Mafia nás spojila 2

Kapitola 60- Dar

Na druhý deň sme si obaja vybavili voľno. Rozhodli sme sa stráviť celý deň v posteli pri filmoch. Jasné, že sme mali o dosť viac vecí na práci, no chceli sme byť spolu.

Avšak plány sa menia za pochodu. Volal mi Mike.

"Bože Mike, ty kde si? To nevieš ani zavolať? Vieš ako som sa bála?"

"Jessica, nemám veľa času, pošlem ti adresu, stretneme sa tam za polhodinu." Povedal v rýchlosti a skôr než som stihla zareagovať vypol hovor.

V tom mi cinkla správa s adresou.

"Alex, musím ísť." Vzala som si kľúče od auta a rýchlo sa obula.

"Idem s tebou!" Zobral mi kľúče a už si obliekal mikinu.

Prišli sme na miesto. Bola to opustená budova, kde sa tak stretávali maximálne drogovo závislí. Mike nás tam už čakal.

Vystúpila som z auta a hneď ho objala.  Bola som rada, že ho vidím. O kúsok ďalej za ním stála Emily.

"Mike, čo sa deje?"

"Prišli na to, že nám Emily o všetkom povedala. Museli sme utiecť. Zavolal som ťa len preto, že som sa chcel rozlúčiť."

"Rozlúčiť po skoro dvoch mesiacoch, čo si odišiel?"

Rozhodila som rukami.

"Mike nechoďte, spolu to zvládneme." Chytila som ho za ruku.

"Nemôžeme to riskovať. Už to že som sa s vami stretol je risk. Nemôžeme ešte aj vás ohrozovať. Bude lepšie ak nebudete vedieť kde sme."

"Ach bože Mike. Keby sa čokoľvek deje sľub mi, že sa ozveš alebo že sa vrátite, jasné?"

"Sľubujem." Objal ma. Dlho sme stáli v objatí až sa nakoniec odtiahol a s posledným pozdravom odišli.

"Nemusíš sa báť, oni na seba dajú pozor." Upokojoval ma Alex.

"Viem, len sa bojím, aby to nebol nejaký jej trik."

Cesta bola tichá. Nemala som chuť sa rozprávať. Mala som zmiešané pocity, ktoré som nedokázala ovplyvniť.

Alex mi spravil čaj a nechal ma chvíľu samu. Vedel, že to potrebujem. Usporiadala som si svoje pocity, aspoň tak ako sa dalo.

"Myslíš, že by som mala zavolať rodičom?"

Votrela som sa ku nemu na gauč. Schoval ma v objatí.

"Radšej nie. Aspoň zatiaľ nie. Keby chce aby to vedeli dal by im sám vedieť."

"Bojím sa o neho."

"Aj ja, zlato." Pohladil ma a už nič viac nepovedal.

Ticho sme hľadeli pred seba. Televízor bol pustený, no aj tak sme ho ani jeden z nás nevnímali. Prerušilo nás až zvonenie.

Zdvihla som mobil. Volala mi pani z recepcie.

"Alex, ty si niečo objednával?"

"Nie, prečo?"

"Lebo prišiel balík na moje meno, ale ja som nič neobjednávala. Je dolu na recepcií, treba ho ísť prebrať."

"Tak idem s tebou."

Zišli sme dolu na recepciu, kde na nás čakal balík. Bol pekne zabalený.

"Neviete kto ho priniesol?" Spýtal sa Alex, keď ho vzal do rúk.

"Neviem, prišiel taký chalan, zrejme vo vašom veku a nechal ho tu."

"Nenechal žiaden odkaz?"

"Nie, teda podal mi ešte toto."

Vymenili sme si s Alexom pohľady. Podala nám obálku, ktorú Alex hneď otvoril. Bol tam odkaz. Mŕtvy je živý.

"Ďakujeme, že ste nám dali vedieť." Poďakoval a odišli sme hore na izbu.

Nevedeli sme čo je v krabici ani čo to znamená. Položil krabicu na stolík a postavil sa opodiaľ ďalej.

"Mali by sme to otvoriť."

"Ja viem Jessica, len premýšľam, či tam nie je bomba alebo niečo, nikdy nevieš."

"Na bombu to bolo ľahké, ba na všetko to bolo až moc ľahké. Podľa mňa je to len nejaký tupý žart."

Schmatla som krabicu do rúk a rozviazala z nej mašľu. Srdce mi síce bilo ako o závod, no mala som ruky plné odvahy. Otvorila som krabicu.

Alex stál netrpezlivo pri mne so založenými rukami. Len čo som krabicu otvorila, nazrel do nej.

"Pokrčené noviny?" Začudoval sa.

"Vidíš vravela som, že to je len žart." Odložila som krabicu naspäť na stolík.

"A čo potom ten odkaz? Mŕtvy je živý? Zdá sa mi, že som to už niekde počul."

"Aj mne je to povedome. Možno z nejakého filmu."

"Nemyslím si."

"Alex mi na to prídeme, neboj." Pobozkala som ho a odišla.

Uplynulo niekoľko hodín. Bola už noc, no nemohla som spať. Ležala som na gauči, aby som nezobudila Alexa neustálym mrvením.

Premýšľala som nad tým darom a nevedela som na to prísť. Schmatla som krabicu do rúk. Začala som vyberať noviny, ktoré tam boli vsunuté.

Už som bola skoro na spodku, keď sa niečo v krabici zaligotalo. Vzala som to do rúk. Náboj. Prezrela som si ho. Sprvoti som si myslela, že je to len nejaký bezvýznamný náboj, no keď som si ho lepšie obzrela, doplo mi to.

Bol to náboj, ktorým som postrelila Deana. Vedela som, že to nie je dobré znamenie. Vzala som ho a vybehla hore za Alexom. Vtrhla som do izby a zakričala na neho. Hneď sa zobudil.

"Jessica, čo sa deje?" Vybehol z postele.

"Tá krabica nebola prázdna ako sme si mysleli. Vyhádzala som z nej tie noviny a našla som tam toto."

Podala som mu náboj do rúk. V tú chvíľu zbledol.

"Alex, si v poriadku?" Chytila som ho.

"Musíme zistiť kto to poslal, lebo toto nie je dobré."

"Alex, čo to znamená?"

"Keď ti niekto pošle náboj, tak si ťa tým označil, že si jeho ďalším cieľom."

"Alex, tým nábojom som zastrelila Deana."

Ostal stáť ako obarený. Obaja sme pochopili, že to bolo zlé znamenie.

"A teraz už viem, kde sme počuli to mŕtvy je živý. Vtedy na tom odkaze len to bolo opačne, živý je mŕtvy."

"Nič mi to zatiaľ nevraví Jess."

"To bolo asi polroka potom čo som sa prebrala z kómy. Pohádali sme sa, ale museli sme ísť spolu na ples. To bolo vtedy keď si chalani spolu začali. Boli sme u mami keď tam vtrhli dvaja chlapi a dostali sme odkaz, živý je mŕtvy."

"A potom sme našli Clark mŕtvu." Doplnil za mňa.

"Presne tak." Prikývla som.

Obom nám prešiel mráz po chrbte. Utvrdilo nás to v tom, že to nedopadne dobre. Že vytúžený pokoj mať nebudeme.

♦️♠️♥️♣️