a myslela si, že ho nikdy nepoužije.

Od doktora som odišla pár minút po tom a zamierila domov. Lenže som netušila, že sa domov nedostanem.

Na parkovisku v podzemí ma mal čakať taxík, do ktorého keď som nasadla, ihneď som vedela, čo sa deje.

Muž, ktorý sedel vzadu, ma omráčil s vreckovkou skôr ako som sa začala brániť a upadla som do bezvedomia.

Zabudila som sa na nejakom mieste. Tá miestnosť vyzerala ako izba na psychiatrii ale zanedbaná. Musela to byť nejaká opustená psychiatria.

Posadila som sa z postele a zistila, že som spútaná. Ruky a aj nohy mi spájali studené železné okovy, ktoré rindžali pri každom pohybe.

Chytala ma panika, pretože som netušila, čo somnou bude. Vystihli ma nepripravenú a o čo horšie, tehotnú.

Dvere sa otvorili a dnu vošiel muž. Číňan. Oblečený mal čierny oblek a čiernu košeľu. Za ním sa postavil muž so zbraňou v ruke a na tvári mal čierne slnečné okuliare. Podľa črtou to bol tiež Číňan.

,,Musím priznať, že som prekvapený z tvojej krásy." Zastavil v bezpečnej vzdialenosti.

Podľa toho ako si dal pozor na vzdialenosť, myslel na veľa vecí, čo ma znepokojovalo.

RongJi bol príliš nebezpečný a prefíkaný. Dával si obrovský pozor, pretože vedel, proti komu ide.

,,Čo odomňa chceš?" Spýtala som sa.

,,Od teba nič. Poslúžiš mi len ako pomsta." Mykol plecami.

,,Pomsta? Čo spravíš?" Posmešne sa za zasmiala. ,,Zabiješ ma pred očami mojej rodiny?"

,,Áno, to som mal v pláne ale to, čo som zistil, keď ťa priniesli, mi vnuklo ešte lepší nápad." Začal sa prechádzať po miestnosti.

Mlčala som, pretože v hlave som videla hneď niekoľko scenárov a bála som sa toho najhoršieho.

,,Tvoje tehotenstvo ma prinútilo rozmýšľať a prišiel som nato, že bude oveľa horšie ak prvé deti Telmarcovcov budú vychovávané ako následníci mojej mafie. Vieš si predstaviť akú nenávisť v nich zasejem? Tvoje deti budú vychované ako vodcovia čínskej mafie a vieš čo sa stane? Vyvraždia vlastnú krv." Psychopaticky sa zasmial.

Ten muž bol oveľa viac mimo ako vyzeral. Nevedel podstatné veci, ktoré mal vedieť predtým ako ma uniesol. Rozhodla som sa mlčať a nič nepovedať.

,,Tvoj brat bude veľmi nešťastní, keď sa dozvie, že jeho vlastná sestra zomrela a jeho krstniatka budú jeho zánikom." Usmieval sa tak, že ak by som tie putá nemala, zabila by som ho holými rukami.

Avšak, jeho slovami ma potešil. To, čo povedal, znamenalo viac vecí. Myslel si, že ja a Nathanael sme pokrvná rodina. Netuší, že deti, ktoré v sebe nosím sú jeho. Chce aby som tie deti porodila a donosila, takže som v bezpečí na istý čas. Je nádej, že ma Nathanael nájde. Musím veriť, že to tak bude. V inakšom prípade sa naplnia slová toho muža.