Mafia nás spojila 2

Kapitola 4- Chill...?

Zvliekla som zo seba všetky veci. Zastavila som vodu a pomaly vošla do vane. Oprela som si hlavu a zavrela som si oči.

Nechala som sa unášať melódiou myšlienok v mojej hlave. Nerozmýšľala som sa nad ničím a zároveň nad všetkým.

Všade panovala ticho, ktoré však prerušili kroky. Otvorila som oči. Nestihla som nejako zareagovať.

Zatlačil mi hlavu pod vodu a držal ma. Máchala som rukami, nohami, no on nepovolil. Nemala som kyslík a vedela som, že ak sa hneď nenadýchnem, tak je to môj koniec.

"Jess!" Zhúkol po mne niekto. Strhla som sa zo sna a okamžite vyletela do sedu. Lapala som po dychu a spamätávala sa.

"Jess, pokoj, bol to len sen." Prihováral sa mi James. Pozrela som na neho a hodila sa mu okolo krku. Pevne som ho objala.

Podarilo sa mi upokojiť. Poďakovala som mu, že ma zobudil. Nechcela som vidieť samú seba umrieť.

"Nechceš vodu?" Spýtal sa ma.

"Nie!" Povedala som zhrozene.

"Dobre, ja som sa len spýtal." Obránil sa. Povzdychla som si.

"Ja viem, prepáč." Ospravedlnila som sa mu a spočinula v jeho lone.

"Prosím ostaň tu so mnou." Poprosila som ho. Neodpovedal. Dal mi pusu na čelo a usmial sa.

***

Sama neviem ako som zaspala. Zobudila som sa až ráno. James ešte spokojne spinkal. Zostala som ležať v posteli a ešte driemala.

Omrzelo ma to hneď ako som si spomenula na ten sen. Okamžite som bola prebraná. Potrebovala som čerstvý vzduch.

Vyšla som na balkón a zhlboka sa nadýchla. Studený vietor mi spôsoboval červeň na lícach a nose. Ozaj mi bola zima.

Neodradilo ma to však a ostala som tam stáť. Potrebovala som to. To ticho, pokoj, čerstvý vzduch a vychádzajúce slnko, ktoré mi s ietil jemne do očí.

"Dobré ráno." Hlesol James. Objavil sa za mnou. Nezľakla som sa ho.

"Dobré, aj tebe." Podišiel bližšie a oprel sa o zábradlie tesne vedľa mňa. Nemal toho nejako extra veľa na sebe, takže sa mu na koži hneď zjavili zimomriavky.

"Choď dnu, zamrzneš." Povedala som mu. Upriamil pozornosť na mňa. Tiež som mala zimomriavky, väčšie než on.

"To mi povedala tá pravá." Prešiel mi po studenom ramene. Iba som mykla plecom. Nevadilo mi to, ozaj nie.

Odišiel dnu, avšak vrátil sa. Nevidela som, čo má v rukách, ani nič. Dívala som sa na vychádzajúce slnko. Pocítila som mäkku perinu na mojich ramenách a rukách, ešte stále bola teplá.

James ku mne podišiel a prehodil si kúsok aj cez seba. Chytil ma jednou rukou okolo boku a jemne k sebe pritiahol. Perina na mojej strane sa zaknisala a skončila mu v ruke. Uväznil nás, tak v perinovom štíte.

Nikto z nás nič nepovedal. Boli sme ticho, uzavretý v hlave so svojími myšlienkami. Už ani jedného netrápil chlad alebo vietor. Skôr nás trápili naše myšlienky.

Tie moje smerovali stále len k jednému. Chcela som si konečne spomenúť. Spomenúť si na všetky spomienky, ktoré boli ukryté v mojej hlave. Nebavilo ma to už. O všetkom som len počúvala, no na nič som si nespomenula.

Tých pár spomienok, ktoré som mala mi absolútne nestačili. Potrebovala som viac, ale nič neprichádzalo, čím viac som sa snažila, tak tým menej sa to darilo.

Bola som doma už dosť dlho. Skoro mesiac a naposledy som si na niečo spomenula v noc kedy nás napadli. Neviem, či som utrpela ďalší šok, ktorý by mi spôsobil zástavu myšlienok, ale ak áno, tak to ozaj nieje dobre. 

"Čo sa ti snívalo?" Prerušil moje myšlienkové  pochody. Pred očami sa mi zjavil ten otrasný sen. Striaslo ma.

"To je jedno." Zhodila som zo seba perinu a bez nejakého slova odišla dnu. Len tá predstava ma desila a nie to ešte niekomu vravieť.

Zaľahla som do postele a schúlila sa do klbka. James išiel tiež do izby. Posadil sa ku mne na posteľ a prehodil cezo mňa perinu.

"Prepáč, nechcel som ti to pripomínať." Pohladil ma po ramene. Otočila som sa tak aby som mu videla do tváre.

"V pohode, len proste zabudnime na to." Prikývol. Posunula som sa trochu a nadvihla perinu. Zaliezol ku mne a objal ma okolo boku. 

Hlavu som si položila k jeho hrudi. Zavrela som oči a prestala vnímať. Pekne som znovu zaspala. Myslím, že som nebola jediná kto znovu zaspal.

Dá sa povedať, že sme sa celý deň len váľali v posteli. Nikoho som ani len nepočula prejsť po chodbe. Bolo to trochu podozrivé, no nedostalo ma to von z postele.

Lenže už moje brucho sa ma snažilo vyhnať z postele priveľmi. Vydávalo zvuky podobné volaniu veľrýb. Bola to celkom haluz sa na to zobudiť.

"Mali by sme sa ísť najesť." Zasmial sa James a chytil sa za brucho. Vyhrabal sa z postele, no mne sa nechcelo.

"No tak Jess, vstávaj!" Podišiel k mojim nohám. Záporne som pokrútila hlavou.

"Máš na to tri sekundy. Inak z teba stiahnem perinu a už ti ju nedám." Mykla som plecom.

"1...2...3." Priznám sa, že som nečakala, že ju ozaj stiahne zo mňa. Vyskočila som na nohy a hodila sa po perinu.

Schmatla som kúsok, no James ju nechcel pustiť. 

"Vráť mi ju!" Kričala som po ňom, no on sa len zasmial.

"James ja chcem spať!" Nariekala som a silno potiahla za kúsok, ktorý som držala. Myklo ním, no nepovolil. Začali sme sa preťahovať o perinu cez posteľ.

Obaja sme mali úsmev na tvári. Hodila som na neho psie oči, čím som ho na chvíľu chcela zabaviť. No opak bol pravdou a zabavila som tým iba seba.

Potiahol to tak silno, že som poletela na posteľ a vyšmyklo sa mi to z rúk. James sa na mňa víťazoslávne usmial. 

"Nabudúce ti to vrátim." Povedala som a usmiala sa.

♣♠♥

Ahojte zlatíčka, prepáčte že je časť tak neskoro :/

No na internáte ozaj nemám kedy písať, a keď som doma som rada, že žijem a dýcham, no nemusíte sa báť nezabudla som na Vás  ♥

BTW: Ďakujem za 2K readings ♥